nudný Mesiac

1 17. 04. 2022
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Mesiac má úplne špecifickú obežnú dráhu okolo Zeme. Pri zatmení Slnka zakrýva Slnka s úplnou presnosťou. Keby bol len o chlp ďalej, Slnko by presahovalo. Keby bol o chlp bližšie Zemi, presahoval by. Vďaka tomu pri zatmení vidíme perfektné korona - žiaru od Slnka, nie Slnko samotné.

Zamerajme sa teraz na samotný povrch Mesiaca. Ten je veľa fotografovaný a natáčaný. Na fotkách vidíme krátery, ku ktorým sa zbiehajú tzv. Cesty (races). Tieto cesty na Mesiaci sú veľmi zvláštne. Niektoré vedú od jedného krátera k druhému. Iné zasa spájajú niekoľko kráterov do trojuholníka a alebo hviezdice. Ďalšie miznú a zase sa objavujú na povrchu. Niektoré sa tesne vyhnú.
Všeobecne sa predpokladá, že krátery na Mesiaci vznikli ako dôsledok pádu meteoritov. Spomínané cesty medzi krátery sa ale nenachádza všade. Niekde sa naopak rôzne krížia. Zaujímavosťou je, že podobná situácia je u iných mesiacov susedných planét.
Vzdialene to pripomína planinu Nazca v Peru, ktorá obsahuje stovky línií vedúcich, z pohľadu dnešného človeka, odnikiaľ nikam.

Poďme sa na tieto cesty pozrieť bližšie. Na konci cesty vidíme stáť obrovské zariadenie. NASA sa týmto fenoménom intenzívne zaoberala v niekoľkých štúdiách a nazvala daný fenomén "valiace sa kamene". Zaujímavosťou je, že podľa tejto štúdie, niektoré "kamene" sa valili z krátera do krátera a späť.

Tu je ďalší prípad. Jeho stopa je naozaj veľa dlhá. Pri bližšom skúmaní sa to skôr jej ako stroj, ktorý cestuje po Mesiaci a ťaží minerály ako napríklad chróm, titán a ďalšie.

Na Mesiaci nájdeme krátery, ktoré vyzerajú ako bezodnej - čierne diery. Iné krátery majú v sebe vlastný vnútorný krátery. Kresba ilustruje v detaile štruktúru najväčšieho krátera na predchádzajúcom zábere. Keď pri misii Apollo odhodili prebytočnej motory z lode na povrch Mesiaca, ten po náraze rezonoval ako zvon ešte niekoľko hodín. Z toho vznikla úvaha, že Mesiac je dutý. Túto myšlienku umocňuje ešte fakt, že objem Mesiaca (ak by išlo o plnohodnotnú guli) by pri existujúcej vzdialenosti Zeme a Mesiaca spôsobil ich zrážku vplyvom silnej príťažlivosti - jeho hmotnosť by bola príliš veľká. Z toho vyplýva, že Mesiac musí byť nejakým spôsobom "odľahčený".
Vedci aj v dnešnej dobe nie sú jednotní v tom ako Mesiac vlastne vznikol. Vrásky na čele im robí aj skutočnosť, že odhadované staroba Mesiaca (podľa nájdených hornín) je väčší ako je vek Zeme. Teda teória, že by Mesiac vznikol súčasne a alebo ako odštěpek Zem nie je jednoznačná. Muselo by teda ísť o zachytené teleso, čo zase vraj ale nie je príliš pravdepodobné vzhľadom k tomu, ako je Zem relatívne malá voči planétam ako Saturn alebo Jupiter, ktoré k tomu majú lepšie podmienky (sú výrazne väčšie).
Mnohým sa pri týchto slovách vybaví sága Hviezdne vojny a Hviezda smrti, vesmírna loď v tvare gule. Možným vysvetlením je teda, že teleso bolo dovlečený umelo a ukotvené na príslušné obežnej dráhe a to ešte s tak špecifickou rýchlosťou rotácie, že vidíme vždy iba jeho jedinou stranu.
Mimochodom - podobne záhadne sa správajú mesiaca Phobos a Deimos susedné planéty Mars.

Ešte v 17. storočia sa vedci tvrdili, že v Mesačných kráteroch pozorujú celé mestá, cesty, veľké veže, kanály, mostné konštrukcie, atp.

Jedni z prvých astronómov minulého tisícročia "Grutessen" (Nemecko) a "Gaderbergs" (Francúzsko) pozorovali vo svojej dobe na povrchu Mesiaca útvary pripomínajúce mesto. V tej dobe o tomto objave vyšli články v astronomických časopisoch. Keď ale dané útvary chceli pozorovať s odstupom času opakovane, boli preč.

Súčasťou tohto kráterového dobrodružstva sú správy, kedy krátery miznú a zase sa iné inde objavujú. Vysvetlením pre danú situáciu by mohlo byť to, že je Mesiac ťažený.

Jedným z takýchto prípadov je kráter "The Plateau Dome". Ten po svojom objavení "zmizol". Zmizli cesty k nemu a skrz neho. Ako keby niekto po sebe dôkladne upratal.

podobné články