Ako Mesiac pôsobí na naše nálady?

04. 09. 2020
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Teória o schopnosti Mesiaca ovplyvňovať nálady a rozpoloženie ľudí sa datuje tisíce rokov do minulosti, moderná medicína ho však naskrz odmieta. Nový výskum naznačuje, že na starých príbehoch môže byť zrnko pravdy.

Nálady v souvistlosti s Mesiacom

Tridsaťpäťročný muž hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni Davida Averyho bol inžinier. "Rád riešil problémy," spomína Avery. Dôvodom jeho umiestnenie pod psychiatrický dohľad, ktorého súčasťou bol r. 2005 aj David Avery, boli jeho nálady, prechádzajúci bez varovania z extrému do extrému - niekedy tiež sprevádzané samovražednými predstavami a videním či vypočutím neexistujúceho. Jeho spánkový rytmus bol obdobne kolísavý, fluktuující medzi takmer úplnú insomniou a 12 (i viac) hodinami za noc.

Možno v návyku z povolania si onen muž viedol dôkladné záznamy týchto zmien, snažiac sa v tom všetkom nájsť systém. Avery sa pri štúdiu týchto záznamov drbal za uchom: "Rytmika celej veci bolo to, čo ma zaujalo," hovorí. Pripadalo mu, že pacientove zmeny nálad a spánkového biorytmu opisovali krivku striedanie prílivu a odlivu, striedanie iniciované gravitačnou silou Mesiaca. "Vyzeralo to, že počas obdobia krátkeho spánku nastával najvyššej príliv," hovorí Avery. Najskôr zavrhol svoju tézu čoby bláznovstvo. Aj keby sa cykly nálad tohto muža zhodovali s cyklom mesiace, nemal žiadny mechanizmus na vysvetlenie tohto javu ani nápad, ako ho riešiť. Pacientovi boli predpísané utišujúci prostriedky a svetelná terapia k stabilizácii jeho divoké náladovosti a spánkového rytmu, a po čase bol prepustený. Avery uložil pacienta záznam do príslovečného šuplíka a viac na neho nemyslel.

Cyklická bipolárna porucha

O dvanásť rokov neskôr publikoval slávny psychiater Thomas Wehr prácu popisujúci 17 pacientov s cyklickou bipolárnou poruchou - chorôb ducha, pri ktorej sa pacientovho nálada náhle pohybuje od depresie k mánii - ktorých choroby, zhodne s chorobou Averyho pacienta, prejavovali nezvyklou cyklicitu.

Vplyv Mesiaca na ľudí s bipolárnou poruchou

Thomas Wehr vyhlásil:

"Na celej veci ma zarážal nezvyklá presnosť, ktorej sa zvyčajne biologické pochody nevyznačujú. Doviedlo ma to k myšlienke, že tieto cykly vedie externý vplyv, do čoho očividne zapadal vplyv Mesiaca (vzhľadom k historickým predpokladom o vplyve Mesiaca na ľudské správanie). "

Po stáročia verili ľudia v schopnosť mesiaca usmerňovať ľudskej rozmary. Anglické slovo "Lunacy" (šialenstvo) pochádza z latinského lunaticus, teda "postihnutý Mesiacom", a ako grécky filozof Aristoteles, tak rímsky přírodozpytec Plínius starší verili, že choroby ako šialenstvo a epilepsie sú zavinené Mesiacom.

Tiež kolovali zvesti o tom, že tehotná žena pravdepodobne porodí za splnu, ale akákoľvek vedecká validita je podľa evidovaných záznamov pôrode počas rôznych lunárnych cyklov nedostatočná. To isté platí u historky, že lunárny cyklus zvýšenie alebo zníženie násilné tendencie ľudí diagnostikovaných s mentálnou poruchou či väzňov - aj keď jedna štúdia naznačuje, že vonkajšie kriminálne aktivita (incidenty na uliciach či prirodzených prostrediach typu pláž) sa môže zvyšovať s množstvom mesačného svitu.

Štúdia kvality spánku v závislosti na fáze Mesiaca

Dôkazy naopak podporujú tézu, že spánok sa rôzni podľa postavenia Mesiaca. Napríklad štúdie v roku 2013, vykonávaná vo vysoko kontrolovanom prostredí spánkového laboratória, preukázala, že počas splnu ľudia zaspávali v priemere o päť minút dlhšie a spali o dvadsať minút menej ako vo zvyšku mesiaca - aj keď neboli vystavení slnečnému svitu. Meranie ich mozgovej aktivity zase ukázalo, že množstvo hlbokého spánku nimi prežité kleslo o 30%. Treba však dodať, že replikujúce štúdie nedokázala potvrdiť tieto nálezy.

