ET v Českej republike a na Slovensku: Výpoveď bývalej členky projektu Žiara

30. 03. 2022
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

V záplave prevažne zahraničných článkov plných odvolávok na úniky informácií z armádneho prostredia USA, VB alebo iných susedných štátov v EÚ som si už niekoľkokrát hovoril, „fajn, a ako je to u nás?“. Človek by mohol nadobudnúť dojem, že v našom Kocúrkove sa o problematiku UFO/TVS nikto oficiálne nezaujíma a nezaujímal.

Koniec koncov lakonická vyhlásenia našich armádnych činiteľov o tom, že AČR sa problematikou UFO nezaujíma a nikdy nezaujímala a žiadnu agendu v danej veci nevedie a ani v minulosti neviedla, to potvrdzujú.

O problematiku UFO sa zaujímam už niekedy od roku 1993. Až niekedy v počiatkoch internetu u nás som sa dozvedel (2001), že existujú nejaké združenie Projekt Žiara a KPUFO. V oboch prípadoch som mal vždy za to, že ide o záujmové združenia nadšených bádateľov, ktorí vo voľnom čase zhromažďujú informácie o tom, čo nám lieta nad hlavou a alebo neidentifikovateľného sa pohybuje okolo nás.

Pred niekoľkými rokmi (2010) som prvýkrát začul mierne hanlivú zmienku na adresu Projekt žiara. Bolo to v súvislosti s nejakým pozorovaním neznámeho objektu nad SR. V kocke: oni povedali, je to normálne lietadlo, veľa svedkov nezávisle na sebe popísali niečo iné – trojuholníkový objekt. Až postupom času som pochopil, že Československý (a následne Český) projekt Žiara je akousi variantom amerického projektu Blue Book, ktorý mal najväčší boom v 50. rokoch 20. storočia. Dnes je popularizovaný rovnomenným seriálom. Je tiež úzko spojený s menom JA Hynekom, mužom s českými koreňmi.

V utorok, 10.01.2012 vyšiel na České Exopolitce seriál článku Vykukovať ČESKÉ ufológiou ALEBO bádateľské ROMANTIKA v armáde A ŠTÁTNA SPRÁVE, Ktorý všetko stavia do úplne nového svetla.

V roku 2010 uskutočnili členovia skupiny Česká exopolitika akciu s názvom „Listy za zverejnenie dokumentov UFO“. Oslovili politikov a vojenských činiteľov, o ktorých sa domnievali, že by mohli mať povedomie o vojenských záznamoch týkajúcich sa UFO v SR, a požiadali o uvoľnenie týchto spisov pre verejnosť. Iste nedúfali, že im ministri a dôstojníci armády obratom sprístupnia zväzky so spismi, ktoré pravdepodobne podliehajú utajeniu. Išlo skôr o zistenie reakcií dotyčných – či vôbec odpovie, či sa dá čo vyčítať medzi riadkami a do akej miery sa ich odpovede budú zhodovať s informáciami z iných zdrojov. Aké výsledky experiment priniesol? Šesť zo siedmich oslovených exopolitikom odpovedalo. Väčšinou sa zhodne vyjadrili v zmysle, že Armáda SR sa javy UFO nezaoberá a žiadne vojenské záznamy o UFO v SR neexistujú. Konkrétne:

Náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky, armádny generál Ing. Vlastimil Picek, list z 1. 7. 2010: „Armáda Českej republiky žiadne dokumenty tohto druhu nemá v evidencii… Problematika sledovania UFO nie je predmetom zvláštnych záujmov AČR… Pre viac informácií k fenoménu UFO odporúčam navštíviť internetové stránky projektu Žiara (www.projektzare.sk ), kde je možné nájsť utriedené a štatisticky vyhodnotené informácie o UFO a ďalších abnormálnych javoch na území Slovenskej republiky.“

Niekdajší minister obrany SR Martin Barták prostredníctvom zástupcu riaditeľa odboru komunikácie s médiami as verejnosťou MOČR Mgr. Jana Pejška v liste z 8. 2. 2010 povedal: „Bohužiaľ Vám musím oznámiť, že Armáda Českej republiky sa nezaoberala ani nezaoberá problematikou sledovania UFO. Téma patrí do oblasti kozmonautiky a česká armáda sa kozmickými prvkami nezaoberá. Ani v jednom z armádnych archívov nie je zložka, ktorá by sa venovala tejto téme a neexistuje ani žiadny interný normatívny akt, ktorý by sa podobnými javmi zaoberal.“

Bývalí ministri obrany Luboš Dobrovský a Antonín Baudyš st. konštatovali, že o vojenských dokumentoch týkajúcich sa UFO nemajú ani potuchy. Dobrovský údajne dodal, že nič také ako UFO neexistuje. Keby vraj nejaký pilot niečo podobné hlásil, bolo by mu vedci vysvetlené, že nič ako UFO nemôže existovať a mal by sa nechať vyšetriť.

