Bolo praveké umenie inšpirované zmenenými stavmi vedomia?

27. 05. 2020
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Mnohé z pravekých kultúr po sebe zanechali dechberoucí umelecké diela, z ktorých mnohé vstúpila aj do učebníc dejepisu. Pri pohľade na nástenné maľby v tureckom neolitickom sídlisku Çatalhöyük, bohato zdobené nádoby kultúry Cucuteni-Trypilja alebo rytiny v írskej megalitické hrobke Newgrange si musíme položiť otázku, odkiaľ sa tieto motívy vzali a ako je možné, že sa niektoré z nich tak často opakujú. Bola to len ľudská abstrakcie, ktorá vyčarovala tieto ornamenty alebo je za tým niečo viac?

Portál do ríše predkov

Zmenené stavy vedomia zažíva každý z nás takmer denne, napríklad keď sa nám počas spánku zdajú sny. Hlboké zmeny vedomie je ale možné privodiť aj zámerne, napríklad rytmickým bubnovaním, tancom, pôstom, izoláciou, zmyslovú depriváciou alebo psychotropnými látkami. Práve mnohé z týchto techník sú bežnou súčasťou rituálov prírodných národov as najväčšou pravdepodobnosťou aj pravekých kultúr.

Schéma zmeny stavu vedomia zobrazujúci entoptické javy, ktoré jednotlivé fázy sprevádza.

Pri bližšom pohľade na rôzne prejavy zmenených stavov vedomia ako je hypnagogie (stav medzi spánkom a bdelosťou), zážitok blízkej smrti, zmyslová deprivácia alebo intoxikácie psychedelik je možné priebeh a intenzitu týchto stavov rozdeliť do troch fáz podľa takzvaných entoptických javov, teda prejavov pozorovateľných zrakom. V prvej fáze sa objavujú predovšetkým geometrické obrazce ako sú vlnovky a šachovnice. Pre nasledujúce fáze je typický pocit špirálového pohybu alebo priamo vízie točiacich sa špirál, takzvaný vortex. Za ním sa nachádza svet plnohodnotných halucinácií a víziou prekypujúcich novými bytosťami a pocity vznášanie sa alebo letu.

Je potom zrejmé, že sa tieto prežitky odrážajú aj do príbehov, mytológiou, kozmológiou, ale aj bežného života a umenia ľudí, pre ktoré sú rituály vyvolávajúce entoptické javy bežné a sami ich teda zažili alebo ich poznajú aspoň sprostredkovane od šamanov a medicinmani. U súčasných prírodných národov je možnosť tieto obrady a súvislosti medzi víziami a umením študovať v živej kultúre a klásť otázky ľuďom, ktorí mali tieto prežitky a poznajú ich význam. U pravekých, dávno zaniknutých kultúr táto možnosť samozrejme nie je a preto je potrebné si klásť otázku: je možné nájsť paralely medzi umením ovplyvneným zmenenými stavmi vedomia a pravekým umením?

Praveké umenie alebo praveké vízie?

Doklady pravekého umenia siahajú hlboko do staršej doby kamennej a prejavujú sa napríklad vo forme sošiek zvierat i ľudí z mamutoviny, rytého umenia na kostiach a nejbarvitěji v jaskynnom umení. Bolo to práve jaskynné umenie, ktoré malo najhlbšie duchovný náboj a odrážadlo dôležité rituály vykonávané za mihotavého svetla fakieľ v samotných útrobách zeme.

Leví muž z Hohlenstein-Stadel v Nemecku.

Najstarší doklad monumentálneho megalitického umenie pochádza z Predného východu, z tureckej lokality Göbekli Tepe. Tu bolo pred 12 tisíc rokmi vztýčený niekoľko kamenných kruhov s monolitickými stĺpmi v tvare T uprostred. Kamene i stĺpy boli pokryté pozoruhodnými rytinami zvierat a bytostí kombinujúci zvieracie a ľudské časti. Podobný štýl umenia a architektúry, aj keď v trochu menšom meradle, bol odkrytý aj v neďalekom nevial ​​Coria.

