20 faktov o chrámovom komplexe Göbekli Tepe

10482x 05. 01. 2019 1 čitateľ

Pôvodný obyvateľov oblasti známej ako Göbekli Tepe tvorili, podľa mienky archeológov, organizované skupiny lovcov gaziel. Archeológovia sa domnievajú, že práve títo ľudia, živiaci sa lovom a sběračstvím, stáli pri zrode starovekého chrámového komplexu, ktorý je najmenej o 6 a pol tisíc rokov starší ako slávny Stonehenge a dokonca o 7 tisíc rokov starší ako najstarší pyramída v Gíze. Chrám Göbekli Tepe, ktorého starí sa tak odhaduje na viac než 12 tisíc rokov, je jednoznačným dôkazom sofistikované spoločnosti, ktorá tu existovala pred desiatkami tisíc rokov.

Chrám sa nachádza neďaleko starobylého mesta Urfa na území dnešného Turecka a dodnes je považovaný za jedno z najdôležitejších starovekých nálezísk v histórii ľudstva.

Odborníci stále vedú obyčajné domnienky o tom, kto a ako vlastne túto úctyhodnú stavbu pred viac ako 12 tisíc rokmi vybudoval. Pritom udávané časové učenie je založené iba na organických sedimentoch a nič to reálne nevypovedá o dobe, kedy boli kamene naozaj na miesto dopravené.

Göbekli Tepe je považovaný za vôbec najstarší chrám na svete, pričom z celého komplexu bolo doteraz odkrytých menej ako 10%. Či už chrám postavil ktokoľvek, vybudoval ho tak, aby sa aj tie najneskorší časti ukryté hlboko pod zemou dochovali. Niektorí archeológovia tvrdia, že chrám slúžil ako pohrebisko, hoci pre to reálny dôkaz nenašiel.

Göbekli Tepe býva mnohými označovaný ako Stonehenge na púšti alebo aj ako Turecký stonehenge. Chrám je tvorený komplexom prevažne kruhových a oválnych kamenných útvarov posadených na vrchole kopca. Prvotné ohliadke miesta vykonali v 60. rokoch minulého storočia antropológovia z univerzít v Chigacu a Istanbule; zhodli sa na tom, že sa jedná o umelo Navŕšený pahorok slúžiace ako staroveké pohrebisko. Výskumníci odhadujú, že stavba vznikla pred 12 tisíc rokmi, teda minimálne 10 tisíc rokov pred naším letopočtom.

Bádatelia dodnes nedokážu vysvetliť, ako je možné, že na území Hornej Mezopotámie v čase konca poslednej doby ľadovej, kedy sa lovci a zberači dennodenne zaoberali otázkou vlastného prežitia, vznikla takto technicky vyspelá stavba. Podľa mienky bádateľov ako sú Graham Hancock a priateľov je stavba skôr starší a bola úmyselne prekrytá zeminou pred poslednou veľkou potopou, aby bola zachovaná pre budúce generácie. Aj archeológovia prišli na to, že stavba bola niekým úmyselne zakonzervovaniu. K zakrytie potom došlo iste o niekoľko generácií neskôr než bola postavená. Súvislosti nám unikajú.

Prvotných novodobých vykopávok sa ujal v roku 1995 za pomoci Nemeckého archeologického ústavu profesor klaus Schmidt. Z doterajších výkopových prác a geomagnetických výsledkov vyplýva, že sa na mieste nachádza minimálne 20 kamenných kruhov, ktorým archeológovia hovoria svätyne. Všetky kamenné piliere v chrámu sú v tvare písmena T a dosahujú výšky 3-6 metrov. Každý z pilierov váži okolo 60 ton. Dokonca aj súčasné technológie by si len ťažko poradili s presunom a rozmiestnením 60-tonových kamenných pilierov vnútri komplexu Göbekli Tepe.

Výskumy odhadujú, že v dobe vzniku stavby by bolo k presunu kamenných pilierov potrebné minimálne 500 ľudí. Kto a akým spôsobom je však organizoval a riadil, obzvlášť v čase, keď ľudstvo podľa mienky archeológov fungovalo výhradne na pudu sebazáchovy? Ak by mali archeológovia pravdu, potom by visela vo vzduchu dosť zásadná otázka, akým spôsobom praveký lovec a zberač dopravil a umiestnil mohutné kamene vnútri starovekého chrámu. Na to nepoznajú odpoveď.

Dnešné inžinieri sa zhodujú na tom, že stavba rozmerov Göbekli Tepe vyžadovala nielen odborníkmi na ťažbu a dopravu, ale aj projektantov a stavebný dozor. Spôsob organizácie práce v mieste chrámu je dôkazom toho, že už pred viac ako 12 tisíc rokmi autori stavby disponovali určitými znalosťami základných organizačných systémov a hierarchie. A alebo museli disponovať vyspelou technológiou, ktorá dramaticky prekračuje hranice predstavivosti našich súčasných vedcov.

Niektorí antropológovia veria, že kamenné piliere v Göbekli Tepe môžu predstavovať ľudské bytosti, pretože sú na nich vyobrazené reliéfy ľudských končatín. Našli sa v nich vyryté však aj abstraktné symboly a rôzne piktogramy. Ľudsky vyzerajúce figúry majú niektoré podobné rysy sa sochami na Veľkonočných ostrovoch alebo s vyobrazením bohov z Bolívie v Tiahuanaco.

Ďalšie výskumy odhalili aj nálezy vyobrazených podôb zvierat, najčastejšie líšok, hadov, diviakov a vodných dravcov. Našli sa potom aj reliéfy zvierat, ktoré nepoznáme a svojich tvarom pripomínajú skôr niečo z doby praveku.

Klaus Schmidt dostal za podozrivých okolností infarkt (2014) práve čase, keď bol prípad najviac medializovaný a vyvolával veľké vášne vo vedeckých kruhoch pokiaľ išlo určenie veku a zmysle stavby.

podobné články

Nechaj odpoveď