Jeden malý pokus. A bolo svetlo ...

08. 08. 2018
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

"Tu Tí prinášame obeť, Slnko. Zmiluj sa nad nami a rozjasni svoju tvár. Podľa obyčaje tí prinášame tých, ktorí sa rúhali a opovrhovali Tebou! Potrestajte ich a znovu pozrú milo na svoj ľud. Ó veľký, tu je Tvoja obeť! "

"Fuj, tak to bolo celkom škaredý. Myslíš, že to Billa bolelo veľa? Asi jo, keď sebou tak šklbe. Neveril by som, čo toho človek ešte dokáže urobiť, keď mu práve vytrhli srdce. "

"Prosím ťa, nech toho. Je mi z toho zle !? "

"To nevadí, rovnako tí v žalúdku nič nezostalo. Prečo by taky kŕmili budúce obeť. Možno potom naše vnútornosti na niečo využijú alebo niečo podobnýho. To dáva ľudským životu hneď nějakej zmysel. "

"Hovorí ti niečo slovo cynizmus a morbidita"? "

"To sú dve slová, keď nepočítam to'a'. Mám taký dojem, že to sú má druhá mená. Čo sa vlastne hneváš, je to predsa tvoja vina. "

"Moja vina?"

"No iste, kto predpovedal výbuch Slnko? Ty! Taky ísť sem na juh nebol zas tak dobrý nápad, ako to vyzeralo. Ono sa povie, civilizovaní, títo divosi sa nemení. Myslia si, že je tie ich rituály zachráni. Barbari. "

"Barbari? Vari si nevidel u šamana ten notebook. To mi ako civilizovanosť pripadlo. "

"To áno, taky odkiaľ si myslíš, že si o tých prastarých obetiach prečítali. Najväčší irónie je, že asi odo mňa. "

"Od teba?"

"Henry Prowse, archeológ a špecialista na mystické rituály, meno moje. Asi som to nemal tak pekne napísať. Zdá sa, že je moja kniha zaujala, rozhodne viac, než kritiky v Postu. Celkom ma štve, že používa moje slová, šaman jeden vypelichanej. Mám predsa nejaký práva, čo medzinárodnú zákonník na ochranu literatúry? Vari má môj súhlas s použitím časti mojej knihy? "

"Tak ho zažaluj, naivka."

"To taky urobím. Teda, urobil by som. Myslím, že z vytrženým jazykom sa ale ťažko dohovorím. "

"Zabudol si na srdce!"

"Čo? To ako aby som s nimi mal zľutovanie? To snáď ... "

"Ja myslel, že s vytrženým srdcom si ťažko pôjdeš sťažovať."

"Tak na tom niečo bude. Ono sa povie astronóm, veď ty nakoniec nie si taký ignorant. "

"Ja a moja Nobelova cena ti ďakujeme za lichôtku."

"Nie je zač." "Prečo si vlastne dávno, Frank, nezmizol? Veď si to vedel najskôr. "

"Nepoznáš heslo: Ženy a deti prvé"? "

"Čo tak: Ženy a významní vedci prvý? Hlavne pekné ženy. S tými deťmi by sa to už nejako zariadilo. "

"Však ono ťa to prejde, potom čo ti urobia s tým ..."

"S čím?"

"Však vieš, s tamtým ...."

"To snáď nie, to je proti ľudskosti. Proti konvenciám ... "

"Môžeš im to potom vysvetliť. Určite ťa počujú, s tým krásnym fistulovým hláskom. "

"Ty mi niečo hovor o morbidite."

"Cubbie si myslel vážne?"

"Samozrejme, Henry. Vlastne ma celkom zaujímalo, ako bude vyzerať koniec sveta. Nikdy by ma nenapadlo, že to ľudstvo doklepol tak ďaleko. Výbuch supernovy, to bude niečo. "

"Asi ťa sklamem, s očami zavretými v pohári to moc dobre neuvidíš. Vyzerá to, že tie obete moc nepomohli. Teraz sme na rade my. Možno, keby sme zostali tam hore, na severe, tak by sa nám toto nestalo. "

"To máš pravdu. Teraz by si si mohol užívať krásny chvíľky s ľadovými medveďmi. Počul som ale, že mrazený ľudí rovnako nemaj moc radi. Vraj zalejzaj moc do zubov. "

"No vidíš. Ja som si hlupák myslel, že si pesimista. Rovnako je smiešny, že ľudstvo prežije hlad, ekologický katastrofy, jadrovú vojnu a teraz jedno pitomý slnko a je koniec. "

"Poznáš to, vraj sa tomu hovorí život."