"Čarodejník" z jaskyne Trois-Frères vo Francúzsku

Okolo roku 7000 pred Kr. Vznikla na pláni Konya v južnom Turecku osada, ktorá umožnila nahliadnuť hlboko do duše pravekých ľudí a pochopiť mnohé z ich vízie sveta a rituálov. Túto osadu, nazývanú Çatalhöyük, tvorili domy postavené tesne pri sebe, do ktorých sa vchádzalo rebríkom z plochej strechy. Neboli tu žiadne ulice a všetok spoločenský život sa odohrával buď na strechách, alebo v prítmí domov. V týchto obydliach bolo odkryté nepreberné množstvo umeleckých diel v podobe nástenných malieb, reliéfov, skulptúr býčích hláv a sošiek bohyňou. Pod ich podlahou sa tiež nachádzali doklady zložitých pohrebných rituálov, ktorými nositelia tejto dávno zaniknutej kultúry prejavovali úctu svojim zosnulým a predkom. Jedným z častých prejavov pravekého umenia bolo zobrazovanie takzvaných theriantropů, teda napoly zvierat, napoly ľudí. Patrí k nim napríklad slávna soška levieho muža z Hohlenstein-Stadel v Nemecku alebo jaskýň maľba čarodejníka z Trois-Frères vo Francúzsku, ale aj spodobnenie napoly vtáka, napoly človeka na jednom zo stĺpov v Göbekli Tepe. Pôvodom týchto spodobnenie mohol byť hlboký tranz v ktorom duša človeka opúšťa bežnú realitu a vstupuje do inej, niekedy nazývané snové, v ktorej môže praktizujúci zažiť premenu vo zviera alebo s týmto zvieraťom komunikovať. Takáto premena je jedným z obľúbených tém umenia kultúr praktizujúcich extatické rituály, ale zažívajú ju aj užívatelia psychedelik. Sú známe prípady, kedy človek po požití LSD zažil premenu v tigra a dokonca sa ako tiger videl aj v zrkadle. Presne takú skúsenosť premeny vo zviera ale zažili niektorí ľudia aj vo sne a vypovedali, že pocit "bytia zviera" bol pre nich veľmi reálny.

Stĺp z Göbekli Tepe zobrazujúci napoly supa, napoly človeka

V kozmológii pravekých ľudí zastávala zvieratá významné postavenie ako sprievodcovia, radcovia a sprostredkovatelia prechodu medzi týmto a snovým svetom. Dokazujú to jednak úchvatné maľby v španielskych a francúzskych jaskyniach, ktoré zrejme nepredstavujú reálna fyzická zvieratá, ale ich spirituálnej zástupcu. Aj z toho dôvodu bol výber zvierat pomerne obmedzený - zobrazovaná bola iba tie zvieratá, ktorá mala pre vtedajší ľudí veľký duchovný význam a symbolizovala dôležité časti ich kozmológie. Túto myšlienku podčiarkujú modelované býčie lebky v Çatalhöyük, ktoré boli umiestnené na rozhraní dvoch priestorov domu - vstupnej časti s pecou a vyvýšené plošiny - a oddeľovali tak dva symbolické priestory.

Na nástenných maľbách v Çatalhöyük sa nachádza taktiež vyobrazenie supov, ktorí predstavovali takzvané psychopompy - bytosti odnášející dušu zomrelého na onen svet. Táto myšlienka sa nachádza spodobnenie takisto na jednom z reliéfov oveľa staršieho Göbekli Tepe. Sa supy tiež mohli byť spojené aj pohrebné obrady zahŕňajúce exkarnaci vybraných jedincov, teda pohrebné zvyk známy z dnešného Tibetu nazývaný vzdušný pohreb. Nálezy samostatných lebiek a tiel bez hláv jasne naznačujú, že vybraní jedinci boli pochovávaní zložitejším spôsobom, ktorého súčasťou bolo uloženie tela a po nejakej dobe znovuotvorenie hrobu a vybratie časti pozostatkov. Táto praktika navyše mohla odrážať vízie, ktoré prežíval zasvätenec počas svojej iniciácie, ktorých bežnou súčasťou bolo nehybné telá zasväteného démonov alebo zvieratami a jeho opätovné zjednotenie, po ktorom nasledovalo znovuzrodenie zasväteného v úlohe šamana.

