Kto boli dávni stavitelia veľkých pyramíd?

30 10. 01. 2024
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Na zodpovedanie tejto otázky sa musíme presunúť do čias najstarších, o ktorých sa dochovali vôbec prvýkrát nejaké písomnosti. Navštívime južnej Mezopotámii, ktorá nám v niečom napovie. Žil tu národ Sumeru, ich história sa datuje od roku 3500 rokov pnl V ich náboženstvo sa objavuje viera vo viacerých bohov a to konkrétne vo 12 najdôležitejších, ktorí sa obmieňali. Pantheon a udalosti sumerských bohov sa prelínajú naprieč našou históriou po celom svete. Až v kresťanstve sa píše o jednom bohu, ale aj v Biblii - Genesis sú zmienky o bohoch, k týmto nepresnostiam muselo samozrejme dôjsť, pretože aj biblické príbehy sa nevyhli popisu sumerských udalostí. V Egypte, Grécku, Indii, Strednej a Južnej Amerike nebola žiadna iná božstvá ako tá Sumerská, ktorá žila v pospolitosti s ľuďmi vtedajšej doby, ktorá odišla, ale sľúbila, že sa vráti.

Mexiko, Teotihuacán

Z troch teotihuacánských pyramíd je najmenšia pyramída boha Quetzalcoatla, striedajú sa tu obrazce so štylizovanou tvárou Tlalokovi. Táto pyramída spadá do doby Toltékov a podobá sa mnohým ďalším mexickým pyramídam. Naproti tomu obe väčšiu pyramídy nie sú zdobené vôbec, schodisko bolo k pyramídam pridané až neskôr. Majú iné rozmery i tvar a odlišujú sa v prvom rade tým, ako sú ohromne staré, týmito aspektmi pripomínajú pyramídy v Gíze. Pozoruhodné na tom je, že hoci je Chefrénova pyramída v Gíze nižšia ako Cheopsova pyramída, ich vrcholy sú v rovnakej nadmorskej výške, pretože Chefrénova pyramída je vystavaná na mieste presne o toľko vyšším, o koľko je stavba nižšia a to isté sa opakuje v Teotihuacánu, kde pyramída Mesiaca je vystavaná na mieste o desať metrov vyšším ako Slnečná pyramída, a vrcholy oboch stavieb sú v rovnakej výške. Ďalšie podobnosť u pyramíd v Gíze a v Teotihuacánu je, že majú takmer identické základne. V Gíze meria jedna strana 247 metrov au pyramídy v Teotihuacánu 244 metrov.

Slnečná pyramída mesačný pyramída

Egypt, Giza

Cheopsova pyramída a Chefrénova pyramída sú práve jediné dve najväčšie pyramídy vystavané pod strmým uhlom 52 stupňov. Tieto pyramídy ako jediné neboli vybudované Cheops ani žiadnym iným faraónom, ale bohmi starovekého Blízkeho východu, ktorým tieto stavby slúžili ako navigačné body k ich kozmodrómu na Sinajskom polostrove. Všetky ostatné egyptské pyramídy sú skutočne dielom faraónov, vznikli o tisíce rokov neskôr a napodobňovali boží schody k nebesiam. Ale žiadnemu z nich sa nikdy nepodarilo dosiahnuť uhla 52 stupňov a kedykoľvek sa o to stavitelia pokúsili, dielo sa nakoniec zrútilo; ako príklad poslúži druhá Snofrewova pyramída v Dahšúru. Keď sa im prvý pyramída, postavená v Médúmu pod uhlom 52 stupňov zrútila, stavitelia potom narýchlo zmenili uprostred stavby uhol druhej pyramídy na bezpečných 43,5 stupňa. Vo veľkých pyramídach sa nikdy nenašiel žiadny pochovaný faraón. Hoci si Egypťania potrpela na bohatú výzdobu, tak obe veľké pyramídy neobsahujú žiadne maľby ani hieroglyfy.

Pyramídy v Gíze    Pyramída v Dahšúru

Libanon, Baalbek

TRILITONY tvorený masívnymi kamennými kvádrami je podstavcom dávneho kozmodrómu, pristávacie plošiny Anunnaki, ktorá sa zachovala, a na ktorej boli až neskôr vybudované rímske pamiatky. O plošine sa rozprávajú legendy, že pochádza z čias pred potopou. Veľmi znepokojivú zostáva skutočnosť, že ani v súčasnej dobe neexistuje žeriav, vozidlo či akýkoľvek mechanizmus, pomocou ktorého možno zdvihnú teleso o váhe 1000 či 1200 ton. A to ani nehovoríme o jeho doprave dole údolím, nahor svahom a presnom usadenie do stavby vo výške mnohých metrov nad zemou. Neboli nájdené žiadne stopy po cestách, rampách či iných zemných stavbách, ktoré by len naznačovali, že tadiaľ boli obrovské bloky Šmýkaný z lomov na miesto svojho určenia v stavbe.

