Grécko: Aténska Akropola a jej tajomstvo

1 27. 11. 2023
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

V centre Atén, na skalnatom návrší v nadmorskej výške 150 m, je postavený najväčší architektonický skvost starovekého Grécka, celého starovekého sveta, ale pravdepodobne aj sveta súčasného. Jedná sa o Akropolu s Parthenón, chrámom zasväteným kultu bohyne Atény.

Parthenon je bezpochyby najdokonalejší stavbou všetkých vekov, ako ostatne súhlasí architekti na celom svete. Prečo a v čom sa ale toľko odlišuje od ostatných stavieb? Veľa stavebných detailov, použitých pri stavbe, je dodnes veľkým tajomstvom, avšak v staroveku boli známe širšej verejnosti. Bolo by dnes možné postaviť nový Parthenon identický s tým starovekým? Ako je možné, že ľudia v staroveku oplývali všetkými týmito vedomosťami a znalosťami? Akým spôsobom je využívali? Existuje rad záhad, ale len minimum z nich dokážeme vysvetliť. Súčasní vedci pripúšťa, že aj pri použití dnešných poznatkov a najmodernejšie technológie, je prakticky nemožné znovu postaviť identickú stavbu s rovnakými detailmi.

Parthenon bol postavený v rozmedzí rokov 447 - 438 pnl Architektom bol Iktinos a jeho pomocníkom Kallikrátis. Chrám je postavený v dórskom štýle. Po obvode je umiestnené 46 dórskych stĺpov, v priečelí je po ôsmich stĺpoch a na stranách po sedemnástich. Hlavný vchod do chrámu je umiestnený na východ. Vnútorná dĺžka chrámu je 100 attických stôp, tzn. 30,80 metrov. Attickom stopa je 0,30803 m alebo tiež inak ½ Φ (fí), kde Φ = 1,61803 vyjadruje Zlatý rez. Zlaté číslo Φ alebo tiež iracionálne číslo 1,618 je pokladané za ideálnu proporciu medzi rôznymi rozmermi. Stretávame sa s ním v prírode, v proporciách nášho tela a analógiu tváre, u kvetov a rastlín, pri živých organizmov, u lastúr, vo včelích úľoch, v umení, v architektúre, v geometrii, dokonca aj v štruktúre vesmíru a v obežných dráhach planét , ... Zlatý rez je, teda, jedným z najdôležitejších pravidiel na vyjadrenie niečoho dokonalého. "Dokonalosť" musí vždy zapadať do týchto pravidiel, preto i veda Estetika nás učí, a jasne a správne vyhraničuje, že existuje objektívny "Krása", ktorá sa vždy blíži k číslu 1,618 (číslo Φ). Čím viac sa rozmermi približujú k číslu 1,618, tým krajšie a harmonickejšie je daný výtvor.

U Parthenónu sa stretávame aj s niečím iným: s Fibonacciho postupnosťou. Ide o nekonečnú postupnosť čísel, v ktorej každé číslo je súčtom dvoch predchádzajúcich: 1,1,2,3,5,8,13,21,34,55,89,144 atď. Zaujímavou vlastnosťou Fibonacciho postupnosti je to, že pomer dvoch bezprostredne nasledujúcich čísel sa limitne blíži ku Zlatému rezu, ku Zlaté postupnosti alebo tiež inak k položke Φ. Pri stavbe chrámu bolo použité samozrejme aj iracionálne číslo π = 3,1416, ktoré sa dá vyjadriť vo vzťahu 2Φ2 / 10 = 0,5236 m. Šesť lakťov sa rovná π = 3,1416. Ak predpokladáme, že všetko vyššie uvedené bolo v staroveku bežne známe, čo by ste povedali na to, že sa u tejto dokonalej stavby stretneme aj s Napierovou konštantou (Eulerovým číslom) e = 2,72, ktorá sa približne rovná k Φ2 = 2,61802 ? Tieto tri iracionálne čísla sa nachádzajú všade v prírode a nič bez nich nemôže fungovať. Aj napriek tomu zostáva veľkou záhadou, či tvorcovia tohto chrámu poznali vyššie uvedené čísla a vzťahy medzi nimi. Akým spôsobom ich dokázali použiť s takou presnosťou pri stavbe jednej budovy?