Mgr. Josef Žikeš, Vojenský ústredný archív Praha, list z 12. 7. 2010: „Bola vykonaná rozsiahla rešerša v dokumentácii zložiek MO (a predchádzajúcich FMO, MNO) ako vo Vojenskom historickom archíve, tak v správnych archívoch. Žiadne samostatné zložky, jednotlivé písomnosti ani evidenčné záznamy neboli v uloženej dokumentácii nájdené.“

Kancelária prezidenta republiky – tajomník prezidenta republiky Ladislav Jakl, list z 1. 7. 2010: „Prezident republiky Václav Klaus ma poveril, aby som sa bližšie zoznámil s obsahom Vášho listu… pri najbližšej vhodnej príležitosti pána prezidenta s obsahom Vášho listu zoznámim. Záleží však úplne na ňom, aké stanovisko k Vašim požiadavkám zaujme.“

Brigádny generál Ing. Jiří Verner, veliteľ protivzdušnej obrany, sa do dnešného dňa nevyjadril.

Na základe týchto odpovedí by sa teda mohlo zdať, že naši vojaci o objektoch UFO skutočne nič nevedia. Zoznámme sa preto s materiálom, ktorý je neoddiskutovateľným dôkazom o tom, že neidentifikovanými lietajúcimi objektmi sa aj u nás vojaci celkom vážne zaoberajú a zoznamy týkajúce sa UFO prinajmenšom v minulosti nepochybne mali…

Prenesme sa najprv na začiatok 90. ​​rokov minulého storočia. Vtedy v bývalej ČSFR vznikajú dva dodnes aktívne záhadologicko-ufologické spolky. V roku 1990 Československá archeoastronautická asociácia (Čs.AAA), charakterizujúca sa ako záujmové združenie zaoberajúce sa štúdiom a výskumom UFO, výskumom sporných otázok vývoja ľudskej civilizácie, hraničných javov v oblastiach psychotroniky, ľudovej medicíny, apod. V roku 1992 sa z Čs. vydeľuje zvláštna skupina, ktorá si spočiatku hovorí Centrum pre zber informácií o UFO pri Čs.AAA. Jej výraznými predstaviteľmi sú Vladimír Liška, Ladislav Lenk, Jaroslav Chvátal a Vladimír Šiška. Títo páni začínajú projekt zameraný výhradne na zaznamenávanie, triedenie a vyhodnocovanie poznatkov o UFO na našom území, ktorý pomenujú Žiara. Vedúcim projektu sa stáva Jaroslav Chvátal, zástupcom vedúceho je Vladimír Šiška. Po niekoľkých mesiacoch Chvátal z projektu odchádza a funkciu vedúceho preberá Vladimír Šiška.

Projekt Žiara na prvý pohľad pôsobí dojmom seriózneho a dobre organizovaného spolku s približne dvadsiatimi členmi. Má svoj vnútorný poriadok, svojho vedúceho i zástupcu vedúceho, má štatút, svoje programy a ciele, formuláre a dotazníky, svoj archív, pečiatky, porady, zaujíma prísne racionálne a neutrálne postoje, hojne používa policajné výrazivá, často poukazuje na dobré známosti s váženými inštitúciami . Na webe Žiara si napr. prečítate, že projekt si „za dobu svojej existencie vybudoval dobrú spoluprácu s najrôznejšími vedeckými odborníkmi a expertmi, ktorých konzultáciou potom využíva pri vyhodnocovaní získaných informácií“. (Bohužiaľ nie je uvedené, o ktorých vedeckých odborníkov ide, kto s týmito vedeckými kapacitami za Žiari rokuje, ako často ao čom konkrétne. Za dobu môjho šesťročného pôsobenia v projekte som sa s vedeckým expertom stretla iba raz-šlo o meteorológa, ktorý na schôdzke Žiara predniesol hodinovú prednášku o meteobalónoch). Záujemcovia o seriózny výskum UFO Žiari dôverujú. Zverujú sa jej so svojimi zážitkami ohľadom pozorovania neobvyklých javov a neváhajú o sebe uvádzať aj veľmi citlivé a osobné údaje. Mnohí si myslia, že seriózne vyzerajúci projekt, operujúci dnes s dátami zhromaždenými od niekoľkých tisícok ľudí z celej Českej republiky, určite má nejaké úradné posvätenie. A títo ľudia snáď majú pravdu. Len nevedia, že táto skutočnosť by ich mala skôr znepokojovať. Projekt Žiara sa síce v oznamovacích prostriedkoch rád vyhlasuje za združenie, napr. „záujmové združenie amatérskych bádateľov“, v žiadnom bežne dostupnom zozname záujmových, občianskych ani iných združení na MVČR ani na inom úrade evidovaný však nikdy nebol. Dovolím si tvrdiť, že ak je projekt Žiara registrovaný, môže to byť pokojne na nejakom verejnosti nedostupnom zozname niektorého z orgánov štátnej správy alebo niektorej z armádnych zložiek… Neveríte?

