Pôrod v pôrodnici Mělník

4 03. 11. 2022
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Pôrodné bolesti začali v piatok 25.1. popoludnie. Bolo to trochu nečakané a neisté. Stále sme si totiž mysleli, že sa naše bábätko chystá na svet až o týždeň neskôr. Manželke začali sťahy. Nevedeli sme či sú to už kontrakcie a alebo len poslíčkovia. Prichádzalo to z podbruška z počiatku v hodinových odstupoch cca od 14:00. Intenzita a frekvencia postupne stupňovala. Z hodín boli polhodiny a potom postupne po 20 minútach, 10 minútach až sme sa dostali na frekvencii 5 minút.

Než došlo na 5 minútové intervaly boli občas sťahy nepravidelné. Určite si začnite písať na papier čas, keď prišiel posledný nech viete po koľkých minútach sa objavujú. Budem sa vás na to pýtať ako pôrodné asistentky, tak sestry v pôrodnici.

Bohužiaľ Maruška bola ten deň už tretí deň nahor zjavne po inom pôrode a nebola schopná doraziť. Ospravedlnila sa nám teda, že buď to prečkáme do rána a alebo, že máme ísť do pôrodnice.

Bola asi 1:00 po polnoci, kedy sťahy boli naozaj veľa silné. Situáciu sme postupne konzultovali s Ivanou Konigsmarková, Janou Menclová a Zuzanou Štromerová. Ivana sa nás snažila upokojiť, že to pravé nás ešte čaká a hoci to bolí veľa, ešte ani zďaleka to nie je to pravé. Odporučila nám relaxovať, vaňu a hlavne pokoj s tým, že Maruška sa určite čoskoro prespí a dorazí.

Snažili sme sa niekoho ukecať, Aby sa na nás prišiel pozrieť. Jana nás nepoznala a odporučila nám odchod do pôrodnice. Zuzana nás síce už poznala, ale odporučila tiež pôrodnici aj s ohľadom na to, že sme sa už asi mesiac nevideli, takže si na pôrod doma s nami netrúfa.

Mali sme vybranú pôrodnicu Mělník. Tesne pred odchodom sme tam zavolali, že vyrážame na cestu. Nie je to nutnosť, ale prišlo nám to príhodné. Navyše sme si dohovorili hneď rezerváciu nadštandardného izby.

Z Prahy je to necelá hodina jazdy autom. Bolo asi krátko po jednej hodine, keď sme vyrazili na cestu. V noci sa ide dobre, len pred Mělník boli husté hmly.

Areál Mělnicko nemocnice je veľmi rozsiahly, takže je určite dobré si dopredu naplánovať cestu. GPS vás môže zmiasť, pretože nemocnica mala zjavne historicky dva vjazdy. Jeden z hlavnej ulice, ktorý je dnes neprejazdný a hlavne nepriechodné a druhý "zozadu" z Nemocničné ulice, kde je hlavná brána s strážcom. V noci je brána stále otvorená, takže sa vás nebude nikto pýtať, čo tu chcete.

Gynekologicko pôrodnícky pavilón (má viditeľné označenie "T") je hneď druhý blok vľavo. Je to paneláková výstavba. Vchod je bližšie druhému koncu bloku. Ulica je bohužiaľ jednosmerná, ale v 2 hod. V noci so ženou, ktorá takmer rodí je toto naozaj detail.

 

Prijatie do pôrodnice

Zastavili sme priamo pred vchodom. V túto dobu je vchod do budovy uzamknutý a musia si pre vás dôjsť. Zazvoníme. Treba sa obrniť trpezlivosťou, pretože pôrodné sály sú až na treťom poschodí a vo 2:00 väčšinou ľudí spí.

V mikrofónu sa ozval ospalý hlas: "prosim?!" ... Myslím, že som vyhŕkol niečo: "... volali sme vám, moja žena rodí a už to asi beží". Žiadna reakcia, len to cvaklo, ako keď zavesíte telefón. Potom sa asi 5 minút nič nedialo.

