Egypt: Starý denník odhaľuje stavbu pyramíd

117789x 09. 09. 2016 1 čitateľ

Jeden z papyrusová v starom denníku, ktore dokumentujte stavbu velkej pyramídy v Gíze

Denník, ktory obsahuje podrobné záznamy o stavbe velkej pyramídy v Gíze vystavili pre verejnosť do Egyptskom múzeu v Káhire.

Veľká pyramída je najväčších z Troch pyramíd postavených v egyptskej Gíze. Bola považovaná za jeden z divov sveta. Bola Pôvodne 481 stopy (146 METROV) vysoká. V súčasnej dobe Meria 455 stôp (138 m).

Spomínaný denník bol napisane hieroglyfov na kúsky papyrusová. Podľa článku v časopise Near Eastern Archeology archeológovia PierraTalleta a Gregoryho Marouarda z roku 2014 bôľ autorom denníka dozorcom menom Merer, ktory viedol tým asi 200 mužov.

Tallet a Marouard bolí vedúcimi archeologického tímu z Francúzska a Egypta. Denník objavila v prístave Vádí al-Jarfin na brehu Červeného mora v roku 2013. Je starý asi 4500 rokov, čo ho robí najstaršom dokumentom z papyruse aký bol kedy objavenia v Egypte.

"Denník zachytáva obdobím niekoľkých mesiacov v podobe tabuľky, v ktorej každému dní prislúchajú dva stĺpce. Je v nom opísaných veľa operáciám spojených s výstavbou velkej pyramídy v Gíze a práce na vápencových lomoch na protiľahlom brehu Nílu, "píšem Tallet a Marouard.

Merer zaznamenal protokoly v 27. roka vlády faraóna Chufua. Jeho záznamy Hovoríme, že Veľká pyramída bola nakrátko pred dokončením. Práca sa týkali vonkajšieho plášťom z vápenca.

Vápenec použité pri stavbe sa podľa denníka ťažil v Ture v blízkosti dnešnej Káhiry a bol na miesto stavby dopravený loďou po Níla a sustava kanálov. Jedna cesta loďou Medzi túrou a pyramídou trvala podľa poznámok v denníku Štyri dni.

V denníku sa tiez hovorov, že v 27. roka Chufuovej vlády na výstavbu velkej pyramídy dohliadal vezír Ankhaf, Chufuova nevlastný brat. (Vezír bol vysoký úradník v starom Egypte, ktory slúžil faraónovi).

V papyrusoch sa tiez uvádza, že jedným z Ankhafových titulov bol "zodpovedný za Všechny králi diela".

Hoci v denníku sa spomína, že Ankhaf bol vo funkciám v Priebeh 27. roka vlády faraóna, mnoho vedcov predpokladá, že na práce na pyramídach dohliadal za skoršej Chufuovej vlády vezír Hemiuna.

V tlačovej správe zástupcovia múzea nespresnil Ako Dlho bude denník Sprístupnená verejnosti.

podobné články

11 komentárov k "Egypt: Starý denník odhaľuje stavbu pyramíd"

  • Janaz hovorí:

    ELATA poznĂĄmka: najpouÄ nejĹĄie by bolo, aby sa zverejnil presnú text toho akoĹže dennĂka, ľan to, Ä o je tam skutoÄ ne uvedenĂŠ, aby si Äžudia mohli sami urobiĹĽ nĂĄzor, o Ä o sa tam naozaj Palau. PodÄža toho, Ä o pokecali ai v tomto dokumente, Maa Ä loveka dojem, Ako keby sa naĹĄiel Mererov romĂĄn a nie Paar ĂştrĹžkov papyrusu.

  • Janaz hovorí:

    Prava sledujem dokument na Viasat History Tajomstvo egyptskĂ˝ch pyramíd, Ktory je celĂ˝ o Mererovom dennĂku a vĂ˝plodoch egyptolĂłgov / Lehner a spol./, Ako sa Ä o presne a kedy stávalo a pod. Ihne mi okrem prĂhodne â nĂĄjdenejâ kartuĹĄe v Cheopsovej pyramĂde priĹĄiel na um PiltdownskĂ˝ Ä loveka, Ako sa prĂhodne naĹĄiel pravo Vtedy, Kea sa hÄžadal missing link / presne Ako teraz, Kea sa vo veÄžkom pochybuje o oficiĂĄlnom vĂ˝klade veku a spĂ'sobu stavby VeÄžkej pyramĂdy /, Ako sa desaĹĽroÄ ia na zĂĄklade nĂĄlezu vykladal bĂĄjky o vĂ˝voji Ä loveka, Ako si na tom budovali kariĂŠry vtedajĹĄĂ â vedci, Ä o vĹĄetko sa o Ĺ om pásli vo â vedeckĂ˝châ prĂĄcachâ Ś. NieÄ oz poznatkové o histĂłrii je urÄ ite pravdivĂŠ, ale Kea Ĺže neviem Ä o, tak im uĹž neverám ani nos Medzi oÄ ami.

    • Sueneé hovorí:

      Zaujímavé, napadlo ma to isté. :)

      Myšlienka bola prostá: čo by sa stalo, keby niekto aj v súčasnej dobe tak stál o to, mať v zbierke ďalší dôkaz, ktorý ale neexistuje. Vždy sa môže niečo nájsť, čo zafunguje podobne ako kedysi kartuše od Weissa.