Keď vtedy Líška, Lenk, Chvátal, Šiška a spol. projekt zakladali, neboli na to vlastne úplne sami. Skúste si tipnúť, kto ďalší, hoci v pozadí, stojí pri samom zrode dnes už pomerne známeho projektu Žiara. Ak tipujete armádu, uhádli ste. Armáda ČSFR v roku 1992 skutočne a doslova spoluzakladá ufologický projekt Žiara. V roku 1993 členovia Centra vydávajú publikáciu s názvom „UFO aj nad Čechami a Slovenskom“, v ktorej popisujú práve aj vznik projektu, vrátane spolupráce s vojenskými dôstojníkmi. Hneď na obale útlej knižočky nájdeme tento odstavec:

Kniha priznáva, že aj vojakom sa nepozdáva, keď im „niečo lieta nad republikou, za ktorej vzdušný priestor nesú zodpovednosť. Projekt Centra Čs.AAA a našej armády (kódový názov Žiara) už vniesol jasno na mnohé lietajúce záhady. Nad fenoménom UFO však aj vojaci krútia hlavou, ale začínajú sa oň detailne zaujímať.“

Viac sa autori rozpisujú od str. 57. Dozvedáme sa, že v roku 1992 členovia Centra pre zber informácií o UFO písomne ​​oslovujú veliteľa československého vojenského letectva generálmajora Jána Ploca so žiadosťou o spoluprácu armády pri výskume UFO. Generálmajor Ploc na ich výzvu odpovedá:

Str. 60: „Obsah vášho listu som nechal posúdiť odbornými orgánmi, z čoho vyplynulo, že z našej strany nie je prekážok na nadviazanie spolupráce s cieľom vytvorenia systému vzájomnej informovanosti. Na nadviazanie kontaktu a na prerokovanie spolupráce som určil skupinu odborníkov z veliteľstva letectva a PVO. Menovite ide o týchto funkcionárov: plukovník Ing. Rudolf Koubek (neskôr sa ukázalo, že je zástupcom náčelníka oddelenia bojovej prípravy letectva), plukovník RNDr. Vilibald Kakos (synoptik Hlavného poveternostného ústredia), podplukovník Ing. Ivan Pisetta (dôstojník úseku RTV veliteľstva letectva a PVO) a kapitán Ing. Jan Valášek (inšpektor úseku metodického riadenia veliteľských stanovíšť RTV).“

Na str. 61 zisťujeme, že „Odvtedy sa členovia Centra pre zber informácií o UFO s uvedenou skupinou dôstojníkov stretli už niekoľkokrát. A tieto kontakty predčili všetky očakávania. Žiadne postranné úsmešky, žiadne vyhýbavé odpovede či vykrúcanie. Nič také. Rokovania prebiehali úplne vecne, seriózne a čo je hlavné, založili nádej, že v zbere informácií o UFO pozorovaných v Československu, sa urobí poriadny krok dopredu. Tak napríklad pri druhej porade bolo dohodnuté nasledujúce: Plukovník Koubek na metodickej rade prerokuje s veliteľmi leteckých útvarov celú záležitosť a požiada ich, aby na každom letisku vybrali skupinu ľudí, ktorí budú akékoľvek správy o UFO odovzdávať do Prahy. Vojaci dostanú k dispozícii kópiu počítačovej databázy Centra a budú môcť samostatne skúmať všetky zaregistrované prípady pozorovania UFO. Podrobnejšiemu výskumu vojaci podrobia všetky záznamy o pozorovaní UFO za rok 1991, ktoré doteraz Centrum sústredilo. V prípade, že do Centra príde z akéhokoľvek konca republiky hlásenie o UFO, stačí zavolať a veliteľstvo letectva a PVO ihneď preverí, či prostriedky RTV čokoľvek zaznamenali. Skupina vojenských odborníkov v spolupráci s členmi Centra podrobne, prípadne priamo na mieste, preskúma dva konkrétne prípady pozorovania UFO: prípad z Nepomuku z roku 1990 a tiež prípad pozorovania UFO vojenským pilotom v roku 1978.“

