Kto postavil Mesiac?

15 02. 09. 2016
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Kto z vás sa pozerá každý večer na oblohu a pozoruje hviezdy alebo mesiac? Koľko ľudí vôbec premýšľa o tom, čo máme nad hlavou? Alebo si hovoríte, že na nudnom šedom Mesiaci nie je nič zaujímavé.

Naším najbližším vesmírnym súputníkom je teleso, ktorému všetci hovoríme Mesiac. Jeho vzdialenosť od Zeme je približne 384 Mm. Mesiac obehne Zem približne raz za 28 dní. Počas týchto 28 dní prechádza rôznymi fázami, ktorých extrémy sú nov (Mesiac nie je osvetlený) a spln (Mesiac je úplne osvetlený Slnkom). Dôvod prečo Mesiac prechádza týmito fázami je spôsobený tým, že Zem viac či menej blokuje svetlo prichádzajúce od Slnka a vrhá tak na Mesiac tieň.

Rovnako tak ako rýchlo Mesiac obieha okolo Zeme, tak rýchlo sa otáča okolo svojej osi. Vďaka tomu vidíme stále rovnakú stranu Mesiaca. Priemer mesiaca predstavuje približne ¼ priemeru Zeme a je určite jedným z najdominantnejších vesmírnych telies na našej nočnej oblohe.

Radio Vmeste: Skryté tajomstvá, záhady tohto a iných svetov: Kto postavil Mesiac? (1. Časť)

Radio Vmeste: Skryté tajomstvá, záhady tohto a iných svetov: Kto postavil Mesiac? (2. Časť)

Mesiac svojím pôsobením významne ovplyvňuje život na Zemi. Má na svedomí fázy prílivu a odlivu morí a oceánov. Ovplyvňuje životné cykly rastlín, zvierat a ľudí. Pomáha stabilizovať rotáciu Zeme.

John Brandenburg, Ph.D .: Bez Mesiaca by Zem vyzerala ako opitý námorník. Krajina by bola oveľa viac chaotická a rozbúrená. Rozhodne by to nebolo príhodné miesto pre rozvoj vyšších foriem života.

O samotnom Mesiaci sa hovorí, že nemá dýchateľnú atmosféru a vôbec vhodné podmienky pre život, aký poznáme na Zemi. Teploty na povrchu Mesiaca sa pohybujú v rozmedzí od -170 ° C do 135 ° C.

Ťarcha telies na Mesiaci je 6x menšia než-li na Zemi. (Ak chcete schudnúť, leťte na Mesiac)

21. Júl 1969 je dňom, ktorý vošiel do histórie súčasného ľudstva ako dňom, kedy ľudia vstúpili na iné vesmírne teleso. Neil Armstrong, a následne za ním Buzz Aldrin, vyliezli zo svojho lunárneho modulu na povrch Mesiaca. Stali sme sa tak mimozemšťanmi na inej planéte v našom solárnom systéme.

Už v tej dobe mnohí tvrdili, že išlo iba (na vtedajšie pomery) o dokonalý Hollywoodsky trik. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že sme síce na Mesiaci pristáli, ale že to, čo sme na Mesiaci našli, predčilo naše očakávania.

Michal Salla, Ph.D. .: Počas živého vysielania po pristátí LM misie Apollo 11 bolo v priamom celosvetovom vysielaní 2 minútové ticho, počas ktorého sa odohralo niečo, o čom verejnosť dodnes nemá jasné oficiálne správy. Je s tým spojené veľa kontroverzií.

Mnoho rádioamatérov v tom čase dokázalo zachytiť tajnej vysielania medzi LM a riadiacim strediskom v Houstone. Obsah tohto vysielania nebol nikdy oficiálne zverejnený.

David Childerss: Astronauti podľa všetkého hovorili o tom, že vidí [cizí] mimozemské objekty na povrchu Mesiaca a to vrátane lietajúcich tanierov, ktoré sa nachádzali na hrane krátera kde LM pristál.

Michal Bara: Pravda je taká, že okrem verejného komunikačného kanála (ktorého signál išiel počas živého prenosu do celého sveta), mal každý astronaut svoj súkromný "zdravotné komunikačný kanál", ktorý tak mohol poslúžiť pre komunikáciu informácií, ktoré nemali ísť von. Hovorí sa, že 30 minút po pristátí, posádka oznámila, že vidí neznáme objekty, že nevedia, čo majú robiť, či majú ísť von.

