Ako sa skôr nakupovalo, keď nebol igelit

336808x 06. 06. 2019 1 čitateľ

Ako to bolo skôr, než nadišla éra igelitových vrecúšok? Pripravila som si rozhovor so svojou Mamiku Janou. Je ňou 64 rokov. V živote už vyskúšala mnoho profesií, jednou z nich bola aj predavačka. Ako to teda fungovalo napríklad pred 40 rokmi?

Ty si sa vyučila predavačkou v roku 1970.

To som začínala 1970-73

Čo ste sa učili? Ako obsluhovať zákazníkov?

Učili sme sa napríklad vážiť tovaru. Mali sme váhu mechanickú. Na nej boli číslice a treba salámu stál, dám príklad, 32 korún za kilo a bolo to treba 20 - 22 dkg, tak sme si to museli spočítať, koľko to je. Bola tam síce pomocná stupnica, ale to bolo tak približne, aby sme si to skontrolovali. Žiadny kalkulačky, všetko ručne. Potom sme tiež vybalovali tovaru.

Boli v tom čase už plastové obaly na nákupy?

To si nepamätám, že by boli nejaké plastové obaly. Boli akurát igelitový vrecúška, čo v nich boli balené krúpy alebo podobne. Boli to také normálne igelitové vrecúška, ale to už tak chodilo z výroby. Ale že by sme tam mali igelitový vrecká a ľuďom do toho dávali treba rožky, to neexistovalo. Tieto veci sme dávali do papierových vreciek.

A ako ste to robili skôr, keď neboli igelitové vrecúška, ako sa to robilo v obchode?

V obchode sa všade vážilo do papierových vreciek (to sypké). Ale treba maslo sa balili do pergamenového papiera. Hovorilo sa mu Kupecký papier.

Keď si hovorila, že sa to tovar vybalovalo, čo všetko sa vážilo? Ako a akým spôsobom, čo si dnes už nevieme predstaviť, čo všetko nebolo v obaloch a ľudí si to odnášali z nákupu inak ako dnes?

Väčšinou strúhanka, pretože tá sa robila zo starých stvrdnutých rožkov, čo ostali v obchode. Pekár si to odviezol,, v pekárni z toho namleli strúhanku a zase nám to priviezli. Potom treba sušené slivky, alebo maslo, tomu sa hovorilo stolný krájané maslo. To sme vážili po štvrť kile, po pol kile. Potom múka, cukor to bolo všetko balené. Droždie sa vyzvedal a to boli také celé kocky, ktoré sa nakrájali.

Čo také nápoje alebo mlieko?

Mlieko zo začiatku, čo som sa učila bolo dodávané v kanvíc s objemom 25 litrov. Potom sa odmerali do bandasek. A potom bolo mlieko plnotučné a to začalo chodiť vo fľašiach.

To si ešte pamätám

V fľašiach bolo už všetko, fľaše boli vratný, ľudí nám ich priniesli späť a fľaše sa vracali späť.

A boli zálohy ako dneska?

Boli zálohy, asi korunu za fľašu. Vtedy vlastne boli aj poháre na jogurty vratný.

No, to už si dnes neviem predstaviť

Pritom ale hovorí o tom, že je nedostatok obalového skla, tak ja neviem, prečo tie poháre neberú späť. Že by to čistenie bolo tak finančne náročný, že by sa im to neoplatilo? ...

Čo váha papierových vrecúšok? Mňa sa niekto pýtal, keď ponúkam látkové vrecká, že je to pridaná hodnota k váhe, čo si ju kupujú. Ako to bolo v tej dobe?

V tej dobe to bolo tak, že váha mala dve miesta, to, kam sa dávalo tovar a na druhú stranu sa dávalo závažia. Vrecúško sa dal na tú stranu závažie a tým sa odpočítala jeho váha. Dneska to ide u váh v menších obchodoch. Keď si to kúpiš v supermarkete alebo v obchodaku, tak tam to ide cez pultovou váhu a tá to tiež odpočíta.

Ako sa potraviny uchovávali v predajni skôr? Dneska sú všade vybavené mrazničky a otvorené chladiace boxy, na chladené, alebo napríklad mliečne potraviny. Ako ste to vlastne skôr vštepili?

My sme taky mali mrazničky.

Mala som na mysli, že neboli ešte všade také veľké chladiace boxy na všetko, tak ako sa tie potraviny uchovávali? Muselo to mať nejaké konzervanty? A tiež asi nebola taká ponuka množstvo potravín.

Teraz už je veľa potravín trvanlivých, dnes to má viac konzervantov. Predtým nech to boli tie údeniny alebo mliečne výrobky, tak nevydržali mesiac. To malo napríklad týždeň alebo štrnásť dní nanajvýš trvanlivosť. Ale tiež, keď to priviezli, muselo to ísť hneď do chladničky alebo sme mali chladiace vitrínu a mraznička. Ale nemalo to takú trvanlivosť ako teraz napríklad salámy. Údeniny sme dostávali treba dvakrát týždenne. A dnes im to privezú a majú to tam napríklad mesiac.

Teraz sa vozia napríklad z druhej strany Čiech, zo Slovenska az cudziny. Predtým boli v okolí pekárne a mliekarne, všetko bolo z miestnych zdrojov.

Iste, tu bol napríklad jogurt, tvaroh a iné boli z miestnej mliekarne z Chocně. Vtedy, keď to začalo v Žamberku, tak sa to vozilo tam odtiaľ. Ale že by sa to vozilo napríklad až z Olomouca, to si nepamätám.

Dneska, keď ideš do obchodu, tak máš širokú ponuku, že človek občas váha z čoho vyberať. Máme všetkého hojnosť. Ja pamätám, i že ako dieťa som stála fronty na banány a mandarínky.

To je už zase ďalšia téma na iný rozhovor.

Ďakujem Ti mami za sdílnosti, že sme mohli spolu zaspomínať ako to bolo predtým ...

Vrecká si teraz môžete kúpiť aj vy v eshopu Sueneé Universe!

Vrecká s prúžkom

podobné články

3 komentárov k "Ako sa skôr nakupovalo, keď nebol igelit"

  • jpavol hovorí:

    Tak neviem, či sa niekedy niečo balila do igelitu. Dnes sa balia prevažne do mikroténových sáčkov.

  • Francúzsko hovorí:

    Musím sa smiať. Mám kamaráta, jazdí po resotech, treba Seychyly, opravuje mimo sezóny ja neviem schody zábradlia niečo natrú pod. Jasný? Likvidácia odpadu na všetkých ostrovoch je jednotná: Pri odlive vyvezú všetok komunálny odpad na odľahlú pláž. Zapáli to. Čo nestihne zhorieť, vezme príliv ... bodka. Všade rovnako jednotne. Stačí? Videl som to natočené na telefóne na vlastné oči.

  • OKO OKO hovorí:

    Rád by som upozornil na jeden paradox. Dôrazom na triedenie odpadu (dotácie, stimuly, masírka, ...), čo je na prvý pohľad správne, de-facto odďaľujeme riešenie pre Zem. Znie to nezmyselne, ale uvážte: kto je dnes reálne schopný vyvinúť technológiu, ktorá sa vysporiada so zmiešaným odpadom? Vyspelá časť sveta. Sú firmy vo vyspelom svete motivované k vývoju technológie schopné so ziskom spracovať zmesový odpad, keď im odpad najprv úzkostlivo roztriedime a ešte im na jeho spracovanie poskytneme dotácie? No nie sú. A zvyšok sveta chrlia odpad a na nejaké triedenie kašľa.

Nechaj odpoveď