Str. 63: „Stretnutie s vojenskými spolupracovníkmi v projekte Žiara sa začalo uskutočňovať odvtedy pravidelne. Na počítači vojenských členov začína pracovať rovnaký databázový program ako u Petra Vitouša (odborník na tvorbu počítačových programov, ktorý spracoval počítačovú databázu na zakladanie a vyhodnocovanie hlásení o UFO). Pri stretnutiach sa vždy vymieňa disketa s novými poznatkami. Vojaci tiež pomáhajú svojimi skúsenosťami. Plukovník Koubek je neustále vypočúvaný na podrobnosti leteckej techniky (Ako sú vlastne rozmiestnené pozičné svetlá lietadiel?), Dr. Kakos zase podáva podrobné informácie o meteorologickej situácii v mieste a tiež o tom, či napríklad videný objekt nebol produktom nejakého meteorologického javu.“

V rokoch 2003-2009 som bola jedným z členov projektu Žiara. Je pravda, že v tom čase som sa osobne nestretla ani s náznakom akejkoľvek vojenskej spolupráce. Oficiálne stanovisko bolo také, že Žiara sa s armádou už dávno nadobro rozišla, snáď v roku 1994. Kedykoľvek som tiež ako člen projektu pátrala po prípadoch, ktoré pred rokmi mali byť armádou skúmané, nevypátrala som nič. O týchto prípadoch sa v Žiari nehovorí. Je až úsmevné, že sa vedenie projektu vo všeobecnej rovine dodnes veľmi chváli bývalými kontaktmi a spoluprácou s vojakmi, hoci nie je schopné predložiť žiadne konkrétne výsledky minimálne dvojročnej spolupráce ani vlastným členom, ktorí sa na ne vypytujú. Nedávno sa na internetových stránkach Žiara objavila nová informácia, že spolupráca s velením vojenského letectva dnes funguje „skôr formálne“. Ťažko povedať, čo si pod tým máme predstaviť. Podľa môjho názoru je možné, že vybraná skupina členov projektu s armádou ticho spolupracuje dodnes, a to tak, že „kľudne aj neformálne“. Pripomeňme, že aj náčelník Generálneho štábu Picek projekt Žiara pozná a vo svojej odpovedi exopolitikom z roku 2010 na neho odkazuje.

Dokument 1

V rokoch 2008 a 2009 som mala k dispozícii istý internejší materiál projektu. Jednalo sa o časť tzv. archívu z rokov 1990, 1991 a 1992, na ktorého digitalizácii som pracovala. Archív bol – či mal by byť – súborom všetkých pozorovaní UFO v ČR, o ktorých sa Žiara kedy dozvedela. Listy od svedkov pozorovania, reakcie na tieto listy, výstrižky z novín, apod. Neuniklo mi, že niektoré z dokumentov sú popísané komentármi, ktoré dokladali nielen kontakty vedúceho projektu s armádou, ale aj utajovanie informácií v súvislosti s UFO. Napr. u veľmi obsiahleho prípadu pozorovania UFO v oblasti Tri sekery (o ktorom si na stránkach projektu Žiara prečítate asi tak 4 holé vety), nachádzame túto poznámku: „Mjr. Valášek podá komplexnú správu po konzultácii s nadriadenými zložkami armády o. povolenie rozsahu odtajnenia.“

U niektorých prípadov som v archíve nenašla skoro nič. Žiadne listy od svedkov, žiadne formuláre, dokonca ani stručný opis, o aké pozorovanie išlo. Vždy len malý papierik s registračným číslom prípadu a poznámkou o mieste, kde k pozorovaniu došlo. Tak tomu bolo aj pri vyššie spomínanom prípade Nepomuk, ktorý sa podľa publikácie „UFO aj nad Čechami a Slovenskom“ chystala skúmať armáda priamo na mieste. Z publikácie „UFO aj nad Československom“ (V. Liška, L. Lenk, 1991), ktorá vyšla o rok skôr, než „UFO aj nad Čechami a Slovenskom“, sa dozvedáme, že pri obci Srbov pri Nepomuku sa v roku 1990 rokovalo o pozorovaní veľkého trojuholníkového objektu s trojicou bielych svetiel v rohoch a jedným červeným blikajúcim uprostred. Objekt stál nehybne a ticho nad strniskom, neskôr sa v poli našiel odtlačok trojuholníka s rozmermi strán 50×50×50 m. Nakoniec som v archíve predsa len objavila dva listy týkajúce sa prípadu, nie však od svedkov udalosti a nie pod rokom 1990. Vyplýva z nich, že vedúci projektu (predtým zástupca) označuje pozorovanie objektu pri Nepomuku za veľmi závažné.

