Honba britskej expedície za antarktickým meteority

7001x 25. 03. 2019 1 čitateľ

Prvý antarktické výprava vedená britskými odborníkmi sa vrátila domov s obrovským nákladom 36 vesmírnych kameňov. Výprava trvala 4 týždne a doktorka z univerzity v Manchestri Dr. Katherine Jones spolu s prieskumníci Juliou Baum pozbierali na ľadových polí pohoria Shackleton kolekciu mimozemských objektov rôznych veľkostí. Od meteoritov s veľkosťou melónov až po drobné zrnká.

Kontrast biela x čierna

Dôvodom, prečo zhruba dve tretiny celosvetovej zbierky meteoritov pochádza z Antarktídy, je jednoduchosť ich vyhľadávanie. Práve kontrast čiernych kameňov na bielom podklade robí ich zber na tomto kontinente veľmi efektívnym.

Dr. Katherine Joy hovorí:

"Meteority sú čierne, pretože pri svojom zostupe v zemskej atmosfére vzplanú. Získajú tak veľmi charakteristickú farbu a majú istý druh popraskaného povrchu, ako sa meteorit rozťahuje a zmršťuje pri svojom násilnom vstupe do atmosféry. Akonáhle taký meteorit zbadáte, hneď sa vám rozbúši srdce. "

Katherine Joy a Julie Baum

Expedícia na južný pól

Iné krajiny už dlhodobo posielajú svoje expedície na južný pól na účely vyhľadávania meteoritov. Spojené štáty a Japonsko tak robia pravidelne už od roku 1970. Toto však bola prvá britská expedície, sponzorovaná trustom Leverhulme, takže to znamená, že po prvýkrát všetkých 36 kameňov príde do Británie k ich výskumu. Trasa meteoritov ukazuje, že ich pôvod vedie k asteroidom a menšie úlomky a kamenné trosky opustili slnečný systém pred 4,6 bilióna rokov. Tým nám môžu veľa napovedať o podmienkach, ktoré panovali pri zrode planét.

Pri vyhľadávaní meteoritov v Antarktíde nepomáha len kontrast čiernej a bielej. Hľadačom pomáha tiež znalosť pohybu ľadových polí. Meteority, ktoré dopadnú na zemský povrch v tejto oblasti, sú pochované v ľade a postupne dopravované smerom k pobrežiu, až nakoniec skončí v oceáne. Ak však pri tejto ceste narazí na nejakú prekážku - napríklad pohoria - tak je ľad nútený stúpať, postupne je odstránený silnými vetrami a tým sa vyplaví na povrch ich náklad. Výpravy sa preto sústredí pri svojom hľadaní práve na tieto oblasti zvanej "zdrojovej zóny". A hoci miesta kde Dr.K.Joy a J.Baum hľadali meteority v oblasti, ktorá nebola predtým nikdy skúmaná, tak mali silný dôvod na optimizmus pri svojom pátraní.

Nie vždy počasie praje

železné meteority

Britská Antarktická spoločnosť (BAS) na univerzite v Manchestri si zvolila neľahkú úlohu. Zamerať sa na pátranie po špecifických, železných meteoritoch, ktoré nie sú v Antarktíde úplne bežné. Železné meteority pochádza zo stlačených vnútrajškov mladých planét, ktoré dosiahli dostatočnej veľkosti, aby mali kovová jadra podobne ako Zem.

Lietadlo tím zásobovalo potravinami a vybavením

Matematik z univerzity v Manchestri Dr. Geoff Evatt

"Ak ľudia hľadajú železné meteority na ďalších miestach, ako napríklad na púšťach, tak nachádzajú ďaleko väčšie percento železných meteoritov. Kým ostatných oblastiach 5% nájdených meteoritov obsahuje železo, tak v Antarktíde to je okolo 0,5%. Tento štatistický rozdiel možno vysvetliť. "

Hypoteticky môžeme predpokladať, že rozptýlenie meteoritov je po celej zemeguli rovnaké. Tak to je aj v Antarktíde. Lenže železné meteority nedopadajú na jej povrch rovnakým spôsobom, ako kamenné meteority. Slnečný svit totiž železné meteority ohreje a následne sa tak prepadnú roztaveným ľadom hlbšie pod povrch. Dr. G.Evatt odhaduje, že sa budú nachádzať v hĺbke asi 30 cm pod povrchom. Preto v čase, keď Dr.K.Joy zbierala kamenné meteority vo východnej Antarktíde, tak matematik Dr.G.Evatt bol na západe kontinentu a testoval zariadení, ktoré vidia hlbšie pod povrch a detekuje železnej objekty.

"To, čo sme skonštruovali je vlastne detektor kovov so širokým záberom. V skutočnosti sa jedná o 5 metrov široký súbor panelov, ktorý zavesíme za snežný skúter. My sme tak schopní v reálnom čase detekovať čo sa deje pod povrchom ľadu. A ak sa kovový objekt nachádza pod prechádzajúcim cez panelom, tak sa aktivuje zvuková a svetelná signalizácia umiestnená na snežnom skútri. Potom už dokážeme nájsť meteorit ukrytý v ľade. "

Oblasť Sky-Blu

Dr.G. Evatt testoval tento systém hľadanie meteoritov v oblasti zvanej Sky-Blu, ktorá má podobný ľad, ako spomínaná zdrojová zóna meteoritov, ale je oveľa bližšie k technickému zázemiu BAS, k stanici zvanú Veľká Roter. Pretože sa zariadenie osvedčilo, tak ho v krátkej dobe prevezieme do Antarktídy k posledným pár "pretiahnutie" za snežným skútrom, než bude plne využitý v nálezisku zdrojovej zóny meteoritov.

Dr. Joy však pevne verí, že jej nový poklad z vesmírnych kameňov demonštruje význam pravidelných expedícií, aj keby sa nepodarilo nájsť železné meteority.

"Dúfala som, že ísť do Antarktídy a zbierať meteority v miestach, ktoré nám označila BAS je dobrý nápad. Tiež dúfam, že ľudia, ktorí sponzorujú výskum životného prostredia a vesmíru, vidia v takých to expedíciou veľkú a dlhšie trvajúce výskumnú príležitosť pre Veľkú Britániu. Nájdené meteority sú unikátne a ich potenciál je v tom, že prichádzajú z miest, ktoré sme ešte nenavštívili na kozmickej výprave (myslené kozmická výprava Veľkej Británie). Potenciálne to môžu byť unikátne kúsky Marsu, alebo Mesiaca, ktoré nám objasňujú nevypovedané tajomstvo vývoja týchto planét. Rada by som naučila ďalších odborníkov a vedcov, ako zbierať meteority. Tiež by som ich rada vzala do Antarktídy, aby mali odborníci vo Veľkej Británii ďalšie unikátny materiál na svoj výskum. "

podobné články

Nechaj odpoveď