Karaundž, arménsky Stonehenge

4 16. 06. 2020
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Zrejme viete, že sa na území Arménska nachádza veľké množstvo pamiatok po starovekých civilizáciách, ktoré tu kedysi existovali. Vek niektorých pamätihodností je niekoľko tisícročí. Najviac ale láka vedcov aj turistov megalitický komplex Karaundž, inak tiež Zorac Karer.

Doteraz sa vedú spory ohľadom jeho účelu. Bádatelia sa však zhodli na tom, že je veľmi podobný preslávenému Stonehenge.

Obrovský megalitický komplex Karaundž sa nachádza na juhu Arménska blízkosti mesta Sisijan, na náhornej plošine v nadmorskej výške 1700 metrov. Táto záhadná stavba sa rozkladá na ploche zhruba siedmich hektárov a je vo forme kruhu, zostaveného zo stoviek veľkých vertikálne postavených kameňov. Možno preto ho miestni obyvatelia nazývajú stojacom alebo týčiacim sa kamene.

Meno Karaundž dostal megalitický monument od radiofyzika Parise Herouniho. V preklade z arménčiny: kar = kameň, undž = znieť, hovoriť, to znamená znejúce, hovoriaci kamene. Predtým sa komplex nazýval Zorac Karer, čiže mocné kamene, či kamene sily.

architektúra megalitu

Karaundž môžeme rozdeliť na niekoľko častí: centrálnej elipsa, dve vetvy - severná a južná, severovýchodnej alej - kamenný val, ktorý pretína stredovú elipsu, a samostatne stojace kamene. Výška kameňov sa pohybuje od 0,5 až do 3 metrov a váha je do 10 ton.

Monolity sú z čadiča a už značne poznačené časom a pokryté machom. Takmer každý kameň má vo svojej hornej časti starostlivo prevŕtaný otvor.

Centrálne elipsa (45 x 36 metrov) sa skladá zo 40 kameňov, v jej strede sú rozvaliny na ploche 7 x 5 metrov. Pravdepodobne sa jednalo o svätyni, kde sa konali rituály na počesť boha Areva (zosobnenie Slnka). Staroveký chrám Areva u Jerevane sa rozkladá na rovnakej ploche. Existuje ale aj iné verzie, a to, že uprostred stavby stál vysoký dolmen, ktorý bol mohylou.

Podľa vedcov boli kamene privezené z neďalekého kameňolomu, previazané povrazy je vztyčovali pomocou ťažných zvierat. Otvory boli vyvŕtané až na cieľovom mieste.

Karaundž zaujal bádateľa ešte len relatívne nedávno a do tej doby bol, bohužiaľ, vystavený ničivému vplyvu času. Presné vek stavby sa zatiaľ určiť nepodarilo. Vedci majú niekoľko variantov: 4 500, 6 500 a 7 500 rokov. Niektorí z nich sa dokonca domnievajú, že komplex je ešte ďaleko starší a čas jeho vytvorenia kladú do polovice 6. tisícročia pnl

Staroveká observatórium

Nie je možné jednoznačne určiť účel Karaundže. Ak by sme pristúpili na variant, že jeho vek je 7 500 rokov, znamenalo by to, že bol postavený ešte v dobe kamennej. Pochopiteľne existuje rad hypotéz, ako reálnych, tak i fantastických. Napríklad, miesto bolo používané ako pohrebisko alebo ako svätyne k uctievaniu bohov, prípadne to bolo niečo podobné univerzite, Kde boli vyvoleným odovzdávané posvätné vedomosti.

Najviac rozšírená verzia tvrdí, že išlo o najstarší a najväčší observatórium. V prospech tohto variantu svedčí kónické otvory v horných častiach kameňov. Keď je pozorne preskúmame, zistíme, že sú nasmerované k určitým bodom na nebeskej klenbe.

Kameň je pre tieto účely veľmi vyhovujúce, je ťažký a tvrdý a tým môže zabezpečiť stabilitu polohy otvorov, nasmerovaných k určitému cieľu. Bádatelia sa domnievajú, že otvory boli vyvŕtané nástrojmi s obsidiánovými hrotmi.

Pomocou kamenné observatória mohli naši dávni predkovia nielen pozorovať pohyb nebeských telies, ale aj zistiť kedy je vhodné začať s obrábaním pôdy, sa zberom alebo keď je najvhodnejšia doba na cestovanie.

Zostáva ale ešte stále záhadou, odkiaľ sa tieto znalosti vzali, prípadne kým boli odovzdané. Aby bolo možné postaviť takú observatórium, je nutné nielen vedieť interpretovať a použiť získané výsledky pozorovaní, ale je potrebné aj zvládať matematické a astronomické výpočty.

Mapa súhvezdia Labute

Je zaujímavé, že rozloženie kameňov Karaundže prakticky vytvára rovnaký obrázok ako rozmiestnenie čínskych pyramíd. A z výšky si môžeme všimnúť, že centrálna monolity kopírujú schému súhvezdia Labute; každému kameňu zodpovedá určitá hviezda. Prívrženci tejto hypotézy sú presvedčení o existencii vysoko rozvinuté civilizácie, ktorá týmto spôsobom zaznamenala do kameňa mapu časti hviezdneho neba.