Od výťahov sa prišuchtala staršie sestrička v žltej mikine: "Dobrý deň, tak poďte!". Moja žena práve chytila ​​ďalšie kontrakciu. Sestra na to moc nedbala a ako v inom svete sa nás snažila smerovať k výťahom. Ja som mal dve batožiny vecí, ešte podopieral svoju drahú polovičku. Žiadna podpora - nič. Prosili sme, či nemajú kolieskovú stoličku. Odpoveď bola šialená: "My ho na oddelenie nemáme. To jediné majú na JIS a tá je zavretá. To zvládnete. ". So silnými kontrakciami každé tri minúty sa moja drahá šuchtala mravčím krokom. Žiadna radosť.

V treťom poschodí sme šli rovno na príjem do dverí s margaréty. Prijala nás ďalšia sestra (vek asi okolo 40. rokov, blond nafarbené vlasy, prístup bol dosť odmeraný a nezúčastnený. Možno sa volá Jana.). Nútila moju ženu vyliezť na gynekologické kreslo počas kontrakcie. Proti tomu sme za bránili. Moc na to nepočuli, ale tretí výzvu si dali povedať.

Sestra povedala, že až prejde kontrakcie, že sa pozrie na koľko je moja žena otvorená. Zaviedla prst do pošvy a vyhlásila: "Teraz vás zatlačíme do brušnej steny, aby som vám to trochu prošťourla ...". Obaja sme sa zdesili, pretože začala recitovať postup pre Hamiltonov hmat: "Lekár vsunie prst jednej ruky čo najhlbšie do vagíny, zatiaľ čo druhou tlačí na stenu brušnej a krúživým pohybom vnútri stredu maternice odlúpne vak blán od steny maternice. Následne dôjde k vyplaveniu prostaglandínov (tkanivových pôsobkov), ktoré majú pozitívny vplyv na spúšťací mechanizmus pôrodu. "(Zdroj Wikipedia). Zvýšil som hlas a hovorím, že nič neprošťuchujte. Opováži sa robiť Hamiltonov hmat. Sestra sa zjavne zľakla a prst vytiahla. Nič viac na to nepovedala a požiadala nás, že si potrebuje natočiť monitor. Museli sme teda v kontrakciách zliezť z gynekologického kresla (bolo veľa vysokokou) a presunúť sa na druhú stranu miestnosti, kde bola posteľ a prístroj na monitoring. Moja žena odmietla na posteľ vyliezť, pretože v ľahu jej bolo zle na ležanie na boku sa taky necítila. Teda zostala na 4 ako mačka na studenom Linu a zvíjala sa pritom ako paragraf.

Ten monitor je divné zariadenie. Jedna sonda meria tepovú frekvenciu vášho dieťaťa (je to aj počuť ako mu tlčie) a druhá meria kontrakcie. Síce meranie nijako fyzicky nebolí, ale psychicky je to dosť stresujúce. Je milé počuť tlkot srdiečka (viete, že žije a darí sa mu), ale žena je v kontrakciách a potrebuje maximálny pokoj. Navyše do toho po chvíli padla doktorka MUDr. Irena Prázová, blond krátke hlasy, dosť odmeraná. Začala moji ženu zásobovať papiere, ktoré "musí podpísať". Opáčil som, že teraz má kontrakciu, a že to počká. Navyše, že na stole má ďalšie papiere, ktoré sme im už pripravili vopred. Trvala tvrdošijne na svojom. Ohradil som sa, že teraz nie. Bolo ticho, len pípanie monitora. Moja žena sa spýtala, ako dlho ešte musí byť na tom monitore, že je jej to nepríjemné. Doktorka opáčila, že minimálne 20 minút, aby vedeli, ako sa bábätku darí. Začala popisovať, čo všetko s tým súvisí a zase v momente, keď moja žena kontrakcie.

Doktorka sa spýtala sestier, či už vykonali vyšetrenia. Blonďavá povedala, že nie, že sa jej nepodarilo dosiahnuť až k maternici. Takže po monitoru sme sa museli absolvovať cestu na gynekologické kreslo znovu. Tam sme zistili, že ešte nie sme otvorení, takže sme sa potom presunuli na nadštandardnú izbu číslo 309.

 

Ubytovanie na izbe 309

Na izbe je elektricky polohovateľná posteľ, kútik sa drezom, varná kanvica, taniere, hrnčeky, príbory. Priestor na prebaľovanie a hneď vedľa detská postieľka na kolieskach. Stolček a kreslo, ktoré možno rozložiť na posteľ ako prístelka. Kúpeľňa obsahuje priestranný sprchovací kút, záchod vrátane toaletného papiera a umývadlo. Chýba uteráky a mydlo. Celkovo útulné a pokojne vyzerajúci prostredie.