Scéna lovu na býka zo Çatalhöyük

Význam býkov pre spoločnosť Çatalhöyüku zdôrazňuje tiež vyobrazenie lovu na býka, ktoré zrejme nepredstavuje iba skutočný lov, ale aj tanec s posvätným zvieraťom. Na jednej časti výjavu sú lovci, ktorí obklopili veľkého býka a vrhajú na neho oštepy, na druhej sú tanečníci odetí v leopardích kožiach. Pozoruhodné je, že niektoré postavy na výjavu sú bez hlavy. Tieto figúry pravdepodobne predstavovali významné predkami, ako naznačujú už vyššie spomínané nálezy tiel bez hláv alebo samostatných lebiek. Býk bol teda pre vtedajší obyvateľov pláne Konya významným duchovným zvieraťom, ktorého posvätnosť je porovnateľná s významom bizóna pre pôvodných obyvateľov amerických Veľkých plání, pre ktoré predstavuje hojnosť a zjavenia posvätného rádu sveta.

Skryté posolstvo pravekých nádob

Ak sa presunieme do neolitu východnej a strednej Európy, nájdeme tu v období medzi rokmi 5500 až 3800 př.l. praveké kultúry s bohato zdobenou keramikou. Vo východnej Európe, presnejšie v dnešnom Rumunsku, Moldavsku a na Ukrajine, je to kultúra Cucuteni-Trypilja, v strednej Európe potom po sebe nasledujú kultúry s lineárnou keramikou, vypíchanou keramikou a kultúra moravské maľované keramiky, ktoré sú pomenované podľa typickej výzdoby svojich nádob. A je to práve táto typická výzdoba nádob, ktorá nám o týchto dávno zaniknutých spoločnostiach odovzdáva podstatné informácie. Odborníci sa všeobecne zhodujú na tom, že výzdoba pravekých nádob mala viac ako len dekoratívnu alebo praktickú funkciu, a domnievajú sa, že bola určitou formou komunikácie a udržiavala kmeňovú identitu spoločnosti. Presnú povahu informácií zakódovaných na pravekých nádobách je samozrejme ťažké s istotou určiť, ale samotný charakter výzdoby nám môže mnohé napovedať.

Praveké nádoby: 1) kultúra s lineárnou keramikou; 2) kultúra s vypíchanou keramikou; 3) kultúra s moravskou maľovanou keramikou; 4) kultúra Cucuteni-Trypilja

Najčastejšími výzdobnými motívy sú totiž vlnovky, šachovnice, špirály a geometrické obrazce, teda ornamenty, ktoré sa bežne v prírode nevyskytujú. Je teda na mieste otázka, odkiaľ sa tieto vzory vzali. Aj keď pôsobí príliš abstraktne, nie sú v žiadnom prípade náhodné a je teda jasné, že ich tvorcovia vedeli, prečo k výzdobe svojich nádob zvolili práve ten alebo onen motív. Ak sa vrátime k tabuľke o entoptických javoch, všimneme si, že značná časť týchto javov je vtlačená práve do praveké keramiky. Je teda dosť dobre možné, že svet, ktorý chceli zachytiť nie je ten vonkajšie, ale ten vnútorný. Na svojich nádobách odrážali svet zmenených stavov vedomia a optických halucinácií, ktoré sú s ním spojené, z ktorého čerpali motívy a ktorý posilňoval ich pocit príslušnosti ku komunite, pričom každá kultúra vyzdvihovala iný entoptický jav. U kultúry s lineárnou keramikou alebo u kultúry Cucuteni-Trypilja to bola predovšetkým špirála, u kultúry s vypíchanou keramikou dominovala klikatka a kultúra s moravskou maľovanou keramikou zrejme preferovala okrem klikatek tiež zložitý ornament nazývaný hákovitý meander. Aký ornament vo výzdobe prevládol určovala kozmológie každej jednotlivej kultúry, ktorá spájala tieto vzory s prechodom do sveta snov, inej reality, v ktorej bola táto kozmológie skutočne prežívaná.

