450 rokov stará kniha radí mladým samurajom
11. 06. 2020Podľa povesti žil kedysi jeden mladý samuraj, ktorý putoval po japonských horách, kde sa jedného dňa stratil. Pri svojom blúdenia stretol starého muža, ktorý ho pozval do svojho domu. Mladík sa chválil svojimi vynikajúcimi bojovými schopnosťami, na čo starší muž reagoval smiechom. To mladého samuraja nahnevalo a na svojho hostiteľa zaútočil. Starý muž však na útok zareagoval veľmi rýchlo a predviedol svoju dokonalú zručnosť. Údajne vraj bojoval len s pokrievkou od hrnca.
To je len jeden z mnohých príbehov, ktoré sa točí okolo mena Tsukhara Bokuden, snáď jedného z najvýznamnejších japonských samurajov. Je o ňom známe, že zviedol cez stovky bitiek a údajne ani v jedinej neprehral.
Bokuden
Postava zo 16. storočia, si počas svojej bojovné životné etapy získal povesť neporaziteľného a schopného zdolať aj tie najlepšie zo všetkých japonských majstrov bojových umení. V druhej časti svojho života však Bokuden začal presadzovať odlišnú filozofiu, ktorá hlásala, aby sa samuraji pokúsili za každú cenu vyhnúť boju a zabíjanie svojich protivníkov. Domnieval sa, že násilie nie je predsa len najlepším riešením, a hoci je dnes taký postoj vo filozofii bojových umení široko prijímaný, v Bokudenově dobe to tak rozhodne nebolo.
Ukázalo sa, že Bokuden pravdepodobne vytvoril knihu, ktorá bola po mnoho rokov odovzdávaná iba jednej jedinej osobe v každej generácii. Kniha poskytovala mladším samurajom nielen rady, ako sa pripraviť na svoju prvú bitku, ale tiež sa zaoberala podrobnosťami, ako čo by mali pred bitkou jesť a koľko alkoholu vypiť. Kniha ide nad rámec bojových pravidiel a pokúša sa odpovedať na otázky týkajúce sa životného štýlu japonského bojovníka všeobecne: aké zručnosti sa od samurajov vyžadujú okrem boja? Obsahuje dokonca návrhy pre pomenovanie dieťaťa: Aké je najlepšie meno pre dieťa - samuraja?
Táto práca s názvom Sto pravidiel vojny čakala na preklad do angličtiny približne 450 rokov. Väčšinu písaného materiálu tvorí piesne, ktoré si môžu mladí samuraji spievať, aby si vštepili do pamäti pravidlá stanovené starým majstrom. Bokuden údajne dokončil prácu v roku 1571, tesne pred svojou smrťou. Narodil sa v roku 1489 a väčšinu svojho života strávil na bojujúcim ostrove Ďalekého východu.
Podľa správy Live Science bol nedávny preklad knihy umožnený vďaka úsiliu Erica Shahan, odborníka, ktorý sa venuje práci s textami o japonských bojových umeniach.
Sto pravidiel vojny
Sto pravidiel vojny má vo svojej rodnej krajine Japonsku nepochybne zaujímavú minulosť. Prvá tlačená kópia vyšla v roku 1840 a od tej doby bola kniha niekoľkokrát znovu vydaná. Hoci sa v niekoľkých textoch uvádza, že obsah vytvoril Bokuden, je potrebné poznamenať, že spisy boli počas svojej dlhej histórie viackrát prepísané. Preto si nemôžeme byť stopercentne istí, že je všetko skutočne tak, ako napísal Bokuden.
Pravidlá v textoch nám poskytujú kompletný prehľad o tom, ako by sa samuraj mal správať a čo sa od neho očakáva. K zručnostiam, ktoré samuraj potrebuje dokonale ovládať, nepatria len lukostreľba alebo šerm, ale aj jazda na koni, hovorí napríklad kniha. Pravidlá sú často sprevádzaná zapáleným komentárom, ako napríklad "Tí, ktorí nevenujú svoj čas štúdiu jazdectvo, sú zbabelci."
Okrem priamočiarych komentárov, ktoré majú pravdepodobne hrať na pocity hanby a viny, je tu niečo, čo je v tradičnej japonskej kultúre veľmi dobre známe. Texty osvetľujú možno najdôležitejšie perspektívu bytia samuraja.
Samuraj študuje veľa vecí; každopádne však jeho hlavné zameranie je jedno - smrť.
V tejto súvislosti niektorá zo záverečných pravidiel hovoria, že nezáleží na tom, s akým vybavením alebo zbraní samuraj do bitky prichádza, ak sa dokáže odpútať od akejkoľvek myšlienky na život i smrť. "Samuraj by sa nikdy nemal zaujímať o to, či žije alebo umiera," píše sa tu.
V menej "závažné" časti obsahu sa čitateľ môže dozvedieť, aká bola niektorá z preferovaných mien pre dieťa narodené do samurajské triedy. Autor v jednom prípade chvália meno "Yuki", čo znamená "klaňať sa". Pri skúmaní, ako by samuraj mal pred bitkou jesť, hovorí jedno pravidlo, že "Je múdre vyhýbať sa konzumácii čohokoľvek iného než ryžu zaliate horúcou vodou." Mladým samurajom bolo tiež odporučené pravidelne popíjať alkohol počas dní, kedy sa schyľuje k bitke, zatiaľ čo ďalší komentár uvádza, že tí, ktorí nepijú žiadny alkohol, sú opäť "zbabelí".
Viac rád súvisiacich s jedlom odporúča samurajom, aby si so sebou do bitky vzali napríklad sušené slivky alebo pražené fazuľa. Spočiatku by sa mohlo zdať ťažké pochopiť výhody sliviek či fazule, ale niektorí je interpretujú tak, že sušená slivka pomohla bojovníkovi upokojiť vyprahnuté hrdlo pred bojom.
Na začiatku 17. storočia zostavil predslov pre túto učebnicu zenový kňaz Takuan Soho. Neskôr bol pridaný úvod. Kópia knihy v angličtine vyšla až v lete roku 2017 a je v nej zahrnutý aj všetok pôvodný japonský text. V doslovu knihy sa potvrdzuje, že po niekoľko generácií bolo Sto pravidiel vojny odovzdávané vždy len jednej jedinej osobe.
Tipy z e-shopu Sueneé Universe
Dan Millman: Škola pokojného bojovníka
Filozofia pokojného bojovníka si získala státisíce priaznivcov po celom svete. Kniha Škola pokojného bojovníka rozvíja túto filozofiu praktickým spôsobom. Získa si táto filozofia tu a teraz aj vás?