Juhoamerickej artefakty otca Crespiho

27. 06. 2018
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

 "... Niekoľko bádateľov, predovšetkým z USA, sa snažilo Crespiho zbierku preskúmať. Nebývalý záujem o neho prejavili tiež predstavitelia americkej mormónskej cirkvi. Dramatická história zbierky však neumožnila vykonať akýkoľvek seriózny výskum. ... "

Carlo Crespi Croci

Carlo Crespi Croci sa narodil v roku 1891 v Taliansku v malom mestečku blízko Milána. Pochádzal z jednoduchej rodiny, ale Carlo si už v ranom detstve vybral cestu kňaza, a preto pomáhal miestnemu otcovi v kostole. Už vo svojich pätnástich rokoch sa stal novicom v jednom z kláštorov patriacemu rádu saleziánov, založenom v roku 1856. Získal aj necírkevní vzdelanie na univerzite v Padove - pôvodne sa špecializoval na antropológiu, neskôr ale dokončil aj štúdium strojárstva a súčasne i hudby.

Crespi prišiel do Ekvádoru prvýkrát v roku 1923, avšak nie ako misionár, ale preto, aby získal rôzne doplňujúce informácie pre medzinárodnú výstavu. V roku 1931 bol menovaný za člena saleziánskej misie v Makasa, mestečku v ekvádorskej džungli. Dlho tu však nezostal ao dva roky neskôr sa presťahoval do mesta Cuenca, ktoré sa nachádza približne dvesto tridsať kilometrov od hlavného mesta Ekvádoru, Quit. V Cuenca (pôvodne Guapondelig, za inkov Tumipampa) zriadil vo svojej dobe kultúrne a náboženské centrum Inka Tupak Yupanki, ktorý v 70. rokoch 15. st. pripojil Ekvádor k inckému impériu.

Činnosť Carla Crespiho

Tu otec Crespi začal bohatú misijnú činnosť. V priebehu desiatich rokov dokázal v meste založiť poľnohospodárskou školu aj inštitút, ktorý pripravoval mládež k prieskumu východných (amazonských) oblastí krajiny. Založil tiež školu Cornelio Merchan poskytujúcej vzdelanie deťom z miestnych chudobných rodín a stal sa aj jej prvým riaditeľom. Okrem svojej misijnej činnosti sa venoval hudbe: stál pri zrode miestneho orchestra, ktorý hral najmä diela napísaná samotným Crespim. A v roku 1931 nakrútil dokumentárny film o indiánoch kmeňa Chívaro, ktorí žili na hornom toku Amazonky.

Jeho hlavnou zásluha spočívala ale v tom, že svoju činnosť zasvätil starostlivosť o miestnych obyvateľov, a to predovšetkým výučbe detí z nemajetných rodín. V roku 1974, teda ešte za jeho života, dostala jedna z ulíc v Cuenca jeho meno. Boli to práve jeho antropologické záujmy, ktoré ho priviedli k tomu, že od samého začiatku svojej misijnej činnosti začal od miestnych obyvateľov vykupovať predmety, ktoré ľudia nachádzali na poliach alebo v džungli. Veľká chudoba tunajších obyvateľov mu umožnila za pár drobných odkúpiť starožitnosti úžasné hodnoty. Pritom od indiánov kupoval aj novodobé falzifikáty a predmety kresťanského umenia, aby aspoň niečím podporoval svoje farníkov.

Zbierka otca Crespiho

Dôsledkom bolo, že jeho zbierka zaplnila tri veľké miestnosti v škole Cornelio Marchan. Ľudia mu nosili snáď všetko - od inkskej keramiky až po kamenné dosky a tróny. On sám tieto predmety nikdy nemohol spočítať a ani sa nevenoval ich katalogizáciu. Práve preto je problematické nazývať je zbierkou. Boli to vlastne zhromaždené veci, ktorých celkový počet nikto nepoznal. Všeobecne je ale možno rozdeliť na tri časti.

1) Prvá časť predstavujú predmety súčasnosti - falzifikáty miestnych indiánov, ktorí buď vytvárali napodobeniny dávneho ekvádorského umenia, alebo tie, ktoré boli vytvorené v duchu kresťanskej tradície. Môžeme do nej zahrnúť aj početné predmety, ktoré vznikli v 16. - 19. storočí.

2) Druhá časť je najpočetnejšia a jedná sa o výrobky rôznych predkolumbovských kultúr Ekvádoru, ktoré miestni obyvatelia nachádzali na svojich poliach alebo pri nepovolených vykopávkach. Takže v tejto kolekcii bola predstavená keramika všetkých indiánskych kultúr na území Ekvádoru, s výnimkou tej najskoršej, a tou bola kultúra Valdivia.

3) Najväčší záujem však vyvoláva tretia skupina, Ku ktorej patria výrobky, ktoré nemôžu mať vzťah ani k jednej zo známych kultúr Ameriky a jedná sa predovšetkým o predmety z medi, medených zliatin a niekedy aj zo zlata. Väčšina týchto artefaktov bola vytvorená metódou tepanie kovových listov. boli tu masky, koruny, náprsné disky apod. Najzaujímavejšími boli nepochybne početné kovové dosky s vyobrazením nejakých príbehov ... a nápisov. Otec Crespi ich zhromaždil viac ako stovku a niektoré z nich mali naozaj nemalé rozmery - a to až jeden a pol metra na šírku a jeden meter na výšku. Existovali aj menšie dosky a kovové kryty, evidentne využívané pre ozdobu drevených výrobkov.

