Ďalšia fáza bitky o detská očkovaní

3 14. 11. 2022
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Minulú nedeľu, 19. januára, sme v relácii Českej televízie 168 hodín mohli vidieť ďalší príspevok na tému detská očkovanie. Tentoraz išlo o pokus o "nestranné" zhodnotenie situácie. Pokiaľ ide, rovnako ako v minulosti iba o "predohru" k ďalšej očkovacej kampani, ktorá sa nestranne len tvárou, ešte všeličo budeme počuť.

Reportáž síce končí slovami matky "kontrarevolucionářky", odmietajúci svoje deti očkovať s tým, že "riziko unesie" a chce pre svoje deti to najlepšie, inak príspevok veľmi opatrne "tancujú medzi farmaceutickými vajcami." O jednoduchom rytme tohto tanca najlepšie svedčí, že kým praktická lekárka, MUDr. Ludmila Eleková, známa svojím odmietavým postojom k očkovaniu, dostala priestor k "vyjadrenie" zhruba dvadsať sekúnd, opačný názor reportáž začínal aj končil.

 Aj z ďalších médií je jasné, že sa zrejme chystá nástup ďalšej vlny mystifikační kampane o užitočnosti očkovania. Preto sme sa rozhodli priniesť v niekoľkých pokračovaniach názory MUDr. Ludmily Elekové.

Táto statočná lekárka v ňom zverejňuje skúsenosti s očkovaním - svoje aj svojich pacientov - ale tiež prehľadne vysvetľuje, prečo sú základné kamene ideológie očkovanie iba mýtus.

Jej slovami: "Ak sa pozrieme na debaty o očkovaní, je tam veľa emócií a ideológie, ale len málo faktov. (...) Zástancovia očkovanie iba odmietajú argumenty protistrany s tým, že to nie je pravda. Niekedy hovoria a píšu skutočné nezmysly. "

Veľa emócií a ideológie

Som praktická lekárka pre dospelých s cca 15 ročnou praxou, praktizujem homeopatiu, zaoberám sa aj inými metódami alternatívnej medicíny. Nevlastním žiadny oficiálny papier, ktorý by ma vyhlásil za odborníka na očkovanie. Som "len" praktická lekárka, ktorá vidí denne svojich pacientov a má záujem o to, aby boli zdraví. Nezabudla som na Hippokratovu prísahu - predovšetkým neškodiť - a cítim ako svoju morálnu povinnosť odporučiť len takú liečbu, ktorú by som bola ochotná podstúpiť sama. Cítim sa oprávnená verejne vyjadriť svoj názor, ku ktorému som sa prepracovala počas rokov svojej praxe a štúdia homeopatia, počas štúdia rôznych zdrojov týkajúcich sa očkovania a infekčných chorôb, pozorovaním vývoja svojich detí a liečbou detských homeopatických pacientov.

pp

Žijeme v slobodnej krajine, v ktorej má každý Ústavou zaručené práva vyjadrovať svoj názor, svoje právo využívam. Nasledujúci text odráža výsledky môjho štúdia a osobné porozumenie a interpretáciu faktov, ku ktorým som sa dostala. Každý čitateľ si môže tá istá fakty vyhľadať a sám si na ne vytvoriť svoj názor.

Očkovanie je kontroverzná téma, existujú dva nezmieriteľné tábory zástancov a odporcov a niekde uprostred medzi nimi sa motá väčšina ľudí. Dostávajú sa k nim protikladné názory, počúvajú jednu invektívy za druhou, a ak nemajú možnosť surfovať na internete a prečítať si väčšinou anglicky písané texty, sú odkázaní na miestne zdroje. Bohužiaľ miestnej (tým myslím českej a slovenský) zdroje informácií sú značne nevyvážené.