Všimnime si, že v rokoch 1991 a 1992 sa zakladatelia projektu Žiara o konkrétne informácie ohľadom pozorovania UFO ochotne delili s verejnosťou. Spomínané knihy „UFO aj nad Československom“ a „UFO aj nad Čechami a Slovenskom“, hoci obe dosť tenké, obsahujú množstvo pozoruhodných rozprávaní o neobvyklých javoch, s ktorými sa ľudia v našej krajine stretli. V polovici 90. rokov nastáva však, čo do informovania verejnosti, zásadný zlom. Zdá sa, že niektoré hlásenia o pozorovaní UFO sa postupne stávajú akýmsi tajomstvom, ku ktorému sa ani v rámci samotného projektu len tak niekto nedostane. Vedúci projektu sám rozhoduje o tom, ktoré prípady kde av akom rozsahu zverejní. Ba čo viac, predstavte si, že ak sa zídu viac informovaní členovia projektu s tými menej informovanými vo svojom voľnom čase, sú vedúcim kárania slovami, že sa nemajú čo stýkať „bez jeho vedomia“ či „za jeho chrbtom“. To je vážne. Čo sa týka informovania verejnosti dnes, podľa toho, čo viem, Žiara zhromaždila tisíce prípadov pozorovania UFO as nimi súvisiacich záhadných javov na území SR, z ktorých niekoľko sto možno považovať za naozaj veľmi zaujímavé svedectvá, o ktorých by sa nemalo mlčať. Zverejnených ich bolo žalostne málo.

Ak sa domnievate snáď ešte, že treba ono pozorovanie UFO pri Nepomuku, ktoré Vladislav Šiška v r. 1992 označuje za veľmi dôležité, nájdete detailne popísané a spracované na webových stránkach Žiara, tak to sa teda naozaj mýlite. Obávam sa, vážení čitatelia, že zatiaľ čo sa na internetových stránkach Žiara zoznamujete s radom úplne bezvýznamných, stále dookola sa opakujúcich v podstate hlúpostí (ako je detailná analýza prípadu, keď nad Lipnom letelo neobvykle nasvietené lietadlo, vypúšťanie lampiónov šťastia v SR, nudné štatistiky triedenie prípadov do skupín A, B a C, a pod.), o objektoch, ktorých povaha sa zdá byť Žiari tak nebanálna, že ich odovzdáva na skúmanie i armáde, sa napríklad vôbec nedozviete alebo sa dozviete veľmi málo. Máte smolu. Vyzerá to, že Žiari z nejakého dôvodu nejde o zverejňovanie ťažko vysvetliteľných prípadov a skutočných výsledkov bádania, ale o obyčajné nasávanie informácií od občanov na vlastné nepriehľadné účely.

Ďalšia podivná vec je táto. Ak vieme z publikácie „UFO aj nad Čechami a Slovenskom“, že Žiara sa kedysi schádzala a komunikovala s vojakmi, ako to, že sám spoluautor tejto publikácie, spoluzakladateľ projektu Žiara, vojenský redaktor Ladislav Lenk, sa po čase tvári, že o ničom nevie? Pripomínam, že Žiara vzniká v roku 1992 ako spoločný projekt Centra pre zber informácií o UFO a Armády ČSFR. Vieme, že Lenk a ostatní zakladatelia Centra napísali list veliteľovi československého vojenského letectva generálmajorovi Plocovi so žiadosťou o spoluprácu armády pri výskume UFO. Ten odpovedá, že proti spolupráci s ufologickou skupinou nie je námietok a niekoľko dôstojníkov začína na projekte Žiara spolupracovať. Pozrime sa teraz, ako nepochopiteľný text z pera pána Lenka vzniká o 10 rokov neskôr. Nájdeme ho v časopise A-report, č. 2/2002, str. 1, tzn. v armádnom časopise vydávanom priamo Ministerstvom obrany SR, ktorého bol v tom čase Lenk šéfredaktorom:

