Planina Nazca: defilé hypotéz

1 19. 06. 2016
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Mnoho stáročia pred príchodom Inkov bol na južnom pobreží Peru vytvorený historický monument, ktorý nemá vo svete obdobu a je určený potomkom. Pokiaľ ide o rozmery a presnosť prevedenia nezadá si s egyptskými pyramídami.

Ak sa pozeráme sa zakloněnými hlavami na obrovské trojrozmerné stavby jednoduchých geometrických foriem, tak v Peru sa musíme pozerať z veľkej výšky na rozľahlú pláň, pokrytú tajomnými líniami a obrazcami, ktoré sú akoby narysované ohromnú rúk.

Maria Reiche, z knihy Mystérium púšte

Náhorný rovina Nazca

Mnohé geoglyfy na náhornej rovine sú natoľko rozmerné, že ich môžeme uvidieť iba z veľkej výšky. Tieto veľkolepé pamätníky dávnych časov, z ktorých niektoré boli vytvorené už pred niekoľkými tisícročiami, sú jednou veľkou záhadou a Náhorný rovina Nazcaobsahujú veľa nerozlúštené hádaniek. Možno, že v obrazcoch, podobných kultovým kresbám, Sú zapísané staroveké vedomosti z odboru astrológie, ktoré patrili do súboru chrámového učenia, a to bolo odovzdávané kňazmi z pokolenia na pokolenie.

V roku 1939 zorganizoval americký archeológ Paul Kosok (leteckou) expedíciu na planinu Nazca. Vtedy boli prvýkrát vyhotovené skice a nadobudnuté snímky, ktoré umožnili zostaviť približnú "mapu" obrazcov na Nazke. Všetky ďalšie prieskumy sú vo väčšej alebo menšej miere spojené s menom nemeckej archeologičky Máriou Reiche.

S výskumom začala v roku 1941 a za niekoľko rokov sa jej s pomocou vojenských leteckých topografov podarilo plne zmapovať oblasť. V roku 1947 vytvorila doktorka Reiche atlas kresieb na planine, ktorý potvrdzoval mapu Kosok.

Na náhornej rovine, ktorá sa rozkladá na viac než 50 kilometroch zo severu na juh a na 5 - 7 km zo západu na východ, Náhorný rovina Nazcasa nachádza rôzne línie a pásy. Ich počet je okolo 13 000, okrem toho je tam ešte zhruba 700 obrazcov vrátane rôznorodých lichobežníkov, mnohouholníkov a špirál.

Plošina Nazca pripomína obrovské rysovaciu dosku s geometrickými líniami. Prevedenie podobných geoglyfov by bolo aj pre našu súčasnú technológiu slušným orieškom.

Línie sú tvorené buď pásy, alebo čiarami v dĺžke niekoľkých stoviek a šírke niekoľkých desiatok metrov, hĺbka 25 - 30 cm. Geoglyfy sú nezriedka aj navŕšené jeden na druhý, čo vypovedá o dobe ich vytvorenie. Pričom neskoršie obrazce, narysované ďalšími pokoleniami, nenarúšajú pôvodné.

Astroarchelogie

Ako vo svojich vedeckých prácach dokázal Paul Kosok, a potom i Maria Reiche, sú obrazce na planine Nazca, uskutočnenej Astroarcheologiev súlade s prísnymi matematickými súvzťažnosti. Po 50 rokoch bádania dospela doktorka Reiche k záverom, že kresby boli každopádne previazané s astronomickými pozorovaniami kultúry, ktorá ich stvorila, a boli používané aj v kultových obradoch.

Maria Reiche bola toho názoru, že išlo o najväčší observatórium pod šírym nebom. Avšak, ďalšie odborník na astroarcheologii, Gerald Stanley Hawkins, má iný názor. Je presvedčený, že astronomický obsah má maximálne 20% obrazcov. Na túto tému sa vedú spory dodnes.

defilé hypotéz

Prvý výskumník planiny Nazca, Paul Kosok, si už v roku 1939 všimol, že niektoré jednotlivé línie sú v súlade s určitými hviezdami a súhvezdiami a súčasne zodpovedajú rôznym fázam Mesiaca a miestam východu a západu Slnka. O tieto zistenia sa opiera jeho hypotéza, že geoglyfy Nazca sú obrím kalendárom.

Maria Reiche potom jeho teóriu ešte rozvinula a spoločne so svojimi kolegami, L. Dowsonem, G. Winkl a Z. zelka, bola defilé hypotézdomnieva, že okrem astronomického významu, mali obrazce aj mystický účel použitia. Dokladala to viac než stovkou symbolov labyrintu. V Indii sú napríklad labyrinty považované za vchod do podzemného sveta a jeho rituálne spojenie so Slnkom. Tak sa mohlo zrodiť obradnej prechádzanie labyrintom s lúči (plameňom života).