Očkovanie ako posvätná krava

Na jednej strane stojí oficiálna medicína tvrdiace, že očkovanie je prospešné, bezpečné a nevyhnutné pre blaho celku. Až na výnimky popiera dlhodobé nežiaduce následky očkovania. Oháňa sa štúdiami preukazujúcimi účinnosť a bezpečnosť. Straší návratom epidémií ako za starých čias, medializujú sa každý nešťastný prípad dojčatá zomrelého na čierny kašeľ alebo záškrt. Naviac je oficiálna medicína zaštítená platnou legislatívou ukladajúce očkovacie povinnosť a sankcie za jej neplnenie.

Na druhej strane stojí laici, rodičia, liečitelia a občianske združenia ventilující svoj negatívny názor na očkovanie, od mierneho nabádanie k opatrnosti až po nezmieriteľný nesúhlas. Táto strana obvykle iba prehlasuje, že očkovanie škodí, dáva do súvislosti výskyt chorôb, ako sú alergie, autoimunitné poruchy, hyperaktivita, autizmus a pod. Bez ponuky mechanizmu, ktorý by vysvetľoval patogenéze týchto chorôb. Strana odporcov alebo ľudí len rezervovaných je denuncovaný oficiálny medicínou, ktorá s nimi nechce ani diskutovať, nebaví sa na vecné úrovni o ich argumentoch.

Tvrdím, že očkovanie je posvätnú kravou modernej medicíny. Jeho účinnosť a prospešnosť je axióma, o ktorom sa nedebatuje. Väčšina lekárov skutočne verí, že očkovaním robia dobrú vec. Nežiaduce účinky, ak nie sú skutočne akútna a dramatické, nie sú rozpoznané, pretože lekárom chýba rámec myslenia a nástroje, ktoré by im umožnili ich rozpoznať. Preto skutočne veria, že očkovanie je bezpečné. Verí, že odstránila choroby, že pred nimi chráni, že je potrebné tzv. Stádové imunita (= herd IMMUNITY, pozn. Red.), Tj. Vysoká zaočkovanosť, a robia si skutočne starosti, že keď sa rozšíri neochota očkovať, že to ohrozí zvyšok populácie. Všimnite si, v predchádzajúcich vetách som písala "verí". Pretože ona to je skutočne prevažne len viera. Tiež som ju zdieľala, ale zistila som, že sa zakladala na nesprávnych základoch.

Pozorujeme Ak debaty o očkovaní, je tam veľa emócií a ideológie, ale len málo faktov. Pripomína mi to náboženské debaty veriacich v rôzneho boha. Je to skutočne zaujímavé, pretože v týchto debatách nejde skoro nikdy o racionálne, vedeckú diskusiu o faktoch, ale o pretláčanie sa, kto viac presadí svoju vieru. Zástancovia očkovania len odmietajú argumenty protistrany s tým, že to nie je pravda. Niekedy hovoria (a píšu) skutočné nezmysly.

pp

 

Nepríjemnosti zo strany úradov

Nedávno som kdesi čítala článok MUDr. Hany Cabrnochová, predsedníčka Spoločnosti detského lekárstva a podpredsedníčka Vakcinologické spoločnosti, o očkovaní. Hneď na začiatku chválila zásluhy očkovania na odstránenie choroby a medzi inými vymenovala choleru a mor - choroby, proti ktorým sa u nás nikdy nebolo vykonané! Neviem si to vysvetliť. Nemožno to vysvetliť nevedomosťou, také chyby by robiť nemala. Podľa mňa len vyjadrila hlboko zažranej presvedčenie, ktoré je tak hlboko uložené, že sa o ňom ani nepremýšľa, nieto pochybuje, a domnieva sa, že očkovanie je jediným faktorom, prečo nemáme epidémie infekčných chorôb ako v stredoveku.