Baalbek, TRILITONY v masívnej západnej oporné múry  Obrie kváder v lome Baalbek, dávni kamenári ho tu ponechali. Je plne opracovaný a vytvarovaný. Jeho dĺžka dosahuje dvadsaťtri metrov a jeho základňa meria päť a štyri a pol metra. Opatrný odhad naznačuje, že váha kvádra by mohla dosahovať 1200 ton. Väčšina vedcov predpokladá, že mal byť vyzdvihnutý a umiestnený do stavby vedľa svojich troch sestier

Peru, Cuzco

Staré mesto Inkov sa nachádza v Peruánskych Andách. Na jeho ruinách postavili v 16. storočia Španieli paláce a kostoly v barokovom štýle. Všetky tieto obrovské kvádre z najtvrdšieho kameňa boli do Cuzca privezené a opracované kamenárov s ľahkosťou, ako keď sa krája vosk. Predná časť každého kameňa bola uhladená a upravená do ľahko konkávneho tvaru. Ako toho ale bolo dosiahnuté sa nevie, lebo na kameňoch nie sú žiadne drážky, zárezy alebo stopy po dlátom a kladivách. Tajomstvom stále zostáva, ako sa tieto obrovské kusy kameňa podarilo zdvihnúť jeden na druhý a zosadiť je vzhľadom k podivným uhlom kameňa s takou presnosťou. A aby záhad nebolo málo, tieto obrovské bloky k sebe priliehajú bez použitia malty. V jednom prípade váži kamenný blok, meracie na výšku deväť metrov, cez 300 ton. Tieto obrovské kusy skál sem museli byť dopravené z diaľky, museli byť na toto miesto donesené cez hory, údolia, strže a prudké rieky.

Cestovatelia aj súčasní vedci sa zhodujú na jednom - tieto múry nie sú dielom Inkov, ale akýchsi ich tajomných predchodcov, ktorí museli mať k dispozícii nadprirodzené sily, nedá sa uveriť, že by ich niekto získal z kameňolomu, lebo Indiáni nemali železo ani oceľ, pomocou ktorých by ich vytesali a opracovali. Tiež nie je jasné a zostáva záhadou, ako by ich stavitelia dostali na miesto, lebo Indiáni nemali povozy, voly, aby ich mohli na miesto pritiahnuť. Vtedy ani neexistovali žiadne rovné cesty, naopak cestou ich čakali samé hory a príkre strže. Mnoho kameňov bolo na miesto dopravené zo vzdialenosti pätnástich, tridsiatich až päťdesiatich mil. Inkovia neboli pôvodné stavitelia pevnosťou - je známe, že nedokázali preniesť hoci aj jediný z oných megalitických kameňov. Podľa kronikářových záznamov sa jeden inkský Kamenický majster rozhodol, že zvýši svoj ohlas tým, že kameň vyzdvihne z miesta, kde ho pôvodne stavitelia zanechali. Viac ako 20.000 indiánov ten balvan zdvihlo za pomocou hrubých lán. Postupovali len veľmi pomaly. Na jednom zo svahov sa vinou nosičov, ktorým sa nepodarilo dobre udržať rovnováhu kameňa, ich bremeno, ktoré sa ukázalo byť pre nich príliš ťažké, vyšmykla a odvalil sa späť dole po svahu, pričom zabilo asi štyritisíc indiánov. Kamene sú zostavené s takou presnosťou, že je nemožné vsunúť medzi ne najtenšie ostrie noža či najmenší ihlu.

Kamene sú zostavené s takou presnosťou, že je nemožné vsunúť medzi ne najtenšie ostrie noža či najmenší ihlu  Má 12 strán uhlov

Kamene sú zostavené s takou presnosťou, že je nemožné vsunúť medzi ne najtenšie ostrie noža či najmenší ihlu  Kamene sú zostavené s takou presnosťou, že je nemožné vsunúť medzi ne najtenšie ostrie noža či najmenší ihlu

Vystáva teda otázka, kto boli tí stavitelia? Boli to dávni astronauti AN.UNNAK.KI (v Sumerčina znamená "Tí ktorí prišli z Neba na Zemi"), ktorí nás pravidelne navštevovali a učili pokroku, ktorý sa objavoval v periódach? Ako to, že tak majstrovské opracovanie a premiestňovanie kameňa nezvládneme dodnes? Potom si musíme pripustiť, že naša história nebude tak priamočiara ako sa zdá, ale zub času pred nami niečo závažného skrýva.

 

podobné články