Komunikácia - nevyhnutný nástroj pre život
4 26. 05. 2018Komunikácia nám všeobecne sprostredkováva spojenie s okolím.
Toto spojenie má mnoho druhov .. Rovnako ako máme rôzne energetické frekvencie, tak aj jej prenos prebieha v rôznych pásmach, na úrovni vedomé i nevedomé.
Vlastne ju môžeme považovať za nevyhnutný nástroj pre život, ktorý nás udržuje v spojení s celkom. Jej neprítomnosť by spôsobila odpojenie sa od neho a teda celkovú smrť a to nielen na úrovni fyzického tela.
Čím viac si preto uvedomujeme jej dôležitosť, tým zodpovednejšie volíme svoje myšlienky, slová a následné skutky a tým vedomejšie sme prepojení so životom. Sme tak spokojnejší, šťastnejší, zdravší a úspešnejší.
Čím viac si zároveň uvedomujeme aj silu a jedinečnosť nás samotných, tým menej sa necháme zmanipulovať myšlienkami, slovami a skutkami druhých. Dokážeme si tak z každej komunikácie vziať len to pre nás potrebné. Stávame sa tak slobodnejšími a nezávislými.
Komunikáciu môžeme rozdeliť na zmyslovú a mimozmyslové.
Do zmyslové patrí komunikácie verbálne, dotyková, chuťová, čuchová a gestikulácia tela. To všetko nám spôsobuje spojenie s hmotným a našimi zmyslami badateľným svetom.
Do mimozmyslového sveta nám prepojenie sprostredkováva komunikácie pocitová, telepatická, intuitívne a skrze inštinkty.
Ak chceme byť čo najviac prepojení s ľuďmi, so životom, okolitým svetom, vesmírom a všetkými jeho paralelami, potrebujeme si osvojiť čo najviac týchto dorozumievacích nástrojov.
Pokúsim sa teraz bodovo načrtnúť systém, ktorý nám pomôže stať sa zaujímavým, osobitým a dôveryhodným rečníkom aj neovlivňovaným poslucháčom.
1) Dôveryhodnosť
Každá myšlienka, slovo a následný skutok potrebuje vychádzať z počiatočnej viery. Preto aj komunikácia ak má byť dôveryhodná musí vychádzať z viery a presvedčenia v to čo ako rečník druhým odovzdávam. Čím je táto viera hlbší, tým pravdivejšie oslovuje. Každý rečník by preto mal byť aspoň čiastočným filozofom ktorého viera vychádza z podstaty života a nebyť teda len obyčajným nástrojom na reprodukciu jemu nič nehovoriacich slov. Takýto človek môže potom oslovovať ľudí z hĺbky a hlboko. Snažme sa teda nachádzať v tom čo chceme druhým odovzdávať, rôzne skrytá posolstvo a hlbšie podstatu.
Ako poslucháči vnímajme v sebe hĺbku odozvy s tým čo druhý hovorí a nenechávajme sa strhnúť len povrchne peknými argumenty a gestami. Rečník, ktorý sa priblíži spoločné podstate, nám nemôže ponúknuť nové poznanie, ale môže nám len pomôcť rozpamätať sa na to, čo vnútri už rovnako dávno vieme.
2) Uvoľnenosť
Podlieha Ak ktokoľvek dogmatické viere tak jeho potreba o nej presviedčať aj druhé, vyvoláva nátlak a naopak publikum odrádza. Ak chcete teda byť poslucháči prijatí, hovorte za seba a za svoj názor, pravdu a presvedčenia. Uvoľnite sa od potreby presviedčať však druhé o tejto svojej pravde. Vždy sa snažte ponechať druhému možnosť aby s Vami mohol nesúhlasiť alebo si prípadne odniesol z vašej prednášky to najprínosnejšie pre neho. Tým zároveň vyjadrujete svoju úctu k tým, ktorí Vám počúvajú, pretože im ponechávate možnosť byť sami sebou a možnosť sa rozhodnúť akokoľvek chcú. Ľudia tento Váš prístup ocení a budú Vám o to viac úctivo načúvať.
Ako poslucháči vnímajte aj jemné nuansy, ktorými by sa Vás rečník snažil o niečom presviedčať, prípadne Vás nejako zmanipulovať. Čím Vám bude nechávať väčší priestor k voľbe, tým viac budete s jeho názorom i vnútorne súhlasiť.
3) Srdečnosť
Najzaujímavejšiu informácie nezaujme načúvací toľko, ak je mu odovzdávaná stroho a len na základe naučených vedomostí. Ak chceme druhé zaujať, potrebujeme sa dotknúť ich sŕdc a emócií. Preto sami potrebujeme byť pri našej prezentácii emočne otvorenia. Mali by sme používať emotívny reč a gestikulácia, vedieť používať dramatické pauzy a uvoľnenú mimiku. Úsmev zaraďte ako nevyhnutnú súčasť akéhokoľvek príhovoru. Môže byť súcitný, ale aj úplne spontánne. Správne zvolený úsmev sa však vždy dotkne sŕdc publika. Každý rétoriku by zároveň mal do prezentácie zapojiť svoje osobné príbehy a skúsenosti prípadne hovoriť len o tom čo má skutočne prežité a na čo má teda aj pocitový a srdečný vzťah.