Ponúka sa otázka: prečo práve súhvezdí Labute, a nie - pre nás bežnejšie k orientácii, Veľká medvedica? Pozícia hviezd boli v tých časoch inej, pretože aj zemská os sa nachádzala v odlišné polohe v porovnaní so súčasnou.

Celkom nedávno sa objavila ešte jedna verzia využitie Karaundže. Táto obrovská stavba bola kozmodrómom a môže to byť podopreté aj argumenty. Po prvé, výhodné umiestnenie vo vzťahu k rovníku, čo zjednodušuje štart kozmických lodí; za druhé, nebolo nutné zásadne upravovať štartovacie plochu, skalné plošina zodpovedá nárokom (je vidieť, že bola ešte zľahka zarovnaná).

Okrem toho, na niektorých megalitoch sú vyobrazené akési bytosti a dokonca aj vznášajúce sa disk. Tieto obrázky si môžeme vyložiť ako záznam stretnutie pozemšťanov s mimozemskými návštevníkmi alebo s predstaviteľmi dávnych civilizácií, napríklad Atlantíďanov a Hyperborejci, čo by na území Kaukazu mohlo byť celkom možné.

Mnohí si myslia, že Karaundž je ako kozmodróm používaný doteraz; miestni obyvatelia môžu často vidieť svetelné gule, ktoré sa podobajú guľovým bleskom, a mieri k megalitům. Je tu ešte jedna zaujímavá skutočnosť, niektoré z monolitov majú elektromagnetické pole. Možno, že túto vlastnosť získali a udržali si ju z čias starovekého kozmodrómu.

Ďalšie, veľmi prekvapivý fakt, bol vedci zistený ešte len prednedávnom. Karaundž nezotrváva na jednom mieste. Odborníci spočítali, že kamene megalitického komplexu sa ročne presúvajú o 2 - 3 milimetre na západ, akoby v smere posunu zemskej osi.

Zostáva ešte jedna možná záhada, zatiaľ nerozlúštenou. Kamenná stavba leží na rovnakom poludníku ako čínske pyramídy. Náhoda alebo výsledok presných výpočtov?

arménsky Stonehenge

Podľa mienky matematika, kandidáta prírodných vied, Vačagana Vagraďjana existuje medzi Karaundžem a Stonehenge určitá spojitosť.

Dokonca sa domnieva, že stavitelia Stonehenge prišli do Británie práve z Arménska a priniesli si so sebou kultúrne odkaz svojich arménskych predkov. A to preto, že kaukazský megalit je takmer o 3 tisíc rokov starší než britský.

Na otázku novinára, prečo porovnáva práve tieto dve stavby, vedec odpovedal:

"Dôvodom je ich štruktúrne a funkčné podobnosť, dokonca aj zhoda názvov, o tom písal už akademik Paris Herouni. A je známe, že Stonehenge bol používaný ako observatórium na astronomické pozorovania.

Ako v Stonehenge, tak aj v Karaundži je medzi kameňmi koridor, ktorý slúžil na určovanie letného slnovratu, čo potom umožňovalo stanoviť aj ďalšia dôležitá ročné obdobie. Obe stavby sú vybudované z kameňov, rozložených v istom usporiadaní, v tých našich sú ale otvory, smerujúce k určitým bodom na oblohe.

V strede komplexu sú kamene rozložené elipsovito a sú bez otvorov, to poukazuje na to, že stavitelia oboch megality pochádzali z rovnakej kultúry. "

Skeptici sa domnievajú, že túto paralelu si vymysleli tí, ktorí sa snažia prilákať turistov do arménskeho Stonehenge, Pretože okrem staroby a podobnosti názvov žiadne ďalšie dôkazy o arménskom pôvode Britov neexistujú.

Tipy z e-shopu Sueneé Universe

Sarah Barttletová: Sprievodca po mystických miestach sveta

Sprievodca po 250 miestach, ku ktorým sa viažu nevysvetliteľné udalosti. Mimozemšťania, strašidelné domy, zámky, oblasti výyskytu UFO a ďalšie posvätné miesta. Všetko dopĺňajú ilustrácie!

Sarah Barttletová: Sprievodca po mystických miestach sveta

Philip Coppens: Tajomstvo stratených civilizácií

Philip Coppens nám vo svojej knihe predkladá dôkazy, ktoré jasne hovoria, že naše civilizácie je oveľa starší, ďaleko pokročilejšie a zložitejšie, než sme si dodnes mysleli. Čo keď nám je časť pravdy našich dejín úmyselne zatajované? Kde je celá pravda? Prečítajte si o fascinujúcich dôkazoch a zistite, čo všetko nám v hodinách dejepisu nepovedali.

Philip Coppens: Tajomstvo stratených civilizácií

podobné články