Keď sa prirodzené stane neprirodzeným

119468x 23. 06. 2013 1 čitateľ

Takzvaná západná spoločnosť sa snaží samu seba titulovať ako tú najvyspelejšie na planéte Zem. Máme predsa tie najmodernejšie technológie a možnosti. Napriek tomu oproti tzv. Menej rozvinutým krajinám sme sa zaplietli do konvencií a spoločenských pravidiel, ktoré sa stávajú pre nás mnohokrát príťažou a potláčajú veci, ktoré pre nás skôr boli prirodzené.

A než aby sme sa rozhodli každý sám za seba, že niečo také mi neslúži, obraciame sa k rôznym spoločenským frázam: "Čo by tomu povedali ľudí ...?".

topánky

Už od detstva sa učíme chodiť v topánkach. Stalo sa to našej prirodzenosťou jednoducho tým, že sme ani nepremýšľali o tom, že by to malo byť inak. Ak chcem chodiť po tomto svete, musím mať predsa topánky !? Mám dokonca na výber: papuče na doma, v lete sandále na von, športové topánky do terénu a v zime bufy. Topánky sú rôzne tvarované a polstrované. Najmä dámy majú veľký výber rôzne špicatých topánok, alebo topánok na podpätkoch.

Ak by sme sa pozreli do histórie, potom by nám naši prapredkovia povedali, že mať jeden pár topánok bola vzácnosť. Nosili ich len pri slávnostných príležitostiach. Topánky v duchu dnešnej doby vznikli relatívne nedávno, ešte len 500 rokov späť. Dnes sú spoločenským zvykom za všetkých okolností.

Podobne ako naše ruky, majú aj nohy schopnosť vnímať veci, ktorých sa dotýkajú. Nosením topánok sa pripravujeme o pocity z povrchov, po ktorých sa pohybujeme. Topánky, najmä tie na podpätkoch, navyše deformujú prirodzenú stavbu chodidla a núti nás namáhať svaly na nohách a v chrbtici spôsobom, ktorý nie je pri chôdzi nášmu telu prirodzený. Navyše chodidlá obsahujú mnoho reflexných bodov, ktoré sa v bežnej topánke nemajú ako stimulovať.

Moderná doba myslí na všetko a ponúka špeciálne zdravotníckou obuv s rôznymi akupresúrnymi výčnelkami. Najväčším nešvárom sú potom topánky, ktoré sa snažia neprirodzene tvarovať prsty na nohách do rôznych špičiek. Všimnime si, ako máme rôzne natlačené prsty k sebe. Niektorí majú dokonca vyhnuté kĺby palce na nohách.

Čo tak chodiť bosou nohou rannou rosou?

Málokto môže povedať, že vie, aké to je chodiť bosou nohou rannou rosou. alebo ako chutí chôdza po dlažbe alebo teplý asfaltu. Naučili sme nebyť v spojení so Zemou - s tým, po čom chodíme. (Možno by sme potom vykázali betonársku loby do patričných miest.)

Odporcovia vám budú hovoriť: Chodiť bez topánok je nebezpečné! Čo keď stupíš na črepy? Čo keď sa zraníš o niečo ostré? Čo keď stupíš do (psích) hovien? Čo keď sa zašpiníš? Všetkým týmto pochybovačom môžete povedať: Dívaj sa kam šliapeš! Veľmi rýchlo totiž zistíte, že svet nie je posypaný ani črepy ani výkaly, a že chôdze (nielen) po tráve je veľmi relaxujúce a núti vás to k správnemu držaniu tela.

Dnes vznikajú prvé vedecké štúdie o tom, že chôdza naboso je zdravšie než-li v topánkach. Chodenie naboso je pre nás prirodzené. Existujú dokonca špecializované parky, kde sú udržiavané povrchy špeciálne pre bosú chôdzu. Vznikajú záujmové spolky, ktoré organizujú skupinové prechádzky a behy naboso.

Topánky majú zmysel len vtedy, ak je naozaj silný mráz a kože by primrzla k povrchu, alebo by bolo problematické sa pohybovať pre necvičené nohu pre hrubom povrchu. Vo všetkých prípadoch je vhodné, aby obuv chodilo nijako neformovala.

oblečenie

Ženy spolu drží basu cez priepasť času

Ďalšie spoločenskú konvencií sa stalo oblečenie. Zvykli sme si zahaľovať svoje telá od narodenia až do smrti. Niektorí ľudia vám povedia, že by sa najradšej narodili is oblečením, pretože vlastné nahota im je nepríjemná. pritom prirodzená nahota lieči telo aj dušu.