"Tak šaman sa pomaly blíži, tak teda zbohom, maj sa tam na tom obetiskom dobre. Stav sa zase niekedy, užijeme srandu ... Ehm. "

"Nechápem prečo by som mal ísť prvý."

"Pretože sa chcem pozrieť ako to s tebou dopadne. Ja som ti vždy hovoril, že to s tebou zle dopadne. Teraz sa chcem na to pozrieť, keď som mal konečne raz pravdu. Tak čau. Moc s ním neškubte, alebo vám tam ani nevydrží. Hej, čo to robíte? Ja sa chcem pozerať. Prečo si myslíte, že som si schovával to posledné zrnko popcornu? "

"Jéj, nazdar! To sme sa dlho nevideli. Naposledy asi pred ... pred .... "

"Počítam pred dvadsiatimi sekundami?"

"Máš pravdu! Ty si bol na matiku vždy lepšie. Tak to vyzerá, že ani keď budem umierať v krutých bolestiach nebudem mať od teba pokoj. Opováž sa nejako moc vyvádzať, revať alebo niečo podobnýho. Ja si chcem tú svoju agónii užiť pekne v pokoji! "

"Práve teraz ma napadajú také filozofické myšlienky. Ako napríklad: Ako vlastne vznikol život, ako vznikol vesmír, čo je to vôbec človek, má jedinec právo brať život niekomu inému ... "

"Vypol som doma žehličku?"

"Čože?"

"Tiež jedna otázka."

"Ale nie filozofická."

"Ako to, že nie. Ak zostala zapnutá, tak to nemá cenu sa ani domov vracať. Nechcem vidieť ten účet za elektrinu. "

"Od toho ti tu ten šaman určite rád pomôže. On a jeho ostrý nôž. Tak teda zbohom, priateľovi z detstva. Myslíš, že existuje posmrtný život? "

"Celý život som si myslel, že nie. Ktorý to náboženstvo na to veria? "

"Prečo?"

"Že by som sa ešte tak narýchlo prihlásil."

"Tak to už nestihneš, rovnako by za to chceli veľa peňazí. Jedno expresné spasenie duše plus bezbolestná smrť plus jedno miesto v nebi ... "

"Prosím s výhľadom na more!"

"... s výhľadom na more a samozrejme plnú penziu. Nie si náhodou vegetarián? "

"Nie."

"To je dobre. To je celkom dosť peňazí, vezmeš na to vôbec zo svojho akademického platu? "

"A berú šeky? Nekrytý? "

"Ja myslím, že asi nie."

"Tak to je smola."

"Celkom by ma zaujímalo, ako to bude vyzerať, ten koniec Slnka. Strašná rana, všade plamene a dym, burácanie ako o Súdny dni? "

"Asi áno. Zabudol si na síru. "

"Ty, pozri sa hore. Nemali by sme povedať tomu šamanovi povedať, nech sa ponáhľa. To Slnko sa mi nejako nepáči ... "

"Možno by sme si mali zapchať uši, asi to bude pěknej rámus."

V tej chvíli sa ozvalo mohutné, zúrivé, všetko ničiaci "PLOP" ... ... a jedna menšia Slnečná sústava prestala existovať ...

"A kruci!"

"Koľkokrát som ti hovoril, aby si tú žiarovku vymenil? Teraz je celý pokus v ťahu. Ale ty si to robil naschvál. Už od začiatku, zabudol si je kŕmiť, potom si im tam vylial saponát .... "

"To nebolo schválne, ja som ich mal rád ... ... smrek ... ... boli takí miloučcí. Mňa je to naozaj ľúto. Takto hlúpo zničiť tak krásny pokus. Milióny malých starostí, radostí, lásky "...

"Prosím ťa, už toho nechaj. Vylej tú kadičku do záchodu, vyčisti ju a začnem znova. Rovnako si myslím, že sa mi tento pokus moc nepodaril. Tak rýchlo do práce ... ... a vymeň tú žiarovku! "

Starší, dôležitejšie, bytosť dôstojne odkráčala a jej asistent sa začal moriť s žiarovkou.

"Rovnako to je škoda, tá po tretie ... žiarovka nechce povoliť. Tak, konečne ... "

A BOLO SVETLO ....

podobné články