Ako poslucháči počúvajme svojmu srdcu a svojim pocitom. Rozoznie Ak rečník strunu našich emócií, hovorí tak od srdca a zo svojich skúseností a jeho reč nie je len naučená prípadne od niekoho prevzatá. Taký človek nám pomôže si danú tému aj prežiť a nielen ho vypočuť. Tým je pre nás efektívnejším.
4) Verbálna prejav
Táto oblasť bola už mnohými podrobne opísaná a preto je jednoduchý prístup k rôznym rečníckym technikám a k semináre, ktoré sa zaoberajú týmto zmysly badateľným spektrom komunikácie.
V krátkosti je potrebné aby ste boli čo najviac uvoľnení. Pred vlastným príhovorom sa rozhovoru rôznymi riekankami a jazykolamy. Uvoľnite svoje hlasivky, zakričte si a uvoľnite hrdlo. Aj vaše telo by nemalo byť strnulé, tak si chvíľku poskákejte a potraste si ruky i nohy. Pri vlastnom príhovore využívajte očného kontaktu s ľuďmi, ktoré vnímate, že s Vami súhlasí. To Vám dodá pocit istoty. Používajte dramatické pauzy, ktoré vyvolávajú zaujímavé napätie. Hovorte aj o svojich osobných skúsenostiach, ktoré vždy priťahujú a činí vlastný prejav pútavejším. Klaďte publiku otázky a vťahujte ho do diskusie. Venujte svoju pozornosť nečakaným prejavom a reagujte na ne. To na poslucháča pôsobí živo a udržuje to ich pozornosť.
Ako poslucháči vnímajte koľko vašich zmyslov rétorikou rozozvučal. Či polahodil nielen vašim ušiam, ale aj zraku, prípadne vás oslovil i vôňou a umožnil vám dotknúť sa nejakého tematického predmetu či či ak vám podal ruku a pod. Čím silnejšie zaujme naše zmysly, tým sa pre nás prednáška stáva zmysluplnejšie.
5) Spoločný cieľ
Každý poslucháč má istú mieru svojich predstáv a predsudkov, ktorá ho môže viac či menej uzavrieť a postaviť do opozície s rečníkom. Inými slovami sa bojí, že ho ako rečník budete chcieť o niečom presviedčať a tak s ním bojovať. K tomu aby ste akýkoľvek taký predsudok zmiernili a následne si spoločne porozumeli, sú dôležité dva momenty.
V prvom momente je vhodné sa pred poslucháčmi vedome znížiť a podotknúť, že danú tému nám neprislúcha hodnotiť a popisovať z iných odborností ako z vlastných zážitkov a skúseností. Tým dávate poslucháčom najavo, že uznávate aj možné iné názory a nehodláte sa teda s nimi prieť.
V druhom momentu je dôležité nájsť spoločný zámer. Každá prednáška má istý spoločný cieľ. Pokiaľ ho objavíte a vyslovíte, naladíte sa tak s publikom na spoločnú vlnu a tým bude mať vaše prednáška zmysluplné naplnenie.
6) Autentickosť
Celý život sa učíme umenia sa správne dorozumieť. Vo vzťahoch medziľudských aj vo vzťahoch k čomukoľvek inému. Ide teda o neustály proces a žiadnu predstavu o dokonalosti nemôže sebelepšia rečník naplniť. Snažme sa teda byť autentickí a nebojme sa priznať trému pred publikom, našou nedokonalou reč či našu zviazanú gestikuláciu. Naopak keď pripustíte svoju nedokonalosť a zasmejete sa ju, publikum to prijme s vďakou a stávate sa pre neho ľudským a autentickým. Teda aj poskytovaným informáciám budú prikladať väčšiu autentickosť a opravdivosť.
Ako poslucháči vnímajte, či ak rečník vie pripustiť svoje chyby a nesnažia sa ich pred vami skrývať. Čím viac ho vnímate ako pokorného a ľudsky omylného, tým aj informácie od neho prijímate opravdověji.
7) happyendom
Každá prednáška sa v počúvajúcich viac ukotví pokiaľ je zakončená istým vyvrcholením a happyendom. Poslucháč si tak v sebe odnáša odtlačok, ktorý sa stáva nezabudnuteľným okamihom jeho života. Snažte sa preto dej prednášky stupňovať a zakončite jej niečím láskavým a vnútorne hlbokým a zmysluplným. Aj keď počas vašej predošlej príhovory ľudia neboli vami toľko zaujatí, všetko sa môže zmeniť konečným záverom, ktorý sa dotkne emócií a sŕdc všetkých zúčastnených.
8) Originalita
Ako som už napísal, umenia komunikácie sa vyvíja po celý život. Buďme teda k sebe zhovievaví a predovšetkým autentickí. Nesnažme sa porovnávať s rétoriky, ktorí na prvý pohľad sú dokonalí, ale to čo odovzdávajú je povrchné a teda pre ľudí ľahko zabudnuteľnej. Snažte sa byť hlavne sami sebou. Buďte k sebe úprimní a tým ukážete svoju nezameniteľnú jedinečnosť. A len taký rečník, môže svojim poslucháčom odovzdať to najdôležitejšie - vedomie nás samotných, vieru v naše schopnosti a to, akí sme v skutočnosti všetci krásnym a nezameniteľným originálom.