Uprostred toho všetkého sú rodičia detí, ktorí sa snažia čo najlepšie starať o ich zdravie a s prístupom k internetu sa dostávajú k informáciám, ktoré je mnohokrát vydesí a oni nevedia čo s nimi. Rozumné diskusie s pediatrom sa dočkajú len v ojedinelých prípadoch a nakoniec sa ich rozhodnutie riadi skôr tým, koľko nepríjemností zo strany úradov sú ochotní znášať, než najlepším záujmom ich dieťaťa.

pp

Prečo sú lekári tak neochotní očkovanie spochybniť?

Chcem zhrnúť všetky základné informácie o očkovaní, vysvetlím, prečo sú lekári tak neochotní očkovanie spochybniť, prečo niektoré veci nevidí, ponúknem mechanizmus, ktorým môže očkovanie škodiť, ukážem, ako vytipovať ohrozené deti a hlavne ponúknem tým, ktorí už nejakú škodu utrpeli, nádej na liečenie.

O problematiku očkovania sa zaujímam viac ako 10 rokov. Začalo to vďaka môjmu mladšiemu synovi, tento rok pätnásťročnému, ktorý na prvé očkovanie Alditeperou (vakcína DTP, obsahujúce ortuť; proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu - pozn. Red.) Reagoval prudkú reakcií. Jačal vysokým krikom, o ktorom som sa až dodatočne dozvedela, že sa mu hovorí encefalitický krik, mal horúčku, opuchnutú a začervenanú celú polku zadočku, do ktorej bol očkovaný. Bola som vtedy čerstvo po atestáciu a ani vo sne mi nenapadlo, že by očkovanie mohlo niečo také urobiť. Ani detská lekárka ma na nič neupozornila. Nenapadlo ma vôbec prečítať si príbalový leták. Proste a jednoducho som ako mnoho ďalších rodičov priniesla svoje trojmesačné dieťa dôverčivo na očkovanie.

Reakcia syna na očkovanie

Reakcia môjho syna trvala tri dni. Po jej odznení prestal spať, často sa budil, vždy s týmto plačom, s vytreštenými očami a zaťatýma rúčkami jačal a jačal. Tiež začal byť nepokojnejšie, uplakanější, v batoľacom veku bol extrémne agresívny a hyperaktívne. Samozrejme, že dostal ďalšiu DTP očkovanie, síce tzv. Frakcionovane, rozdelene na dve dávky, ale dostal ich. Dnes viem, že keď reagoval tak divoko na prvú dávku, už nemal byť touto vakcínou ďalej očkovaný. Syna som si nedávno vzala do starostlivosti ako jeho lekárka a mala som tak možnosť sa pozrieť do jeho karty. Záznam znie: matka hlási febrilné reakciu, opuch zadok, vymizlo. To napísala detská lekárka druhý deň, keď som jej volala. Ani slovo o tom neobvyklom plaču, ktorý som hlásila, ani slovo o tom, že by reakciu hlásila na SÚKL (Štátny ústav pre kontrolu liečiv - pozn. Red.), Čo bola jej povinnosť.

Celú túto históriu píšem preto, aby ste videli, že ani lekári často nič nevedia. Ja nič netušila, nevedela, nič ma nenaučili. Nežiaduce reakcie nie sú takmer vôbec hlásené, preto môže oficiálna medicína tvrdiť, že sú zriedkavé.

Začala som študovať homeopatiu a prvýkrát som sa začala dozvedať niečo o tom, že to očkovanie nemusí byť tak úžasné a že to dokonca môže spôsobiť veľký prúser. Syna som už nenechala preočkovať Trivivacem (tzv. MMR vakcína, tj proti osýpkam, mumpsu a ružienke - pozn. Red.), V 5 rokoch som odmietla preočkovanie DTP. Dostal vtedy iba tetanus (rovnakú dávku ako dospelý!), Pretože som netušila, že problémom bola aj ortuť, nielen pertusovú vakcína (pertussis = čierny kašeľ - pozn. Red.). Po tetanovce bol opäť asi dva týždne "na zabitie". Nebudem popisovať celú svoju cestu, predstavím vám jej výsledky.

Zdroj: protiprúdu

podobné články