Podľa Vladyslava Vyazovskiého, spánkového výskumníka Oxfordskej univerzity, je kľúčovým problémom fakt, že ani jedna zo štúdií nemonitorovala spánok konkrétneho jedinca po celý lunárny mesiac či viac mesiacov. "Jediná správna možnosť, ako k problému pristupovať, je systematicky zaznamenávať toho ktorého konkrétneho jedinca po dlhšiu dobu a v priebehu rôznych fáz," dodáva. Týmto sa presne riadil Wehr vo svojej štúdiu bipolárnych pacientov, sleduje dáta ich výkyvov nálad, v niektorých prípadoch aj v poriadku rokov. "Keďže sa ľudia v reakciách na lunárny cyklus tak líšia, pochybujem, že by sme čokoľvek našli, keby sme průměrovali všetky dáta z môjho výskumu," hovorí Wehr. "Jediný spôsob, ako čokoľvek nájsť, je posudzovať každého človeka individuálne v priebehu času, v tú chvíľu sa začnú ukazovať vzorca." Keď tak činil, Wehr objavil, že títo pacienti spadajú do dvoch kategórií: nálady niektorých ľudí nasledovali cyklus 14.8 / deň, nálady iných cyklus 13.7 / deň - aj keď niektorí medzi týmito statusy prepínali.

vplyv Mesiaca

Mesiac ovplyvňuje Zemi v mnohých spôsoboch. Prvý a nejevidentnější sa týka prítomnosti mesačného svetla, pričom najviac je ho pri splne, teda raz za 29,5 dní, a najmenej 14,8 dní potom, počas novu. Potom nasleduje gravitačná sila Mesiaca, tvoriace striedanie prílivu a odlivu každých 12,4 hodín. Výška týchto úkazov tiež kopíruje cyklus dvoch týždňov - konkrétne "spring-neap cycle", ktorý je výsledkom kombinovania sily Slnka a Mesiaca, trvajúce 14,8, a 13.', 7-dňový "declination cycle, ktorý je ovplyvnený relatívna pozíciou Mesiaca a rovníka. A sú to tieto približne dvojtýždňovej cyklus výšky prílivov a odlivov, s ktorými sa Wehr pacienti "synchronizujú". Neznamená to, že sa prepínajú medzi mániou a depresiou každých 13,7 dní, "ide o to, že keď také prepnutie príde, nedeje sa to v len tak nejaké chvíľu, často sa tak deje v určitej fáze lunárneho cyklu," hovorí Avery.

Potom, čo nahliadol do Wehrových výskumov, Avery ho telefonicky kontaktoval, a spolu dodatočne analyzovali dáta Averyho pacienta, len aby objavili, že jeho prípad vykazuje tiež periodicitu 14,8 dní vo svojich náladových skokoch. Nasledujúce dôkazy vplyvu Mesiaca ukazujú, že sú tieto inokedy nepravidelné rytmy každých 206 dní narušené iným lunárnym cyklom - cyklom zodpovedným za tvorbu "superměsíců", pri ktorom je Mesiac svojou eliptickú orbitu zanesený obzvlášť blízko Zemi.

Anne-Wirz

Anne-Wirz Justice, chronobioložka v Psychiatrickej nemocnici Baselské univerzity vo Švajčiarsku, opísala Wehrova ohľadom vzťahu lunárneho cyklu a maniodepresívna porúch ako "vierohodný, ale komplexné". "Stále nie je známe, aké mechanizmy za tým stojí," dodáva. V teórii je svetlo splne môže narušiť ľudský spánok, čo môže zase ovplyvniť ich náladu. To platí najmä o bipolárnych pacientoch, ktorých výkyvy nálad sú mnohokrát umocnené narušením spánku alebo cirkadiánneho rytmu - 24hodinovej oscilácie, všeobecne známe ako fenomén biologických hodín alebo vnútorného času, ktorý môže byť narušený napríklad nočnými smenami či mnohapásmovými rokmi. Vyskytujú sa dôkazy, ktoré tvrdia, že spánková deprivácia môže byť použitá k pozdvihnutiu bipolárnych pacientov zo stavu depresie.