Nádoba kmeňa Šipibo-Conibo z Peru

Pre toto tvrdenie existuje veľmi dobre popísaná paralela z prostredia amazonského kmeňa Šipibo-Conibo, ktorý žije spôsobom života podobným prvom poľnohospodárom neolitickej Európy, aj keď už je dnes značne ovplyvnený prenikaním západnej kultúry. Kmeň Šipibo-Conibo obýva povodí rieky Uyacali v Peru a je známy predovšetkým vďaka svojmu textilnému umenia s prekrásnymi, ručne vyšívanými, farebnými vzormi. Rovnaké vzory sa nachádza aj na ich tradičné keramike. Okrem vizuálneho efektu však majú motívy na keramike a textíliách tohto kmeňa aj ďalší význam. Kmeň Šipibo-Conibo totiž nepreslávili len prekrásna umelecké diela ale aj rituály s posvätnou liana yahé, známu tiež ako ayahuasca. Počas týchto ritálů zažívajú účastníci hlboko zmenený stav vedomia sprevádzaný rôznymi zmyslovými javy vrátane tých vizuálnych. A sú to práve tieto vizuálne prejavy prežité počas skúsenosti s yahé, ktoré sa odráža v tradičnom umení pôvodných obyvateľov Amazónie. Tieto vzory však majú aj ďaleko hlbší význam púhe zachytenie prežitých víziou. Zaznamenávajú totiž posvätné piesne Ikar, ktorými sprevádzajú nielen ceremónie s yahé, ale užívajú je aj v každodenných príležitostiach.

Autentická vizualizácie prežitku vízie po požití yahé.

Ako je teda vidieť na príklade domorodých obyvateľov Amazónie, mohli pravekí ľudia na svoje nádoby zaznamenávať svoju kozmológiu prežitú počas mystických zasväcovacích obradov. Počas nich prežili hlboko zmenené stavy vedomia v ktorých sa stretli s duchovnými bytosťami, či už zvieracími, ľudskými či božskými. Významné pre týchto ľudí pravdepodobne bolo stretnutie s materskou božskou bytosťou ako naznačujú početné ženské sošky typické pre kultúru Cucuteni-Trypilja aj pre moravskú maľovanú keramiku.

Vízia sveta zvečnená v kameni

Vo východnom Írsku, asi 40 km severne od Dublinu, sa nachádza pozoruhodná pamiatka, ktorú preslávila jej veľmi dômyselná konštrukcia a dochované praveké umenie. Jedná sa trojicu hrobiek Dowth, Knowth a zrejme najznámejší z nich, Newgrange. Boli postavené zhruba pred 5200 rokmi a sú teda oveľa staršie ako preslávené Stonehenge v južnom Anglicku. Celá táto oblasť je najbohatším náleziskom dokladov megalitického umenia, pričom len v samotnej hrobke Knowth sa nachádza viac ako štvrtina megalitického umenia v západnej Európe. Toto umenie predstavujú rytiny na kameňoch tvoriacich vnútornú aj vonkajšiu konštrukciu hrobky a najčastejšie zobrazuje motívy špirál, šachovníc, kosoštvorcov, klikatek a ďalších abstraktných geometrických tvarov, s ktorými sme sa stretli tiež na praveké keramike. Rovnako ako na nej, i tu umenie zachytával zážitky priechodu do zmenených stavov vedomia - do sveta bohov, predkov a posvätných zvierat.