Ďalšie nezodpovedanou otázkou a veľkou hádankou je pre archeológov spôsob osvetlenie vnútra chrámu. Parthenon nemá žiadne okná. Niektorí tvrdia, že svetlo vchádzalo z otvorených dverí, aj keď o tom sa dá dosť pochybovať, nakoľko pri zatvorených dverách by bola vnútri úplná tma. Tvrdenie, že používali pochodne, najskôr neplatí, pretože sa nenašli žiadne známky sadzí. Všeobecne prevláda tvrdenie, že v streche bol nejaký otvor, ktorým vchádzalo dovnútra dostatočné svetlo. Keby nebola strecha v roku 1669, počas obliehania Atén, zničená výbuchom, na túto otázku by sme poznali odpoveď.

Pri stavbe chrámu dbalo na čo najvyššiu estetický účinok. Preto je tu uplatnená rad optických korekciou, ktoré zvyšujú estetiku celej stavby. Parthenon vyzerá ako by vyrástol zo zeme alebo ako by sa zrodil zo skaly, na ktorej stojí. To preto, že jeho stĺpy sú ako "živé". Približne v strede výšky každého stĺpu je zrejmé určité vydutie, stĺpy sú mierne naklonené a tie na rohoch majú o niečo väčší priemer než tie ostatné. Spôsob umiestnenia a vzdialenosť stĺpov vytvárajú v návštevníkoch dojem, že sa pohybujú v určitom rytme. Ak sa pozeráme na chrámovú strechu, máme pocit, že aj napriek jej obrovskú váhu sa len ľahko dotýka zvyšku stavby. V architektonickej konštrukcii Parthenónu neexistuje žiadna priamka, ale nepozorovateľné a takmer neviditeľné krivky. Preto máme dojem, že napr. Podstava chrámu je rovná a úplne plochá. Obdobne je to aj so Zárubnie krivkami. Iktinos bol prezieravý a pri stavbe chrámu vzal do úvahy fyzickú nedokonalosť ľudského oka. Týmto spôsobom vytvoril v divákovi, ktorý si pod určitým uhlom prezerá Parthenon, ilúziu, že sa chrám vznáša vo vzduchu! Osi stĺpov, ale aj Podrímsa s vlysom ​​sú neviditeľne naklonené smerom dovnútra, v rozmedzí od 0,9 do 8,6 centimetrov. Pokiaľ pomyselne pretiahneme tieto osi smerom nahor, tak sa vo výške 1 852 metrov spoja a vytvoria tak pomyselnú pyramídu s objemom približne polovice veľké pyramídy v egyptskej Gíza.

Ďalším tajomstvom, ktoré však nebolo tajomstvom pre staroveké architektov, je odolnosť stavby pred zemetrasením. Chrám stojí viac než 25 storočia a nie je na ňom zaznamenaná žiadna trhlina ani poškodenie spôsobené zemetrasením. Dôvodom je jeho pyramidálne štruktúra, ale aj skutočnosť, že Parthenon vlastne "nestojí" priamo na zemi, ale na kamenných blokoch pevne pripevnených ku skale.

V súvislosti s Parthenon existuje však aj mnoho paradoxov, ktoré nie sú doteraz vedecky vysvetlené. Jedným z nich je postreh, že počas slnečných dní, vo všetkých ročných obdobiach, tiene okolo chrámu ukazujú smerom k určitým bodom na planéte. Kam a čo ukazujú, a čo to znamená, je predmetom štúdia rôznych odborníkov, ale i amatérov. Rad pozorovateľov prišla tiež na to, že nad Akropolou sa počas zimy len veľmi zriedka objavujú tmavé búrkové mraky, v porovnaní s okolitými oblasťami. Na jar a v lete je nebo nad Akropolou úplne bez mráčikov. Keď v staroveku Aténčania prosili vo svojich modlitbách najvyššieho z bohov - Dia o dážď, vždy bol ich zrak upretý na pohorie Parnitha a nikdy k Akropolu. A ešte jedna záhada na koniec. Chrám bohyne Atény je postavený na osi Východ - Západ. Vnútri chrámu sa nachádzala socha bohyne, zhotovená zo zlata a slonoviny. V deň narodenín bohyne Atény, ktoré pripadali na 25.červenec, dochádzalo k neuveriteľné udalosti. Východu Slnka predchádzal východ najjasnejšie hviezdy na nebi - Siria, zo súhvezdia Veľkého psa. Socha bohyne sa v tento okamih doslova "kúpala" v jeho žiare.

So záhadami, ale aj bez nich, Akropola bola, je a vždy bude jednou z najpríťažlivejších, najúchvatnejších a najdokonalejších stavieb na svete.

podobné články