Nedávno mi volal tlačový hovorca veliteľa českého vojenského letectva. Či by som mu nesprostredkoval kontakt na pána Šišku. Vraj ho poznám. Žiadny problém, hovorím. Vláďa, to je kamarát, bádateľ. Už desať rokov spolu robíme do záhad, konkrétne sa zaoberáme UFO. Teda neidentifikovateľnými lietajúcimi objektmi, inak povedané lietajúcimi taniermi.
A o čo ide, pýtam sa. No, pán Šiška nás, teda vojenské letectvo, požiadal o spoluprácu pri skúmaní UFO. Čože?! No áno. Náš generál mu chce odpovedať, hovorí hovorca. Pozerám. Pamätám sa totiž veľmi dobre na to, ako sa niekedy v roku 1991 objavili akési lietajúce objekty trojuholníkového tvaru nad Belgickom. Do pátrania po ich pôvode sa vtedy zapojilo aj belgické ministerstvo obrany, a ako mi dôverne prezradili kolegovia zo spriateleného A reportu belgickej armády, vtedajší minister obrany vraj odstúpil preto, že na tlačovke s novinármi pripustil, že nad Belgickom snáď naozaj UFO lietalo.
Asi sa pýtate, prečo o tom všetkom píšem. Je to jednoduché. Sám som v tejto dobe tak trochu v šoku. Veliteľ českého vojenského letectva je ochotný hovoriť s „ufológmi“, minister obrany nás požiadal, aby sme zverejnili všetko, čo sa týka „tajnej vojenskej nemocnice“ zaoberajúcej sa bakteriologickými ohrozeniami, v najbližších číslach A reportu vás budeme informovať o projektoch, ktoré sa teraz rodia na Ministerstvu obrany. Viete napríklad, že kdesi v slovenskej krajine vznikne „Pentagon“, kam sa majú presťahovať z Prahy všetky ústredné vojenské inštitúcie vrátane ministerstva a generálneho štábu?
Ako šéfredaktor A reportu sa teším na budúce dni. Ladislav Lenk

Čo si o tom myslieť? Ako by sme na stránkach časopisu vydávaného Ministerstvom obrany SR mali nadobudnúť dojem, že armáda minimálne do roku 2002 nemala s ufológmi, nieto ešte s týmito, nič spoločné. Ale prečo? Dodajme, že Ladislav Lenk v roku 2002 už nebol členom projektu Žiara. Avšak, z tej istej redakcie as listu ministerstva obrany, z A-reportu, namiesto neho do Žiara nastúpil vojenský redaktor Ján Zeman. Ten, podľa mojich informácií, drepí v Žiari dodnes.

Zistenie, že nemalá časť členov a spolupracovníkov Žiara má čo do činenia s armádou, je pre mnoho ľudí šokujúce. Ak sa zameriame ešte podrobnejšie na personálne zloženie projektu, zistíme, že aj tajné služby prejavujú o javy UFO nebývalý záujem. Venujme pozornosť predovšetkým vedúcemu projektu.

Karel Rašín a jeho kolegovia z Českej exopolitiky uviedli na internete v článku z roku 2009, že vedúci projektu Žiara bol za minulého režimu zamestnancom komunistickej rozviedky ŠtB av súčasnosti zostáva zamestnancom Úradu pre zahraničné styky a informácie (ÚZSI), tj civilné rozviedky SR. Niekoľko hodín po uverejnení článku zmizol z webu nielen článok sám, ale aj celé internetové stránky Českej exopolitiky, na ktorých bol vytlačený. Páchateľom bol blízky priateľ vedúceho projektu a jeho zástupca Pavel Miškovský, ktorý stránky vypol.

Príloha k evidenčnej karte príslušníka ŠtB. Zdroj: Archív bezpečnostných zložiek Praha. Materiál je zverejnený so súhlasom ABS Praha.

Miškovský, bývalý redaktor denníka Aha a šéfredaktor internetového denníka Žena-in, svoj čin zdôvodnil tým, že nemá rád klamstvá a ničím nepodložené výmysly. O klamstvá ani výmysly pritom nešlo. Ak zájdete do Archívu bezpečnostných zložiek SR, ľahko zistíte, že Vladimír Šiška bol zamestnancom komunistickej ŠtB od roku 1976 do roku 1990, kedy ŠtB zaniká. Postupne pracoval na Hlavnej správe rozviedky ŠtB (krycí názov I. správa MV, I. ​​správa SNB), pod MZV na rozvednej rezidentúre v Hanoji, potom opäť na Hlavnej správe rozviedky ŠtB, potom na Správe výkonnej spravodajskej techniky ŠtB (krycí názov VI. správa SNB) a nakoniec sa usadil na estebáckej Zvláštnej správe (krycí názov XIII. správa SNB), nositeľke Rádu červenej hviezdy, pracovisku šifrantov, radistov a kryptológov. Do februára roku 1990 dosiahol na hodnosť policajného kapitána. Bol osobou určenou na styk so štátnym tajomstvom. Na základe úspešného plnenia služobných úloh dostal od Gustáva Husáka prepožičanú medailu „Za službu vlasti“. Viac ako tridsaťstránkový personálny spis Vladislava Šišky obsahuje vyčerpávajúce informácie o jeho pôsobení u komunistickej tajnej polície.