Hrobka Newgrange vo východnom Írsku

Samotná konštrukcia týchto hrobiek ale pomáha odhaliť ďalšie tajomstvo pradávnych ľudí a ich vnímanie sveta. Hrobky väčšinou tvorí kamenná chodba postavená z mohutných monolitov, ktoré podopierajú stropné kamene. Táto chodba buď končí zhruba v strede hrobky alebo ústia do komory v tvare kríža, ktorej strop je vystavaný metódou nepravé klenby. To znamená, že boli jednotlivé kamene umiestnené tak, aby vždy prečnievali do stredu priestoru kým nedošlo k jeho celkovému prekrytie. Na túto masívnu konštrukciu bola následne navŕšené hlina do podoby mohyly a jej obvod bol v niektorých prípadoch opatrený ďalšími megality, z ktorých niektoré boli bohato zdobené. Hrobka Newgrange navyše obsahovala veľmi pozoruhodný stavebný prvok vypovedajúce o dômyselnosti a astronomických znalostiach dávnych obyvateľov Írska. Počas východu slnka o zimnom slnovrate totiž malým otvorom preniká lúč svetla až do stredu hrobky, kde osvieti megalit zdobený ikonickým motívom tejto pamiatky - trojitou špirálou. Hrobky boli tiež vybavené kamennými misami, do ktorých boli pravdepodobne v jednej fáze pohrebného alebo spomienkového rituálu umiestňované pozostatky predkov.

Detail výzdoby jedného z obvodových kameňov hrobky Newgrange

Predstavy, ktoré hrobky ako Newgrange zobrazujúcich, priamo odkazujú k tradičnému poňatiu sveta zloženého z troch hlavných častí - horného sveta obývaného bohmi, stredného sveta ľudí a dolného sveta, v ktorom sídli predkovia a duchovné zvieratá. Vstup do vnútra hrobky, ktorý bol najskôr povolený len úzke skupine zasvätencov, teda nepredstavoval len vstup do fyzického podsvetia, ale aj do toho duchovného. Bol to vstup do sveta predkov, do najhlbšej úrovne ľudskej psyché spojené s podvedomím. Aaron Watson, archeológ zameriavajúca sa okrem iného aj na archeoakustiku, napísal: "Vstúpením do týchto monumentov boli účastníci jasne oddelení od vonkajšieho sveta ... Pomocou určitých hlasových frekvencií ... je možné spôsobiť to, že nám pripadá, že sa tieto ohromné ​​kamene chvejú a sú živé . "

Umelecké stvárnenie stromu sveta

Rozdelenie sveta na tri časti je charakteristické takmer pre všetky tradičné spoločnosti a prehistorické kultúry, ale aj historické staroveké civilizácie, napríklad sumerskej. V tomto poňatí tvorí os sveta posvätný strom v ktorého korune sa nachádza horná svet symbolizovaný najčastejšie orlom. V koreňoch tohto stromu je potom umiestnený dolný svet reprezentovaný hadom. Toto poňatie sa v určitých obmenách objavuje od Sibíri až po Amazónii a je teda univerzálny pre celé ľudstvo. V mnohých kultúrach ľudské obydlia predstavujú zároveň model tohto chápania vesmíru, ako je tomu napríklad u amazonského kmeňa Barasana, ktorých dlhé domy obsahujú aj stavebné prvky, ktoré nemajú praktický účel, ale slúži práve pre zachytenie ich kozmológie. V tomto poňatí strecha predstavuje nebesia, stĺpy domu hory, ktoré nebesia podopierajú, podlaha je krajinou a pod ňou sa nachádza podsvetia. Rovnaká myšlienka, avšak v ďaleko monumentálnejšie podobe, bola teda odtlačená aj do megalitických hrobiek.

Tipy z e-shopu Sueneé Universe

Penny McLean: Strážni anjeli

Ako spoznať svojho strážneho anjela a jeho energiu? Anjeli nás chráni, dodávajú nám teplo alebo nás varujú.

podobné články