David Whitehead: Je veľmi zaujímavé sa pozerať na tlačovú konferenciu, ktorá prebehla s astronautmi krátko po návrate z misie. Rozhodne nevyzerajú, ako ľudia, ktorí by sa radovali z toho, že mali tú najúžasnejšiu možnosť sa prechádzať o cudzom vesmírnom telese. Rozhodne neskáču radosťou. Sú veľa zamĺknutá a pôsobí veľa deprimovaný.

Videli snáď na povrchu Mesiaca niečo, o čom nemohli hovoriť na verejnosti, pretože sa obávali následkov?

Edwin Buzz Aldrin (1969): Verím, že táto krajina musí skôr alebo neskôr pripraviť ...

Michael Collins (1969): Je to prvýkrát čo mal človek príležitosť chodiť po inej planéte ...

Neil Armstrong (1969): Je to začiatok nového veku.

Je zaujímavé, že všetci traja protagonisti prednášali svoje vyhlásenia naozaj z pozície ľudí, ktorí sú buď veľa unavení alebo veľa deprimovaní. Rozhodne chýba v ich prejave elán a nadšenie, ktorý by sa dalo očakávať od niekoho, kto urobil svoj životný objav - objav, ktorý by mal byť bezpochyby veľkým skokom v ľudskej histórii.

Neil Armstrong na tlačovej konferencii po návrate z Mesiaca

Neil Armstrong na tlačovej konferencii po návrate z Mesiaca

Neil Armstrong, hoci bol prvým človekom na Mesiaci, veľmi nerád dával rozhovory. Hovorí sa o ňom, že bol silne veriacim človekom. Steven M. Greer o ňom niekoľkokrát uviedol, že nechcel klamať: "Jeho priatelia a rodina mi povedali, ... že to bol svojho druhu čestný muž, a že jednoducho nechcel byť stavaný do situácie, keby musel klamať verejnosti ..."

NASA poslala na Mesiac ešte ďalších 5 misií: apollo 12, 14, 15, 16 a 17. Celkovo sa tak vďaka NASA po Mesiaci prešlo 12 pozemšťanov. Je bezpochyby jednou z kľúčových otázok, prečo sme od tej doby na Mesiac nikdy nevrátili? Mali sme k tomu preverenú technológiu.

Niektorí argumentujú tým, že na Mesiaci nie je zase až toľko zaujímavého a že nie je dôvod sa tam vracať. Iní namietajú, že išlo o čisto finančný problém, pretože NASA prestala dostávať toľko finančných prostriedkov, koľko by pre realizáciu tak náročných misií potrebovala. Bezpochyby v tom hrala svoju rolu politika - období tzv. Studenej vojny medzi východným a západným svetom.

Dnešným pohľadom môžeme povedať, že Mesiac je strategickým miestom pre ďalšie lety do vesmíru. Je to tiež vhodné miesto pre pozorovanie celého Vesmíru, pretože na rozdiel od Zeme má veľmi riedku (takmer žiadnu) atmosféru. Finančná otázka je do značnej miery veľmi relatívna, pretože na zbrojenie a vojnovú mašinériu sa v súčasnosti vydáva toľko energie, koľko by stačilo na niekoľko vesmírnych programov súčasne aj pre lety na iné planéty než len na Mesiac. Politický aspekt studenej vojny nemá v súčasnej dobe až taký význam. Teraz je to skôr o otázkach vplyvu nad nerastnými surovinami. Studená vojna skončila pred 27 rokmi.

Čo teda na Mesiaci ukrýva a čoho sa bojíme? Je tu snáď nejaký dôvod, prečo by sme sa na neho nemali vracať? Je tu snáď niekto, kto nám povedal už na začiatku 70. rokov, nevracajte sa !? Je tým dôvodom treba fakt, že astronauti neboli na Mesiaci sami?

Niektorí bádatelia tvrdia, že Mesiac nebol na náš orbit umiestnený vďaka prírodným silám, ale na základe niečieho rozhodnutia.

Pravdou zostáva, že vedci v súčasnosti nie sú schopní s úplnou istotou vysvetliť, ako sa Mesiac dostal na obežnú dráhu okolo Zeme. Bolo vyslovené mnoho teórií, ale žiadna z nich nie je jednoznačne preukazná.

Paul Davis, Ph.D .: Keď som bol študentom, bola populárna teória o zachytenie. Materské teleso (Krajina) zachytí iné menšie teleso (Mesiac), ktoré pláva voľne vesmírom. Základná fyzika nám ale ukazuje, že niečo také jednoducho nie je možné. Takto to nefunguje. Pred 20 rokmi prišla nová teória, ktorá hovorí, že preto-Zeme (skorá fáza vývoja planéty Zeme) bola zasiahnutá cudzím masívnym telesom, ktoré z neho uvoľnilo veľký kus hmoty, z ktorého sa sformoval nám známy Mesiac.