Čo sa s Vladislavom Šiškom stalo po zrušení ŠtB? Nič. Niektoré správy sa premenovali a mnohí ich príslušníci, ktorí boli nositeľmi štátneho tajomstva, zostali na svojich miestach.

V roku 2009 som z projektu Žiara odišla. Stalo sa tak onedlho po mojom vymenovaní druhým zástupcom vedúceho projektu (po Miškovskom), v súvislosti s čím mi bol odhalený prekvapivý fakt. Na jar 2009 sa konala schôdzka užšieho vedenia, čiže zišli sme sa Šiška, Miškovský a ja v reštaurácii Sphinx v centre Prahy. Počas stretnutia Šiška zrazu vytiahol z vrecka služobný preukaz zamestnanca civilnej rozviedky a vložil mi do ruky dva na dvakrát preložené archy papiera. Oznámil, že Žiara pracuje aj na prípadoch, o ktorých nemožno informovať radových členov projektu. Miškovský nebol ničím prekvapený, o všetkom vedel. Prvý z dokumentov bol prepisom listu, ktorý do projektu Žiara dorazil v roku 2006. Až do onej schôdzky som o jeho existencii skutočne nemala tušenie. Jednalo sa o list od vojaka, pred ktorým sa istý generál ČSLA v roku 1989 zmienil o sovietskych dôstojníkoch, ktorí údajne zoznamovali vybraných príslušníkov nášho vojenského letectva s istými záležitosťami týkajúcimi sa UFO. Druhý list bol spravodajskou analýzou (či jej časťou) tohto listu. Podľa úžitkového jazyka a štýlu si myslím, že analýzu mohol spracovať sám Šiška. Predpokladám, že vedúci Žiara konal v súlade so svojimi nariadeniami, keď mi tieto dokumenty odovzdával. Žiadne pokyny v zmysle príkazov ani zákazov ohľadom týchto materiálov nikdy neudelil, nevyžadoval ich späť, nezmienil sa, kam sa podobné materiály odovzdávajú, na moje písomné otázky nereaguje a pri osobnom kontakte ma už nepoznáva. Vzhľadom na tieto okolnosti a vzhľadom na to, že dokumenty nenesú žiadne zvláštne označenie, som presvedčená, že ich obsah nie je tajný ani aktuálny a že ich zverejnením nemôže byť spôsobená ujma žiadnej osobe ani inštitúcii.

Predchádzajúce dokumenty dokladajú, že do Žiara prichádzajú listy, o ktorých sa väčšina jej členov, nieto ešte širšia verejnosť, nič nedozvie. Máme tu list, ktorý bol zrejme vedením projektu Žiara spravodajsky spracovaný. Výstupná správa o ňom zrejme bola odovzdaná prezidentovi republiky a vláde. Ak je to možné, potom asi projekt Žiara nie je tým, za čo sa vydáva. Ako bývalého člena Žiara sa ma tieto skutočnosti hlboko dotýkajú a nesmierne ma poburujú. Vnímam ich ako dlhodobé programové zneužívanie členov projektu, ktorí o ničom nevedia. Vnímam ich ako podvod na tisícoch ľudí, ktorí sa s dôverou na projekt obracajú bez toho, aby čokoľvek tušili o tejto hre. Považujem za krajne nevkusné a nemravné aj to, aby títo ľudia boli prakticky vypočúvaní bývalým príslušníkom ŠtB.

Neskôr som sa Miškovského opýtala, kto ďalší v Žiari bol o tomto liste informovaný. Odpovedal, že dlhšiu dobu o ňom vie aj vojenský redaktor Ján Zeman a bývalý zástupca vedúceho Petr Dedič. V tomto zozname však minimálne ešte jedna osoba chýba. Na jeseň roku 2008 priviedol Vladimír Šiška do Žiara nie príliš sympatického, nie príliš bystrého pána FD Na septembrovej schôdzke v reštaurácii blízko Karlovho mosta ho prítomným členom predstavil ako svojho kolegu z práce a nového člena projektu Žiara. V nasledujúcich mesiacoch bolo zaujímavé sledovať, ako vedúci projektu okolo tohto nadradene sa prejavujúceho mladíka servilne poskakuje a podporuje ho v jeho nemiestnych výpadoch proti dlhoročným členom. Dnes je zrejmé, že FD je ďalším zamestnancom civilnej rozviedky dosadeným do projektu Žiara. A opäť vďaka archívu objavujeme pozoruhodné súvislosti. Ako je možné, že meno FD, do roku 2008 radovým členom Žiara úplne neznáme, nachádzame už na dokumentoch z roku 2004 a dokonca mu boli zverované vyplnené formuláre od svedkov pozorovania?

