Neočkovať? Ide to!
1 17. 11. 2022Dôkaz, že veci sa začínajú meniť k lepšiemu: nádherný príspevok čitateľky, ktorá sa rozhodla prejsť si tŕnistou cestou neočkovania svojich detí, ešte nedávno takmer nemysliteľné ...
Keď som sa pred tromi rokmi rozhodla, že už v žiadnom prípade nedám svoje deti očkovať proti žiadnej z tých "povinne očkovaných" chorobou, cítila som, že sa vydávam na neľahkú cestu, ale zároveň som v hĺbke duše vedela, že jednoducho nemôžem inak a musím vypočuť svoju "vnútornú pravdu" ...
Začalo to všetko tým, že sme pred šiestimi rokmi pri mojej prvej dcéry odmietli v pôrodnici očkovať proti tuberkulóze a tým sa zaradili medzi problémové pacientmi našou detské pani doktorky
Mala o nás naozaj strach a v našom záujme nás presviedčala o potrebe tohto kroku-očkovať čo najskôr a čo najviac. Cez to, že sa nám podarilo odmietnuť aspoň jedno očkovanie, ostatným sme sa podrobili. Dnes viem, že som vtedy bola ešte pod vplyvom všeobecne vyvolávaného strachu - čo bude až mi dieťa nevezmú do škôlky, ako pôjdem do práce a ako sa uživím ... o zdravotný stav mojej dcéry som sa začala poriadne báť až so vzrastajúcim počtom naočkovaných vakcín, po ktorých vždy nasledovala horúčka, choroba a následné prepuknutiu atopického ekzému v celotelovom meradle ... a moje zlé svedomie, že moje dieťatko trpí kvôli systému a tomu, že jeho mamička si nedokáže presadiť svoju pravdu.
Našťastie ma držalo nad vodou to, že máme skvelú pani homeopatka, ktorá nám za výdatnej pomoci homeopatických liekov dokázala vrátiť zdravie fyzické i duševné. Bez nej si nerobím ilúzie o tom, že by sme z chorôb vôbec vyviazli.
Keď sme boli konečne pokrytie očkovaním a dcéra mohla nastúpiť do škôlky, bola som druhýkrát tehotná a uvedomila som si, že by som si dcéru mohla vlastne nechať doma a že som ju očkovalo zbytočne ... ale človek si musí niečím prejsť, aby pochopil ... v tej chvíli som bola definitívne rozhodnutá, že moje druhé dieťa očkovanie nezažije.
Musím povedať, že za tie tri roky, ktoré vtedy uplynuli, sa názory na očkovanie začali meniť a vlastne sa začalo meniť všetko ...
Pri druhom pobyte v pôrodnici už nikto ani nemrknul, keď sme opäť odmietli očkovať TBC a následne pani doktorka celkom pohode prijala fakt, že chcem s očkovaním moje druhé dcéry počkať najmenej rok. Jej argument "ale nevezmú vám ju do škôlky" ma opäť pichol pri srdci, ale tentoraz som si povedala, že nechám veci plynúť samy a výsledku svojich rozhodnutí sa prispôsobím.
Tak sa aj stalo. Neskôr som podpísala negatívny reverz o očkovaní a dcéra nemá očkované nič. Prišiel však čas zápisu do škôlky a ja už by som asi naozaj mala ísť pracovať, a tak som zasadla k internetu a našla si postup, ako dostať neočkované dieťa do materskej školy. Na stránkach www.ferovanemocnice.cz odpovedajú právnici z Ligy ľudských práv na otázky o očkovaní a dozvedela som sa toto: Keďže už prebehlo niekoľko súdov ohľadom sankcií pre rodičov, ktorí neočkoval, výsledkom bolo, že Ústavný súd vydal v roku 2012 rozhodnutie, že za "neočkovania" nemožno vymáhať akékoľvek sankcie a to ani v podobe neprijatia dieťaťa do MŠ, pretože to porušuje základné ľudské právo na slobodu myslenia, presvedčenia a viery.
Milí rodičia, pokiaľ teda k prihláške do škôlky priložíte oficiálnej "Žiadosť o udelenie výnimky z podmienok pre prijatie do MŠ" a tam napíšete dôvod svojho odmietnutia očkovania, je riaditeľka škôlky krytá pred prípadnými kontrolami tým, že rešpektovala právo rodičov na slobodu myslenia ... a je to teda čistá cesta k tomu, aby ste mohli byť oficiálne prijatí. Odporúčam detaily dohľadať na stránkach férové nemocnice, aby ste si boli istí tým, čo vlastne robíte. Pani doktorka vám do vyjadrenia lekára napíše jednoducho "neočkované-neočkované".
Máme tento krok už za sebou a včera nám pani riaditeľka MŠ oznámila, že ak jej podpíšeme zmluvu o tom, že keď naše dieťa ochorie, nebudeme po nej nič chcieť, berie nás ...
Zaujímavé je, že sa riaditeľka škôlky radila ako s právnikmi, tak s úradníkmi na kraji a tiež s riaditeľmi niekoľkými MŠ v kraji a dospeli k rovnakému záveru - prijať neočkované dieťa a kryť sa zmluvou, že rodičia prijímajú plnú zodpovednosť za jeho chorobnosť ...
Vidím v tom obrovský posun ohľadom práv rodičov a búranie starých štruktúr byrokracie a napĺňa ma to obrovskou silou a optimizmom, pretože sa ukazuje, že cesta našej pravdy a žitia zo srdca sú pre nás úplne bezpečné a dvere k pravde sú nám otvorené.
Cítim veľkú pokoru a vďačnosť k Vesmíru, Bohu ... alebo ako si to každý nazvete ... za to, že ma touto cestou naučil dôvere k nemu.
Veľká vďaka patrí môjmu milovanému mužovi, ktorý ma po celý čas podporoval a celej mojej rodine, ktorá mi dávala silu.
Ďakujem a prajem všetkým veľa odvahy žiť svoj život podľa svojho srdca.
Čitateľka z Vysočiny
Zdroj: SvobodneNoviny.eu