Každú hodinu prišla sestra a merala pomocou prenosného Doplerova prístroja ozvy srdca bábätka. Úprimne povedané to dosť moju ženu rušilo. Niekoľkokrát prosila, nech sem už nikto nechodí, že chce kľud. Po cca troch hodinách sa prišla na nás pozrieť pani doktorka a tiahla nás znovu na monitor. Vraj to bude rýchle. Znovu sme prosili o kolieskové kreslo, že má moja drahá silné kontrakcie a zle sa jej chodí. Znovu nám vysvetlili, že ho nemajú a pojazdná posteľ je dole - vraj to predsa zvládne. Tiež sme skúšali, že by ten prístroj priviezli. Vraj to nejde.

Celkovo zatiaľ nulová empatia zo strany personálu.

 

Voda a miestne čaj

Voda z vodovodu páchne po dezinfekcii a jej priame pitie neodporúčam, jedine po dôkladnom prevarení. Nás z nej bolela obaja hlava. Pôvodne sme si mysleli, že je to po práškoch, ktoré má moja žena. Potom sme sa zhodli, že máme podobné stavy bez ohľadu na chémiu, ktorú moja žena užíva proti bolestiam.

Čaj v jeden moment bol cítiť niečím, čo pripomínalo alkohol. Prisudzujem to zlému použitie dezinfekcia medzi jednotlivými várkami čaju varených vo várnice v kombinácii s nekvalitnou vodou.

 

Pravidelné vyšetrenia a otvárania sa

Dostali sme sa teda znovu do dverí s margaréty, kde majú monitor. Nasledovalo teda ďalšie utrpenie na studenej zemi, pretože na posteľ moja drahá fakt vyliezť nedokázala. Celú dobu tam coural personál, ktorý nám nevenoval moc pozornosti. Keď to bolo už asi 5 minút (teda sľubované krátke) sme prosili, či to už môžu odpojiť, že jej je zima a necíti sa dobre. Sestra opáčila, že to nemôže urobiť, že pani doktorka rozhodla inak. Vyzval som ju, aby doktorku vyhľadala a zistila, čo treba. Dlho nikto nešiel. Potom sa sestra objavila, ale ignorovala nás. Znovu som sa teda spýtal, či už môžeme odpojiť? Pozrela sa na graf a konštatovala, že je to ešte málo, že pani doktorka príde, že to musí byť aspoň 20 minút, aby to bolo preukazné.

Doktorka prišla, pozrela sa na graf a povedala niečo v zmysle, že to nie je úplne ideálne. Opáčil som, že sondy zle drží (presnejšie: Držal som ich ja, pretože samy o sebe na brušku nedržali.), Že to párkrát vypadlo, takže to meranie nie je presné. Spomalil to s tým, že by to bolo na grafe vidieť, keby to nefungovalo a že ešte chvíľu teda musíme počkať, aby bola istota, že je dieťa v poriadku. Moja žena začala kňučať, že už nechce. Hovoril som jej, že stačí jediné slovo a odídeme, že to nemusí znášať, pretože ten monitor je rovnako na prd. Jediný, ktorý mal zmysel sme absolvovali pri príjme, ďalšie sú zbytočné. (Tak sme sa to učili vďaka Ivane K.). Keď sme ešte chvíľu protestovali, tak to sestra konečne vypla. Nasledovalo vyšetrenie na gynekologickom kresle. Dozvedeli sme sa, že sme sa dostali na 3 centimetre. Na čas 5 hod. Ráno to bolo veľmi povzbudivé. Teda štandardný postup priemernou rýchlosťou 1 cm / hod.

Keď sme boli na 3 centimetroch, tak nám doktorka Irena Prázová oznámila, že síce rešpektuje náš pôrodný plán, ale že podľa nálezu (siahla žene do pošvy) má tvrdú placentu, a že pre urýchlenie pôrodu a jeho hladký priebeh odporúča jej pretrhnutie. Ako dôvod pre tento zákrok uviedla, že ak sa tak nestane, môže pupočná šnúra podplout pod hlavu bábätka a to sa potom na nej môže pri pôrode přidusit. Teda opísala presne tú situáciu, ktorú Ivana Konigsmarková spomenula v situácii, kedy sa naopak voda odpustí! Z toho dôvodu sme túto ponuku odmietli. Museli sme podpísať reverz.