fázy Mesiaca

Wehr tým podporuje teóriu, že Mesiac istým spôsobom ovplyvňuje ľudský spánok. Čas prebudenia sa u jeho pacientov v priebehu lunárneho cyklu posúva stále dopredu, zatiaľ čo zaspávanie je rovnaké (teda spia dlhšie a dlhšie), kým príkro neskráti. Tento tzv. "Phase jump" je Sástó spájaný so začiatky manickej fázy. Aj napriek tomu Wehr nepovažuje za strojcu Mesačný svetlo. "Moderný svet je natoľko svetelne znečistený a ľudí trávi toľko času pod umelým osvetlením, že v nás bol signál Mesačného svitu, teda času na spánok, potlačený." Naopak sa domnieva, že spánok a nepriamo tým aj náladovosť ovplyvňujú iné fenomény spojené s lunárnym cyklom - najpravdepodobnejšie spojené s gravitačnou silou Mesiaca.

Fluktuácia zemského magnetického poľa

Jedna možnosť je, že táto sila spúšťa nenápadné fluktuácia zemského magnetického poľa, na ktoré môžu byť niektorí jedinci citlivý. "Oceány sú kvôli slanej vode vodivé, a ich presúvanie v čase odlivov a prílivov, môžu v tomto byť nápomocné." Hovorí Robert Wickes, expert cez vesmírne počasie na Londýnskej univerzite. Aj napriek tomu je však efekt zanedbateľný a schopnosť Mesiaca ovplyvňovať gravitačné pole Zeme do miery vedúce k biologickým zmenám nepotvrdená. Niektoré štúdie s istotou spájali slnečnú aktivitu so zvýšením počtu infarktov a mozgových mŕtvic, epileptických záchvatov, prípadov schizofrénie i samovrážd. Keď slnečné vetry alebo projektilov slnečné masy zasiahnu zemské magnetické pole, dochádza k výskytu neviditeľných elektrických prúdov dosť silných na vyhodenie ističov, ktoré môžu ovplyvňovať srdcové a mozgové bunky, citlivé na elektrinu.

Wickes vysvetľuje:

"Problém netkvie v tom, že by snáď tieto javy neexistovali, výskumy nimi sa zaoberajúcou sú veľmi obmedzené a nič nemožno tvrdiť s určitosťou."

Na rozdiel od určitých druhov vtáctva, rýb a hmyzu, človek podľa všetkého nie je obdarený magnetickým zmyslom. Napriek tomu bola predtým tohto roku publikovaná štúdia, ktorá si kladie za cieľ vyvrátiť túto tézu. A výsledok? Keď boli ľudia vystavení zmenám magnetického poľa - ekvivalentná tým, na ktoré môžeme naraziť v každodennom živote - bol u nich zaznamenaný pokles mozgovej aktivity z hľadiska alfa častíc. Alfa častice produkujeme, keď sme hore, ale nevykonávame žiadnu konkrétnu činnosť. Dôležitosť týchto zmien zostáva nejasná, môže sa jednať o zbytočný vedľajší produkt evolúcie. Ale tiež môžeme byť náchylní k reakciám na magnetické pole, ktoré sa hrá s našimi mozgy spôsobom, ktorý je nám neznámy.

Magnetická teórie sa Wehr pozdáva, pretože v priebehu uplynulej dekády naznačovalo niekoľko štúdií, že niektoré organizmy, napríklad octomilky, majú v telách proteín menom kryptochrom, ktorý môže fungovať ako magnetický senzor. Kryptochrom je kľúčovým komponentom bunkových hodín, ktoré zaznamenávajú náš 24hodinový biorytmus v našich bunkách a orgánoch, vrátane mozgu. Keď sa kryptochrom zviaže sa svetlo pohlcujúci molekulou Flavin, nielen že táto substancia hovorí bunkovým hodinám, že je svetlo, spúšťa reakciu, ktorá urobí celý molekulový komplex magneticky citlivým. Bambos Kyriacou, behaviorálne genetik na Leicesterskej univerzite, preukázal, že vystavenie nízkofrekvenčným elektromagnetickým vlnám môže prenastaviť bunkovej hodiny octomiliek, čo vedie k posunutiu ich spánkového biorytmu.