Naši predkovia sa neobliekali preto, že by chceli niečo zakryť, ale preto že sa chceli zahriať. Stačí sa pozrieť medzi domorodé africké a amazonskej kmene. Miestni ľudia sa učia zakrývať svoje telá značkovým oblečením až s príchodom misionárov. Dovtedy si vystačia maximálne s bedrovou rúškom. A tu nemajú preto, aby niečo zahaľoval, ale aby ochránili svoje intímne partie pri práci.

Prejdete Ak sa po uliciach, vidíte zástupy ľudí, z ktorých leje pot - parí sa v niekoľkých vrstvách oblečenia a lamentuje na neznesiteľné horúčavy. Objaviť sa na verejnom priestranstve hoci len v spodnom prádle je pre mnohých tabu.

V našich končinách sa aspoň toleruje nahota novorodencov, batoliat a malých detí a to ešte len za určitých okolností. Prepáč je, že sú príliš malí na to, aby chápali, že sa musí obliecť. Keď sú už schopné hovoriť väčšinou totiž argumentujú: "A prečo ...?". Odpovede typu: "Nelítej tu nahatej, ešte ťa niekto uvidí.", Alebo "Jednoducho sa to tak robí.", Deti moc nechápu.

Naučili sme sa byť v zajatí ďalšie spoločenské konvencie, hoci nám je v nej mnohokrát horúčava až k omdletie. Príliš veľa vrstiev oblečenia spôsobuje nadmerné potenie a tým aj veľký zápach odumierajúce tkaniva na povrchu kože. Prevažná väčšina nechápe, že práve v oblečení sa telo zaparí najviac! (To je jeden typických argumentov odporcov nahoty - predsa nebudem páchnuť.)

Niektorí doviedli spoločenskú konvenciu k dokonalosti, že s oblečením aj spí. Na internete potom čítame rôzne víťazoslávne vedecké štúdie o tom, ako je prospešné spať nahý - ako sa telo uvoľní od sťahujúcich gúm a pások ... Napríklad: Spite nahí: sedem výhod pre vaše zdravie.

Uvedomme si, že dýchame nielen nosom a ústami, ale tiež celým povrchom tela. Naše telo potom ochudobňujeme o prirodzenú cirkuláciu vzduchu.

Ak máte strach z úpalu, potom je to rovnaké ako s čímkoľvek iným. Ak nie sme zvyknutí, spálime sa. Je to len o zvyku.

Spomeň si, že oblečenie má predovšetkým funkčný význam - tam, kde to má reálny zmysel a účel. Naučme sa znovu cítiť sami seba - svoje telo napríklad tým, že budeme spať nahí, chodiť doma nahí a kúpať sa nahí nielen v kúpeľni; zvlášť, keď je nám teplo k padnutie.

Osobitnú kapitolu potom tvoria to, čomu hovoríme spodnú bielizeň. Ženy budú určite obhajovať nohavičky, ako nevyhnutnú súčasť odevu najmä čase menštruácie. Toto určite môže dávať zmysel a histórie aj v čase Egypta sa omotávali tam dole látkami, keď mali svoje dni. Lenže sa dostávame opäť z extrému do extrému. Naše babičky či skôr už prababičky by svojím (pra) vnučkám povedali, že nič také sa v ich dobe bežne nenosilo (okrem oných pár dní v mesiaci). Nosili sa dlhé sukne, takže nikto neriešil, čo pod nimi nosia. Verím, s trochou nadsádzky, že by vám povedali: Ženy, zahoďte nohavičky! Sex nie je jediný dôvod, prečo je zložiť.

Telo potrebuje dýchať a najmä naše prirodzení. To platí určite aj pre mužov, ktorí potrebujú veľa priestoru a voľnosti. Opak nahráva v dospelosti rôznym neduhom.

Plavky

Naturisti pri mori

Existujú záujmové skupiny naturistov, ktorí organizujú rôzne spoločenské akcie, pri ktorých sa môžu stretávať nahí. Všetko sa deje pod plášťom porekadla: Bude nás viac, nebudeme sa báť vlka nič.

