Jaroslav Dušek: Krajina sa môže reštartovať

7 06. 11. 2022
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Tahleta Krajina má taký zvláštny spôsob. Ona môže resetovať systém života, ktorý na nej je. Dinosaury môžu skončiť. Ona to môže urobiť. Ona má v sebe možnosť, ako resetovať určitej spôsob, kterej tu je.

rozvinuté civilizácie

Zdá sa, že u staraj civilizácií to občas robila. Zdá sa, že boli udalosti, ktorý nie sú dodnes kloudně vysvetlený - ukončenie určitejch typov civilizácií, ktorý tu evidentne boli. Boli rozvinutý, boli veľmi dobrý a zrazu akoby skončili a teraz sa nevie a stále sa hľadá prečo ako. Ak preto, že bol hladomor alebo nejaký sucho a alebo čo viedlo k tomu, že opustili tie mestá - tie nádherný mesta, ktorý mali vybudovaný.

A ja mám za to, ale to je hovorím moja rozprávka v mojej hlave, že tahleta planéta teraz robí absolútne výnimočný manéver vo svojich dejinách a že ona čaká na nás. Ona normálne čaká. My ešte furt máme tú možnosť. Ona nám ju dáva tentoraz. Proste čaká na to, pretože aj pre ňu je to novinka. Tamto ostatné už vie. Už to zažila, resetovala to a znova sa to stalo. Ona pochopila, že tým resetovaním to nezmení. A Keď mu, sa to má zmeniť zvnútra, tak sa to musí zmeniť zo stavu vedomia. A stav vedomia pre planétu Zem určujú ľudia.

stav vedomia

My stanovujeme stav - úroveň vedomia na tyhle planéte. Teda hru, ktorá sa hrá. To je naša práca. Ostatné Udržujte určitý pole existencie - pole života. Zvieratá, rastliny, ktoré robia presne to čo majú. Presne idú vo svojom odbore a robia to najlepšie, čo vie. A my sme ľudia, ktorí môžu ako by zvláštne vibrovať. My sa môžeme do toho akoby vmezeřit a zrazu sa rozhodnúť, že tu niečo zmeníme, že tu napálime kus lesa alebo tu vyťažíme diamanty z tý krajiny. To nerobia opice, tie nechcú ťažiť diamanty. Niečo zjedia alebo tak, ale že by napríklad zalejzaly a vynášali von zlato, tak to nerobia. To robíme my. To je ľudská práca. Akýsi pretváranie tej planéty. A my vytvárame to poľa vedomia.

A ma pripadá, že sme sa narodili do doby, kedy tá planéta teraz robí absolútne nový opatrenia. Čaká na nás, jednoducho. To je môj pocit. A teraz záleží na nás či mi to zvládneme. Ak budeme ochotní to zmeniť a záleží na nej, ako chce dlho čakať. Ale ona môže čakať nekonečne dlho. Pre ňu čas nehrá žiadnu úlohu.

Takže to taká zvláštne prechodné štádia, v ktorej sa môžeme motať ako rezance v bande - napríklad dlho, a alebo to môžeme zmeniť počas krátkych chvíľ.

17.11.1989

Tak asi viete, 17. november 1989, ešte mesiac pred tým málo kto predpokladal, že sa to stane. Pol roka pred tým by nikto nepredpokladal. Kto by na to stavil? Všetci sedeli: to nepraskne, nie, nie ty to nepustěj! Nepustěj to! To tu furt bude. A potom to najazdia urobilo: blblblblblbl a bolo to preč.

To je to, čo my máme vo skúsenosti. Zažili sme to. Môžeme si to interpretovať a vykladať si kto to urobil, ako to urobil a aký tam boli vplyvy. Ale takto to bolo. Vo vedomí sa to takto zmenilo. A to vedomie by ešte krátku dobu pred tým nepredpokladalo, že sa to stane. Ale ono sa to potom môže stať veľmi rýchlo v priebehu jedného - dvoch - troch dní, sa to môže takzvane zomlieť.

My už sme ako ľudí vyskúšali vojnu svetovú. Zabíjať sa navzájom sme skúsili. Vytřískávat sa, páliť sa v koncentrákoch sme skúsili. Skúsili sme už veľa vecí a postupne sme zistili, že to nejako nie je ono. Tak teraz máme tú šancu urobiť jinej krok. Ja si jednoducho myslím, že je to normálne na nás. Nikto to za nás neurobí. Nikto to ani nerozhodne. Je to proste premena v každým človeku - vnútri.

Prepis rozhovoru s Jaroslavom Duška.
Zdroj: Inšpiratívne.TV

podobné články