Pred 9 hod. Prišla sestra s tým, že sa máme chystať na ďalší monitor, a že si pani doktorka želá, aby sme boli do 9 hod na pôrodnej sále. Zase prišla v tú najnevhodnejšej chvíli. Moja žena sa zvíja v bolestivých kŕčoch na 4 hod. A niekto od nej chce, aby niečo robila, čo je jej momentálne neprirodzené. Odpovedal som, že monitor už v žiadnom prípade, a že jedine, nech si prinesú Dopler sem do izby. Sestra opáčila, že pani doktorka povedala ... a ja na to, že nech príde pani doktorka sem, že jej to rád vysvetlím.

Doktorka prišla asi za 15 minút v sprievode ďalšej sestričky. Mierila rovno k mojej žene. Pripadal som si ako duch, ktorého nevidí, napriek tomu, že hovorí: "Môžeme si pohovoriť vonku?". Doktorka: "Nie, ja musím hovoriť s vašou ženou.". Tá bola zase v kontrakciách. Moja žena po kontrakcii protestovala, že nechce nikam už chodiť, že nechce už žiadny monitor, že chce zostať tu na izbe a nechce, aby ju niekto rušil, pokiaľ nebude pôrod. Doktorka Irena Prázová začala, že na pôrodnej sále to bude lepšie. Je tam rovnaký pokoj ako tu, ale je tam ten monitor, takže sa nemusí Cíbovom. Že musí sledovať, či bábätko v brušku prospieva, že tam bude mať rovnaký pokoj ako tu a nebude sa musieť hýbať. Rodiť priamo na izbe vraj z hygienických dôvodov nejde.

Nakoniec sme teda pristúpili na to, že pôjdeme na pôrodnú sálu, ale že chceme, aby ju odviezli. Zase kolieskové kreslo sa nekonalo, ale zohnali aspoň pojazdnú posteľ. Na tú sa snažili moju ženu na pojazdnú posteľ položiť. To odmietla, že má silné bolesti. Išla teda na všetkých 4 na pôrodné box.

 

porodí box

Pôrodnica má celkom tri pôrodné boxy a jeden operačný sál. Pôrodná boxy sú vľavo od hlavného vchodu. Vpravo sú priestory personálu a rovno potom operačnú sálu. Pôrodná boxy sú uzatvárateľné posuvnými dverami. Akusticky vôbec netesní, takže počujete všetko čo sa rozprávajú cez chodbu v miestnosti pre personál - bohužiaľ.

Vybavenie všetkých boxov je identické. My sme boli hneď na tom prvom vľavo. Je ladený do modra. Od dverí vpravo je toaleta a kúpeľňový kút. Nábytok: malý stolček, polohovateľné kreslo s podnožkou, polohovateľná posteľ / gynekologické kreslo v jednom. Ďalej kompletné technické zázemie pre ošetrenie a resuscitáciu bábätka po pôrode. Tj. kopa blikajúcich a pípajících škatuliek s množstvom čísel. Nad vchodovými dverami tikajú hlasno analógové hodiny, ktoré bohužiaľ nemožno zložiť. Na mňa to pôsobilo celkom desivo. Proti tomu všetkému majú pult s rôznym zdravotníckym vybavením. Rozhodne to teda nepôsobí tak útulne ako izba 309. Nesmiem zabudnúť samozrejme aj na ten "dôležitý" monitor.

Na box sme si preniesli podstatnú časť osobných vecí. Každých 15 minút prišla pôrodná asistentka Jana Horáková (iná bytosť ako chcete Jana, sestrička) a natočila si ozvy srdiečka bábätka v brušku. Trvalo vždy max. Dva sťahy. Meranie sily sťahov sme odmietli s tým, že je to zbytočné, zdĺhavé a stresujúce. Museli sme im na to podpísať reverz.

Na pôrodnej sále nás strážila práve pôrodná asistentka Jana a občas jej pomáhala jej kolegyňa pôrodná asistentka Ivana, čierne krátke vlasy. Zvláštne znamením poznávacím znamením je, že na ceduľke s menovkou dva odznaky: jeden guľatý a druhý hranatý so symbolom lekárstvo[1].