John Brandenburg, Ph.D .: Prišli s touto veľa bizarné teórií, pretože doterajšie konvenčné teórie nedávajú zmysel. Aktuálne najpravdepodobnejší (vedecky uznávaná) fantasmagorická teória je založená na málo pravdepodobné kolíziu, ktorá by sformovala podobu Zeme a Mesiaca, ako ich poznáme dnes. Problém je, že Mesiac je presne tak (opticky) veľký ako naše Slnko pri pohľade zo Zeme. Disk Mesiaca dokáže presne zakryť slnečný kotúč (hovoríme tomu zatmenie Slnka). Pravdepodobnosť, že by sa taká vec stala len vďaka náhode, je z astronomického hľadiska tak nepatrná, že je to až znepokojujúce.

Javí sa to tak, že je veľmi nepravdepodobné, aby Mesiac mal svoj rozmer a vzdialenosť od Zeme len vďaka náhode a dokázal urobiť tak zvláštne astronomický jav, akým je práve zatmenie Slnka. Rovnako tak, aby Mesiac bol otočený na Zemi vždy len jednou stranou. Niečo také nemá podľa doterajších vedeckých skúmaní v našej Slnečnej sústave obdobu, nieto v nami preskúmanú Vesmíru. Je to všetko skutočne len náhoda?

David Childerss: Pravdepodobnosť niečoho takého ako náhody jeden Zillion ku jednej. Nie je to náhoda.

Michal Bara: Napriek tomu sú ľudia, ktorí sú schopní veriť tomu, že je to len náhoda. Ja mám za to, že je v tom zámer.

Náš Mesiac obieha v relatívne blízkej vzdialenosti voči Zemi. Iné mesiace v našej slnečnej sústave majú diametrálne menšie oproti svojej materskej planéte alebo obiehajú v oveľa väčších vzdialenostiach s ohľadom na svoju masu. Náš Mesiac má navyše úplne dokonalú kruhovú dráhu okolo Zeme. Má veľký význam pre stabilizáciu fungovanie Zeme a to ako po fyzickej stránke, tak na spirituálnej úrovni.

William Henry: Mnoho počítačových ukázalo, že Zem by bez Mesiaca mala inú os rotácie a bez toho by nefungovali ročné obdobie, ako ich poznáme dnes. Bez ročných období by život na planéte Zem bol veľmi zložitý. Bez Mesiaca by sme tu nemohli žiť - bolo by to ťažké.

Mesiac je tak zvláštne a tak divný, že je otázkou, ako sa k nám vôbec dostal? Je to len náhoda, alebo za jeho vznikom a umiestnením stojí nejaká pradávna inteligencie, ktorá ho umiestnila na obežnú dráhu Zeme? Je potom naše celá existencia na planéte dôsledkom nejakého experimentu mimozemšťanov?

Na začiatku 5. storočia pred naším letopočtom Rímski aj Grécki autori zhodne písali o obdobie, kedy Zem nemala Mesiac. Doslova sa píše o obdobie, pred tým než ak sa Mesiac objavil na nebi. Odkazy na toto obdobie možno dohľadať aj v Hebrejskej biblii. Podľa legiend kmeňa Zulu bol Mesiac umiestnený na orbit okolo Zeme pred stovkami (ľudských) generácií v minulosti. Zulu uvádzajú, že dôvod, prečo bol Mesiac umiestnený na obežnú dráhu Zeme je ten, aby dohliadal na ľudské bytosti.

David Whitehead: Bol Mesiac presunutý na našu obežnú dráhu odniekiaľ inde? Slúži alebo slúžil ako pozorovacie základňa mimozemšťanov?

Vedci poukazujú na to, že mnohé merania naznačujú, že Mesiac musí byť dutý. Mesiac je zjazvený tisíckami krátermi rôznej veľkosti. Nie sú tu žiadne Zemi podobné erózne sily, ako je voda alebo vietor, ktorý by Rozrušoval jeho povrch. Sú tu známky len veľmi malé geologickej aktivity v priebehu histórie Mesiaca.

Michal Bara: Je veľmi zaujímavé, že aj keď sú krátery rôzne veľké do šírky, vyzerá to, že majú všetky takmer rovnakú hĺbku, čo by nemalo byť. Je to veľmi zaujímavé a nemáme pre to vysvetlenie v konvenciách súčasnej geofyziky.