      Netvrdím, že je to tento prípad, ale principiálne - rovnako ako sa zamlčujú dôkazy - rovnako sa môžu (a bohužiaľ Weiss ...) falšovať.

      Dávam za pravdu tým, ktorí hovoria, že v časoch Cheopsa sa na pyramíde pracovalo. Proste udržiavali status quo. Snažili sa ju zrekonštruovať. To robíme my tiež napr. Aktuálne sa dialo so stupňovitou pyramídou v Sakkare. pri vhodné interpretácii textov by niekto za pár tisíc rokov mohol povedať, že sme ju postavili MY. Je to len o uhle pohľadu.

      • Standa Standa hovorí:

        Možno by bolo dobré, keby ste skúsil popísať, do akého objemu stavebných prác sa ešte jedná o udržiavanie a od akého objemu prác už o stavbu.

        Príklad: Chrám Svätého Víta vyzeral v 19. storočia asi takto:

        http://www.milujuprahu.cz/wp-content/uploads/2013/12/1877.jpg

        Potom prebehli stavebné práce. Je podľa vás rozdiel medzi jeho vtedajší a dnešný podobou udržiavaním status quo, rekonštrukciou alebo stavbou? A prečo?

        • martin Horus martin Horus hovorí:

          V istom zmysle je to podvrh, lepšie termín "mylná interpretácia"

          Hieroglyfy na papyruse som čítal ao výstavbe Pyramid ako takých tam nie je ani slovo ... .dnešní terminológiou by sa to dalo nazvať ako dokument o opravách

        • Sueneé hovorí:

          Teraz si nie som istý, či to hovoril GH alebo RB alebo Yusef Awyan. Na pyramíde sa malo v čase Chufevovi skutočne pracovať. Opravovali vonkajší plášť. Ak menili / prestavovali aj nejako okolia pyramíd (teda niečo zsrovnatelného s chrámom sv Víta) potom o tom informácie nemám. Vieme, že sa na plošine pracovalo, ale pyramída sa nestavala. Iba udržiavala. Avšak je tiež otázkou či išlo o údržbu kvalifikovanú alebo len na efekt, podobne ako v součanosti opravujú stupňovitú pyramídu, čo je tragédia (čo je názor aj "nezainteresovaných" Guide)!

          • Standa Standa hovorí:

            To ale nie je odpoveď ani na jednu moju otázku.

            Mne zaujímalo, či to, čo vykonali stavebníci s katedrálou svätého Víta, je podľa Vás udržiavaním, stavbou, alebo prestavbou.

            Druhou otázkou bolo, na základe čoho to posúdite.

            Inak: katedrály sjou síce rádovo ľahší ako pyramídy, ale niekoľko desiatok katedrál by myslím dohromady objem Veľkej pyramídy dalo (katedrálu počítam ako desaťtisíce až státisíce ton kameňa). A to sú katedrály zrejme oveľa pracnějšími diely, ako sú pyramídy.

            • Sueneé hovorí:

              U chrámu sv. Víta to práve vnímam tak, že u neho je možné z istej perspektívy tvrdiť, že bol postavený až v 19. storočia. Toto sa práve deje v prípade pyramíd. Archeológovia vezmú tú nejmldaší vrstvu a ostatné ignorujú.

              U chrámu sv. Víta to vnímam ako dostavbu. Ak by som to mal vztiahnuť na Veľkú pyramídu, potom išlo pravdepodobne o rekonštrukciu. Ak by som zmenil fokus na celú Gizkou plošinu, je možné, že išlo aj o dostavbu.

              Akú používam metriku:

              rekonštrukcia = zásahom do stavy sa nemení jej vzhľad / tvar o proti pôvodnej koncepcii.

              dostavba = zmeníš / rozšíriš / zmenšíš stavebné plochu alebo urobíš také úpravy, ktoré vonku i vo vnútri zmení charakter stavby, jej účel a zmysel.

              Yousef to ukazuje v jednom dokumente. Na niektorých lokalitách je vidieť ako sa pokúšali rekonštruovať stavby a rovnako ako my tomu úplne nerozumeli. Už nevedeli prečo ... a to je na tom práve zaujímavé.

              • Standa Standa hovorí:

                Vďaka za uřesnění.

                Budem teda naďalej čítať články podľa Vášho popisu.

                Platí Váš opis napríklad aj o katedrále v Salamanke, o ktorej tu bol článok? Pretože tam sa písalo len o stavbe najstaršie časti ale o tom, že potom prebehla dostavba, ktorá zväčšila stavbu o 80-90%, tam nebolo ani slovo. Nemôžu byť pyramídy podobným príkladom (dostavba väčšiny stavby za faraónov, ktoré poznáme)?

      • fero hovorí:

        Najst takýto dokument je Ako najst recept na Coca Colu. Je to utópia.

        Ešte ai dnes ŠÚ pyramídy stavbami, ktore vyrážajú dych a to sa už postavili onakvejšie stavby. Pyramídy museli hoci ai v minulosti pre Ludi niečim nebeským. Ak by ich niekto vedel šťave, know how by bolo jedným z najstráženejších vecí doby. Súviselo by s ním Nielen bohatstva ale ai spoločenské postavenia.

        Preto Považujte ten papyrus za čistý podrvh. Čistí lož a ​​to stopercentne.

Nechaj odpoveď