Od Ivany bolo milé, že na prianie mojej ženy bola ochotná s nami tráviť čas a držať moju ženu dlho za ruku. Tiež sa snažila veľmi citlivo vysvetľovať, čo sa práve deje, a čo by malo nasledovať. Bola na nás milá, aj keď hovorila o veciach, ktoré neboli vždy príjemné.

Postupom času sme sa dopracovali na 7 centimetrov. Pôrod teda doposiaľ pokračoval relatívne dobre. Bolo po 14: 00 dňa 26.1., Keď praskla voda. Zavolali sme teda Janu a Ivanu, aby nás prišli skontrolovať. Ivana natočila kontrolný monitor tentoraz aj so sťahmi (hoci len krátko). Jana vykonala vnútorné vyšetrenie. Konštatovala, že sme stále na 7, ale že odteká voda.

 

kritický bod

Jana bez predchádzajúceho upozornenia promačkávala miesto okolo hlavičky dieťaťa a bolo počuť tak vyteká ďalšie plodová voda. Medzi rôznymi komentármi o tom, ako to postupuje dobre oznámila, že vytlačila ešte trochu plodovej vody, aby sa vraj mojej žene uľavilo a pôrod mohol pokračovať.

Od uvedeného momentu sa pôrod ďalej výrazne nevyvíjal, iba pokračovali silné kontrakcie. Skúšali sme meniť polohy, sprchu, balón, pôrodnú stoličku, atď. Nepomáhalo. Zhodli sme sa ženou, že nás zase ruší, keď neustále niekto motá cez dvere. Vyzval som teda Janu, aby obmedzila svoje merania, lebo nás to ruší. Odmietla to s tým, že doktorka Irena Prázová povedala, že chce pravidelne monitory, aby bolo jasné, že sa tam nedusí, nechce umrieť, alebo že nemá moja žena nejaké ťažkosti. V jeden moment som musel na Janu zvýšiť hlas a vykázať ju z miestnosti. Ona trvala na tom, že musí a ja povedal: "Nie, nemusíte. Keď poviem - NIE - je to konečné rozhodnutie a vy jednoducho odídete a nevracajte sa až kým vás nezavolám. Chceme tu pokoj. Ak chcete, prineste papier, ja vám to podpíšem. ". Jana odišla s urazeným výrazom osobné ješitnosti a za 2 minúty priniesla reverz. Ten sme podpísali a bol asi 30 minút svätý pokoj.

Po celú dobu pôrodu sa často opakovali frázy typu: "Čo keby sa mu nedarilo?", "Čo keby mala vaša žena vnútorné krvácanie?", "Čo keby sa vášmu dieťatku prestalo dariť?", "Čo keby ...", ... a mnoho fráz končilo slovami: "... znamenalo by to, že by mohlo zomrieť a to predsa nechcete!". Tieto frázy používajú najmä, keď vás chcú donútiť k nejakému zákroku, alebo vyšetrenie, ktoré je podľa ich zvyklosti a predstavy nevyhnutné. Avšak reálne je úplne zbytočné a ruší ženu a rodiace sa dieťa v ich spolupráci.

Pôrod sa nám bohužiaľ zastavil. Po 17. hod. rodenie nášho miláčika moju ženu napadlo, že by bolo fajn skúsiť dôjsť na ultrazvuk a zistiť, ako sa naše dieťatko natočilo do pôrodných ciest. Oznámili sme návrh pôrodnej asistentke Jane. Dlho nič. Spýtali sme sa jej, či to povedala doktorke Irene. Jana odpovedala, že áno, ale že záleží na nej (Irene), čo sa bude diať. Irena Prázová prišla za ďalších cca 10 minút. Konštatovala, že pôrod nepostupuje, a že by sme mali pouvažovať o nejakých povzbudzujúcich prostriedkoch na urýchlenie pôrodu, aby sa mojej žene uľavilo a všetko sa zrýchlilo, že hrozí, že by sa mohla maternica unaviť - prestať sa sťahovať a celé by sa to mohlo zastaviť, čo by viedlo k cisárskemu rezu. Podľa ich názoru je náš pôrod po 17. hod. nepostupujúci, teda Spadajú už do kategórie pôrodov, kde je intervencia nutná, pretože hrozí smrť matky / dieťaťa.