Vyobrazenie na týchto doskách nemali rozhodne nič spoločné s kultúrnymi tradíciami starovekej Ameriky, bol tu ale priamy vzťah ku kultúram Starého sveta, teda presnejšie k civilizáciám na pobreží Stredozemného mora a na Blízkom východe.

Priamy vzťah ku kultúram Starého sveta

Na jednej z dosiek bola vyobrazená (nie stupňovitá) pyramída, Podobná tým z planiny Gízy. Pozdĺž jej spodného okraja sa tiahne nápis v neznámom písme a v dolných rohoch sú dva slony. V časoch vzniku prvých civilizácií Ameriky sa tu už slony nevyskytovali. Ich vyobrazenie nie sú v zbierke Crespiho vôbec ojedinelé a neznáma abeceda sa vyskytuje aj na iných predmetoch.

Daný druh písomnosti nie je súčasným vedcom známy. Na prvý pohľad má určitú zhodu s písomností Mohendžodáro. Na iných doskách sa nachádza odlišný druh písma, ktorý pripomína podľa názoru niekoľkých málo výskumníkov buď ranne líbyjskej, alebo protominojské písmo. Jeden z amerických výskumníkov Crespiho zbierky predpokladal, že nápisy boli napísané "neofénickým" alebo krétskym písmom, ale v jazyku Kečua. Nie je mi však známe, že by sa niekto naozaj pokúsil tieto nápisy rozlúštiť.

Preskúmanie Crespiho zbierky

Niekoľko bádateľov, predovšetkým z USA, sa snažilo Crespiho zbierku preskúmať. Nebývalý záujem o neho prejavili tiež predstavitelia americkej mormónskej cirkvi. Dramatická história zbierky však neumožnila vykonať akýkoľvek seriózny výskum.

A predstavitelia oficiálnej vedy? Tí ju jednoducho ignorovali a niektorí jej predstavitelia vyhlásili, že všetky tieto predmety sú novodobými výrobky miestnych roľníkov. Pritom boli však (podľa niektorých útržkovitých informácií) mnohé artefakty zo zbierky otca Crespiho po jeho smrti tajne vyvezené do Vatikánu.

Je zrejmé, že fakty, ktoré odporujú oficiálnej koncepciu, sú buď ignoruje, alebo zamlčovať. Ale obrovské množstvo predmetov z tejto zbierky nás núti prehodnotiť naše predstavy o kontaktoch Starého a Nového sveta v hlbokej minulosti. Je známe, že zbierka obsahovala kovové kryty sa zobrazeniami dobre známych okrídlených býkov z paláca v Ninive, ale tiež okrídlených grifov, ktorí sú jasnými zástupcovia starobabylonského umenia.

Na jednej doske je znázornený kňaz s diadémom, ktorá je podobná Tiara pápežskej alebo korune dolného Egypta. Na veľkom množstve dosiek sú vyobrazení zvíjajúce sa hady, symbolmi kozmických hadov a väčšina dosiek má v rohoch otvory. Je evidentné, že slúžili ako obklady drevených alebo kamenných predmetov či stien.

kamenné tabuľky

Okrem dosiek z medi (alebo zo zliatin medi) je možné v zbierke nájsť pomerne značné množstvo kamenných tabuliek s vygravírovanými nápismi v neznámych jazykoch. Je pozoruhodné, že podľa Crespiho práve túto kategóriu predmetov nachádzali indiáni v džungli v podzemných priestoroch. Crespi tvrdil, že od mesta Cuenca sa džungli tiahne dávny systém podzemných tunelov s celkovou dĺžkou viac ako dvesto kilometrov.

O podobnom systéme písal tiež v roku 1972 Erich von Däniken vo svojej knihe Zlato bohov. Práve on zoznámil verejnosť s prvými vyobrazeniami predmetov z tejto zbierky.

Vďaka podpaľači zhorela miestnosť plná artefaktov

V roku 1962 bola škola Cornelio Merchan vďaka podpaľači zničená požiarom. Väčšia časť predmetov sa podarilo zachrániť, ale v ohni zhorela celá jedna miestnosť, ktorá obsahovala tie najcennejšie a vysoko umelecké artefakty.

Na mieste školy potom bol postavený kostol Márie Auxiliadora, ktorý tu stojí dodnes. Samotný otec Crespi zomrel v roku 1982 vo veku jednadevadesáti rokov. V roku 1980, krátko pred svojou smrťou, predal väčšiu časť svojej zbierky Múzeu Centrálne banky v Cuenca (Museo del Banco Central), a to mu vyplatilo sumu 433 000 amerických dolárov. Peniaze potom boli použité na stavbu novej školy.

Múzeum potom začalo veci zo zbierky triediť so zámerom oddeliť cenné predmety minulosti od súdobých falzifikátov. V priebehu tohto procesu "išlo množstvo artefaktov stranou". Je jasné, že si múzeum pre seba vybralo predmety patriace k známym archeologickým kultúram Ekvádoru.

Podľa niektorých údajov väčšina tepaných kovových dosiek bola navrátená do kostola Márie Auxiliadora, kde sa možno nachádzajú dodnes. Bohužiaľ nedisponujem akúkoľvek podrobnú informácií o súčasnom stave Crespiho zbierky. To je otázkou budúceho výskumu.

podobné články