Existuje aj verzia, že sa jednalo o demografickú záklopku, Podľa ktorej bola Nazca používaná ako kontrola počtu obyvateľstva. V čase, keď dochádzalo k silnému nárastu, vodcovia a kňazi posielali ľud na budovanie kresieb na planine, čo zvyšovalo úmrtnosť a znižovalo pôrodnosť.

Záhadné obrazce môžeme vidieť aj na neďaleké (cca. 25 km severne od Nazca) náhornej rovine Palpa, ktorá je dvakrát menšie, je na nej ale väčšie množstvo rôznorodých kresieb, medzi nimi aj viac ako 10 zobrazenie človeku podobných defilé hypotézfigúr; pričom na plošine Nazca vieme len o jednom takom obrazcami, 30 metrovom astronautovi.

Obzvlášť sa od ostatných odlišuje geoglyf, pozostávajúce z šesťcípej hviezdy, ktorá sa rozkladá na ploche jedného kilometra štvorcového. Zo stredu hviezdy vybieha 16 lúčov a je v nej množstvo podivných jamôk. Vedľa tejto hviezdy je ešte ďalší s 8 lúčmi a dvojitá špirála, obklopená vlnitými čiarami. Miestne archeológovia nazývajú tento súbor slnečnými hodinami.

Niektorí bádatelia považujú hviezdu z Palpa za predobraz veternej ružice, ktorá ukazovala, akým smerom dujú a vaňou miestnej pasáty, brezy a monzúny.

Na oblohe predkolumbovskej Ameriky

Nehľadiac na skepsu profesionálov, myšlienka, že na tajomných plošinách Nazca a Palpa boli pristávacej dráhy defilé hypotézpredkolumbovskej Ameriky, nedá spať mnohým nadšencom.

Na konci 70. rokov minulého storočia známy americký Aeronaut, Jim Woodman, prišiel s hypotézou, že dávni obyvatelia Peru skutočne ovládali vzduchoplavbu. Aby mohol svoje tvrdenia dokázať, zahájil projekt Nazca, Ktorý združoval veľkú skupinu laických bádateľov.

Začali starostlivým prechádzaním archívov, ktoré ich doviedlo k podivnému obrazu na stene jednej z mesoamerických hrobiek, postavené pred viac ako 2000 rokov. Jednalo sa o tetraéder, ku ktorému bolo pripevnené čosi, čo pripomínalo čln.

Na základe tohto vyobrazení postavili zaujímavý štvorstenný balón s rozmermi 30 x 10 ma použili tkaninu, ktorá býva často nájdená v tunajších starovekých hrobkách. Pomocou lián pripevnili kôš, spletený z rákosia z jazera Titicaca a balón naplnili horúcim vzduchom a dymom z ohňa, horiacim vo vyhĺbené šachte.

Na oblohe predkolumbovskej AmerikyHoci sa to môže zdať nepravdepodobné, vzdušná loď Nazca naozaj vzlietla. S posádkou, zloženou z Jima Woodman a jeho anglického kolegu Juliana Notte, uletela 200 metrov. Potom ale začala kuriózne vzducholoď prudko klesať, a aj keď odhodili záťaž, balón spadol na zem. Pritom sa popretŕhali liany a balón, tentokrát už bez koša, sa znovu vzniesol a letel ešte niekoľko kilometrov. Od ďalších pokusov uvidieť geoglyfy očami dávnych vzduchoplavcov výskumníci upustili.

Ďalšie vzdušná hypotéza tvrdí, že americkí domorodci sa vyznali v plachtenie. Dôkazom mal byť známy gigantický trojzubec, vytesaný do skaly v blízkosti mestečka Paracas na pobreží Tichého oceánu. Pri použití dávkami fantázie môžeme v obrazci vidieť dvoukýlový klzák, nikto ho ale zatiaľ neskúsil rekonštruovať.

Avšak, lietanie miestnych dávnych obyvateľov nad planinou Nazca by nemuselo byť ničím neobvyklým, stačí si len spomenúť na starovekú čínsku ríšu a prelety na druhú stranu oceánu už vo 2. storočia pnl, kedy Číňania úspešne používali riaditeľné vzdušné drakmi. Na týchto drakoch sa tiež vznášali prieskumníci, ktorí pozorovali pohyb Na oblohe predkolumbovskej Amerikynepriateľských vojsk, kontrolovali step za Veľkú čínsku múrom; prípadne týmto spôsobom doručovali depeše a odpaľovali ohňostroje.

Výroba lietajúceho draka je o mnoho jednoduchšie ako klzáku a silné vetry, preháňajúce sa nad rovinami Nazca a Palpa, ľahko draka vynesú do výšky, z ktorej máte všetky geoglyfy ako na dlani.

podobné články