Vyzerá to, ako keby na dne kráterov bolo niečo, čo je úplne odolné voči nárazom. Niečo čo bráni tomu, aby krátery boli viac hlboké. Mohlo by to byť spôsobené jedine nejakým tvrdým materiálom (skalou?) Alebo nejakú kovovú sférou, ktorá by tvorila základ Mesiaca.

Niektorí vedci a bádatelia sa domnievajú, že Mesiac bude pravdepodobne dutý.

V roku 1969 poslala posádka Apollo 12 k mesačnému povrchu už nepotrebný LM, ktorý tak do neho narazil voľným pádom. Po náraze do Mesiaca sa stalo niečo veľmi zvláštne. Seismograf, ktoré zanechali astronauti na povrchu Mesiaca, zasielali do riadiaceho strediska ešte hodinu po náraze informácie o tom, že sa Mesiac chveje ako zvon.

Apollo 14 tento pokus zopakovalo s ešte väčšou razanciou (ťažšie náraz). Následkom toho Mesiac rezonoval ešte ďalších 12 hodín. To mnohých vedcov vedie k myšlienke, že Mesiac musí byť dutý, lebo jeho povrchu je tvorený mäkkými materiálmi a prachom, ktoré by naopak nárazy mali tlmiť.

Ak je Mesiac skutočne dutý, kto by mal také technické možnosti, niečo také postaviť? Je Mesiac svojho druhu vesmírna stanica?

Dvaja ruskí fyzicky a členovia Ruské AV prišli s teóriou, že Mesiac je umelé teleso vytvorené mimozemskou civilizáciou v dávnej minulosti. Svoju teóriu opreli o myšlienku, že Mesiac je dutý. Ďalej uviedli, že povrch Mesiaca je zložený z látok, ktoré sú najvhodnejší pre zníženie podpovrchovej teploty a radiácie. Vo svojej teórii ruskí vedci uvádzajú, že Mesiac v skutočnosti veľká vesmírna loď maskovaná horninou, aby vyzeral ako prírodné vesmírne teleso.

David Wilcock: Geologické prieskumy Mesiaca ukazujú, že starí Mesiaca je oveľa väčší ako čokoľvek v našej Slnečnej sústave. To potvrdzuje myšlienku, že Mesiac sa sem dostal odniekiaľ odinakiaľ.

Michal Bara: Nemožno spochybniť myšlienku, že Mesiac môže byť zmodifikovaný prírodné objekt.

Máme tu historické záznamy, ktoré jasne odkazujú na dobu, kedy Mesiac nebol na orbite Zeme a kedy bol práve na orbit dosadený. Máme tu dvoch ruských vedcov, ktorí poukazujú na to, že Mesiac musí byť umelého pôvodu. To je dôvod na zamyslenie.

Pred misiami Apollo na Mesiac, vyslala NASA k jeho povrchu dve sondy Orbiter 1 a 2, ktoré vykonávali snímkovanie povrchu vo vysokom rozlíšení s cieľom určite miesto pristátia pre misie Apollo.

Veže na Mesiaci

Veže na Mesiaci

David Wilcock: Na fotografiách z roku 1966 sódy Orbiter 2 môžeme rozoznať tiene ôsmich veží, ktoré siahajú niekoľko kilometrov do výšky nad povrch Mesiaca. Veže sa nachádzali iba 3 km od miesta pristátia v Mori pokoja. Celá oblasť okolo veží má podobnú architektúru (trosky), akú môžeme vidieť v dnešnom Egypte.

Je nemožné, aby niečo tak veľkého bolo prírodného pôvodu. Neprežilo by to nástrahy bombardovanie z vesmíru.

Od doby, kedy Amerika a Rusko začali skúmať Mesiac, vznikli stovky fotografií, na ktorých niektorí bádatelia rozpoznali prapodivné artefakty, ktoré svojím charakterom pripomínajú stavby - pyramídy, Zikkurat, alebo už spomínané veže.

Dnešné teleskopy nám dokážu ukázať, že Mesiac nie je vôbec šedý, ale farebný. Že nás NASA klame, nám ukázali fotografie z čínskej misie sondy Nefritkový králik, Kde fotografie ukázali Mesiac vo farbách. Povrch je na fotografiách do hneda.

mesiac je

Zobraziť výsledky

Nahrávanie ... Nahrávanie ...
Radio Vmeste: Záhady tohto a iných svetov

Nalaďte si nás na www.radiovmeste.com

podobné články