Zmeny v bunkových hodinách

Keby to isté platilo pre ľudí, môže to vysvetliť náhle zmeny nálad pozorované na Wehrových a Averyových bipolárnych pacientoch. "Títo pacienti zažívajú časté a dramatické zmeny v ich bunkových hodinách, keď prechádza svojimi cykly náladovosti, a v načasovaní a trvanie ich spánku," dodáva Wehr.

Aj napriek tomu, že je kryptochrom kľúčovým komponentom ľudských cirkadiánní hodín, figuruje v nich v ľahko inej verzii oproti hodinám octomiliek.

Alex Jones, lekár v Národnej lekárskej laboratóriu v Teddington v Británii hovorí:

"Vyzerá to, že kryptochrom ľudí a ostatných cicavcov nepúta Flavin, a bez Flavin nemá celá magneticky citlivá sústava spúšťač k prebudeniu. Okrem toho je nepravdepodobné, že ľudský kryptochrom je citlivý na magnetické pole, za predpokladu, že sa neviaže s inými, nám odtiaľto neznámymi molekulami v našom tele, ktoré sú s to detekovať magnetické polia. "

Ďalšia možnosť je, že Wehrovy a Averyho pacienti sú náchylní na mesačné príťažlivosť rovnakým spôsobom ako oceány: skrz slapové sily. Bežný Oponujúce argument znie, že aj keď sú ľudia tvorení zo 75% z vody, majú jej kvantitivně menej než oceán.

mesiac

Kyriacou hovorí:

"Ľudia sú síce tvorení z vody, ale tomuto množstvo zodpovedajúce sila je tak slabá, že jej z biologického hľadiska nemôžeme brať do úvahy."

Pokusy s modelovým organizmom

Aj napriek tomu súhlasí s pokusmi vykonávanými na Arabadopsis thaliana, traviny, ktorá sa považuje za modelový organizmus ku študovaniu kvitnúcich rastlín. Tieto pokusy ukazujú, že rast jej koreňov kopíruje 24.8denní cyklus - teda takmer presnú dĺžku jedného lunárneho mesiaca.

"Tieto zmeny sú tak malé, že sa dajú detekovať iba extrémne citlivými zariadeniami, ale existuje už 200 štúdií podporujúcich túto tézu," hovorí Joachim Fisahn, biomedik z inštitútu Maxa Plancka pre fyziológiu rastlín v Potsdamu v Nemecku. Fisahn simuloval dynamiku vzájomného pôsobenia vodných molekúl v jedinej rastlinnej bunke a zistil, že každodenné ľahké zmeny v gravitácii spôsobené Mesačný Orbit by stačili na vytvorenie úbytku alebo nadbytku molekúl vody v bunke.

Obsah vodných molekúl - hoci v rádoch nanometrov - sa bude meniť aj pri najmenších výkyvoch v gravitácii. V dôsledku toho nastane pohyb vodných molekúl skrz vodné kanáliky, voda zvnútra začne prúdiť von či naopak v závislosti od smeru pôsobenia gravitačnej sily. To by mohlo mať vplyv na celý organizmus.

Teraz plánuje otestovať rastlinu v kontexte rastu koreňov pomocou študovania rastlín sa zmutovaným vodnými kanálikmi, aby zistil, či sa ich rastové cykly zmení. Ak sú bunky rastlinného pôvodu toľko ovplyvniteľné slapovými javmi, Fisahn nevidí jediný dôvod, prečo by to neplatilo aj o bunkách pôvodu ľudského. Vzhľadom k tomu, že život pravdepodobne vznikol v oceánoch, niektoré suchozemské organizmy môžu stále dosť dobre disponovať zariadením na predpovedanie slapových javov, aj keď pre nich samotných nie je viac užitočná.

Aj keď nám objavenie týchto zariadení stále uniká, žiadny z vedcov opýtaných na účely tohto článku nemal námietky k Wehrovu nálezu, teda že zmeny nálad sú rytmické a že tieto rytmy môžu korelovať s určitými gravitačnými cyklami Mesiaca. Wehr samotný dúfa, že ďalšie vedci budú na túto problematiku pozerať ako na pozvánku k ďalšiemu skúmaniu. Hovorí: "Nedokázal som zodpovedať otázku, čím je tento efekt spôsobený, ale myslím, že som tieto otázky svojimi objavy aspoň položil."

podobné články