Zvlášť teraz v lete sú veľmi populárne plavky. Ich vplyv v novodobých dejinách začal až v 18. storočia. V tom čase išlo skôr o kúpacie úbor, ktorý zahaľoval celé telo. Dnes je tendencia vytvárať najmä pre ženy mini plávky. Akýsi kompromis medzi konvencií, vyzývavosťou a praktičnosťou.

Plavky majú jediný vizuálny zmysel asi tých 30 metrov, ktoré musia ich nositeľ absolvovať medzi miestom, kde si odloží veci a vodnou plochou, kam sa ide kúpať. Pod vodou rovnako nie je jasné, čo na sebe nosí. Po kúpaní plavky chladí. Môžu sa v nich usadiť rôzne riasy a nečistoty, ktoré následne dráždi kožu na tých najcitlivejších miestach.

Do vane taky nenosíme plavky, napriek tomu lipneme na niečom, čo nemá praktický význam. Argumentácia, že do bazénov a na pláže je to nutnosťou, je zavádzajúce. Pravidlá spoločnosti určuje spoločnosť sama. Je to o ponuke a dopyte. Ak chceme sa cítiť slobodne, musíme si strážiť svoj slobodný priestor každý v nás.

Je potom veľmi zvláštne, keď tak niečo úplne prirodzeného si musí získavať svoje miesto skrze naturistické akcie napriek odporu pokrytcov.

Odporcovia kričí: Medzi úchyl nepôjdem, ešte by ma niekto očumoval. Je to rovnaké, ako keby sme začali kričať do sveta, medzi zlodejmi žiť nebudem, ešte by ma niekto okradol. Pritom niečo v ich vnútri volá po sebaprijatia.

podprsenka

bez podprsenky

História podprseniek siaha do 19. storočia. Jej predchodkyňa boli šnurovačky. Ak sa pozrieme hlbšie na motiváciu jej vzniku, budeme možno prekvapenie. Ako v mnohých prípadoch všetko začalo u tzv. vyššej spoločnosti - šľachty - ako ideál krásy.

Ženské prsia majú prirodzenú tendenciu zbytnět v prítomnosti muža, Ak je jeho prítomnosťou žena vzrušená. Podobe je to s líčením a maľovaním si tvárou. Ženská tvár má prirodzenú schopnosť sčervenať, Keď je dôvod. Dá sa teda konštatovať, že muži sú tak po mnoho generácií mäteniu a ženy neustále vzrušenia.

Sponzori podprseniek vám budú argumentovať, že prsia sú príliš ťažká a podprsenka žene pomáha niesť tú ťažobu na svojich pleciach. Realita je ale iná. Ak žena nosí podprsenku už od detstva, prsia majú tendenciu sa podprsenkám prispôsobovať. Kazia sa tým prirodzená schopnosť poprsie držať tvar pozdĺž tela. Váha pŕs sa podprsenkou prenáša na plecia, z čoho následne môžu bolieť aj chrbát.

U niektorých prírodných národov si ženy omotávajú prsia pruhom látky, aby si neublížili pri práci v predklone. S estetikou to nemá nič spoločné a preto: Ženy! V mene zdravie zahoďte podprsenky a oslavujte svoje prsia

Takto by sme mohli pokračovať v úvahách napríklad aj o zmysluplnosti detských kočíkov, postieľok s ohrádkou pre deti, dojčenie na verejnosti, ... atď. U mnohého zistíme, že forma s akou sa s danými vecami stretávame zmenila svoj praktický účel na spoločenskú konvencii bez priameho úžitku. Veci by nám mali slúžiť tam, kde majú naozajstný zmysel. V opačnom prípade by sme ich mali odložiť na smetisko dejín.

podobné články

Jeden komentár k "Keď sa prirodzené stane neprirodzeným"

  • Almond Almandyn hovorí:

    preco sa snazi ​​z nas robit ini nesvojprávne bytosti? proc im stale nieco vnucujem, psychika sa da tak ľahko narušiť, inymi ťahy, ze vas robi neschopným, ze to ci ono musite mit pre vas prospech, to je nátlak ako hrom. robit ľudí nesvojprávnym, to je zlocin !! a este sa im za to plati, neuveriteľne vec !!

Nechaj odpoveď