Dokument 8

Po mojom odchode zo Žiara som bola vyzvaná, aby som vrátila archív z rokov 1990-1992, ktorý som mala stále pri sebe a ktorého nemalú časť som pre Žiaru previedla do digitálnej podoby. Oznámila som, že archív odovzdám iba výmenou za podivné zápisky zhotovené pánom Šiškom o mojej osobe. Tieto zápisky mám dnes už pri sebe. Podmienka z mojej strany však vtedy značne rozdráždila nemenovanú päticu členov projektu. Na spoločnom e-maile Žiara, ku ktorému som v tej dobe nemala už prístup, sa začali zaoberať tým, ako s problémom naložiť. Jeden z nich, ktorý vraj pozná výborného právnika, navrhol podať žalobu kvôli nevráteniu archívu, vraj si potom rozmyslím, či budem chcieť archív vymeniť za zápisky. Iný pre moju „trestnú činnosť“ dokonca vyhľadal aj príslušný paragraf. Čítajte ho, prosím, pozorne. Ak našiel paragraf správne, potvrdzuje ním totiž, že archív projektu Žiara súvisí s výkonom verejnej (teda aj štátnej) správy alebo s výkonom povolania:

„§ 178 Neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi
Kto, hoci z nedbanlivosti, neoprávnene oznámi, sprístupní, inak spracováva alebo si prisvojí osobné údaje o inom zhromaždené v súvislosti s výkonom verejnej správy, potresce sa odňatím slobody na tri roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.
Rovnako sa potresce, kto osobné údaje o inom získané v súvislosti s výkonom povolania, zamestnania alebo funkcie, hoci aj z nedbanlivosti, oznámi alebo sprístupní, a tým poruší právnym predpisom určenú povinnosť mlčanlivosti.
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom sa páchateľ potresce,
a) ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch osoby, ktorej sa údaj týka,
b) ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 tlačou, filmom, rozhlasom, televíziou alebo iným obdobne účinným spôsobom, alebo
c) ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 porušením povinností vyplývajúcich z jeho povolania, zamestnania alebo funkcie.
Samozrejme, že by to padlo na Simone, ale Žiara by z toho mala peknú hanbu a ochota nám vyplniť dotazník, by určite poklesla. Ona je na ten paragraf vlastne už teraz, pretože si to neoprávnene prisvojila, ale kým to nikomu neukázala a ľudia z dotazníkov to nevedia, tak sa ešte nestal problém. …Dúfajme, že k žiadnemu problému nedôjde (aj keď vlastne už došlo tým, že to nemá Žiara, ale Simona), ale s tým právnikom sa určite poraď“, dodáva nemenovaný člen nemenovanej pätice.

Záverom ďakujem tým členom projektu Žiara, ktorí ma o dianí v skupine naďalej informujú a relevantné diskusie, ako bola táto, preposielajú na môj mail.

No a tak, milí priatelia, ak chcete, môžete naďalej veriť tomu, že:
Armáda SR sa problematikou UFO nezaoberá, žiadne dokumenty tohto druhu v evidencii nemala, nevedie si a nemá. Na úrovni štátnej správy SR sa UFO tiež nikto nezaoberá.
Projekt Žiara je súkromným projektom pána Vladimíra Šišku a jeho voľnočasovou aktivitou. Na webových stránkach projektu Žiara nájdete tie najpozoruhodnejšie prípady pozorovania UFO v SR.

V redakcii časopisu MO SR sa dodnes omdlieva úžasom nad záujmom generálov o komunikácii s ufológmi.

Naši rozvedčíci sú mravne uvedomelí ľudia konajúci v súlade s etickým kódexom.

Môžete spať pokojne.

10.01.2012 Simona Šmídová

Zoznam použitých citácií:
* LÍŠKA V.; LENK L. a kolektív. 1993. UFO aj nad Čechami a Slovenskom: Projekt „Záře“. Praha. Bohémia. 96 s.
*LIENK, L. Úvodník. A report [online]. 2002, č. 2, str. 1. Dostupné z WWW: .

Ďalšie zdroje:
* Archív bezpečnostných zložiek Praha. Spis č. 2834, str. 131.

Eshop

podobné články