Doktorka sa na ultrazvuk tvárila vlažne, ale dohovorila ho. Previezli nás na prízemie, kde majú tzv. "Veľký" ultrazvuk. Prišiel aj MUDr. Aleš Krch (Starší muž, prošedivělý, silný fajčiar. V 3. poschodí sa normálne nevyskytuje.), Ktorý vykonal vyšetrenie a konštatoval, že naše bábätko je nesprávne natočené. Použil veľa latinských slov. Požiadali sme teda o preklad: "Otočené hlavou chrbtom k panvovému dnu a do cesty si predsunuli rameno / ruku.". Bohužiaľ na monitor sme ani jeden nevideli.

 

Operácia - cisársky rez

Skočili sme teda na operačnom sále. Dieťa prišlo na svet 26.1. Operáciu viedol MUDr. Aleš Krch. Všetci sú fyzicky zdraví. Žena trpí syndrómom ukradnutého pôrodu a lieči sa z bolesťou po cisárskom reze. Po celú dobu nás sledovali len pomocou prístrojov. Ani raz nevykonali vyšetrenie pohmatom tak, ako sme boli zvyknutí od súkromných pôrodných asistentiek.

 

Veľa vyšetrenie a málo empatie

Hurá, naše dieťatko je na svete. Všetko je za nami. Určite? Nie, priatelia! Teraz nastupuje ešte tvrdšie byrokracie, než ak pred tým!

Cca hodinu po "pôrode" som musel naše mimi zachraňovať z plexisklové debny zvanej "inkubátor". Dôvodom bolo vraj podchladenie.

 

 

vitamín K

Vo dverách oddelenia neonatológia som sa stretol s pánom doktorom (mladší, krátke tmavé vlasy, možno MUDr. Michal Blažek). Zastavil ma s tým, či budeme dávať vitamín K? Odpovedal som, že to nepovažujem za také dôležité, pretože to dieťa rovnako vyvráti. Oponoval tým, že preto by sa to malo urobiť sondou do hlavičky. To som odmietol a trval na tom, že to nemá ten efekt. Oboril sa na mňa, že je to zavedená prax a použil magickú formulu: "de lege artis" a odvolával sa na nejaké štatistiky a nariadenie Ministerstva zdravotníctva. Jeho výstup ma nechal zjavne chladným, preto jeho výstup doznal istého stupňovanie na dramatickosti. "Vitamín K sa dáva proti vnútornému krvácaniu. Mohla by vám do hodiny vykrvácať. ". Bol som tichý a vyrovnaný. "Môže to byť napríklad aj za týždeň.". Zjavne ani to nezmenilo moju auru a preto prišiel ťažký kaliber: "Môže sa to stať napríklad aj za tri mesiace!". Uznávam, že než ak povedal tú poslednú vetu, vnímal som ho celkom seriózne. Teraz som mal túžbu sa aspoň trošku pousmiať. Odpovedal som mu, že vec budem konzultovať so svojou ženou, ktorá je na JIS a potom mu dám vedieť. Bol nevrlý a možno ešte dodal niečo v zmysle, že nie je o čom sa rozhodovať, ide predsa o život vášho dieťaťa[2].

Vitamín K sme potom nechali podať ústne. Bábätko ho potom skutočne do hodiny vyvracal spoločne s plodovou vodou.

V nasledujúcich dňoch nás postupne navštívili rôzni doktori. Jednak kvôli vyšetreniu jazvy po cisárskom reze, ale hlavne kvôli nášmu dieťaťu. Pri týchto príležitostiach nás strašili rôznymi možnými chorobami, ktoré by dieťa mohlo dostať a dávali nám rôzne návrhy na vyšetrenie, ktoré sú dôležitá.

 

Oči a kredeizace

Jeden z ďalších nápadov, ktoré na naše dieťa skúšali, bola tzv. "Kredeizace", čo je dezinfekcia očných spojiviek novorodencov ako prevencia očných zápalov. Inými slovami, pre hypotetický prípad, že by mohlo mať dieťa zápal spojiviek sa mu nakvapká do očí chémie. Odmietli sme to.

Doktori (aspoň v tejto pôrodnici) majú predstavu, že dieťa po pôrode nevidí, a že mu tým pádom nevadí ostré svetlo. V skutočnosti je to tak, že na svetlo reaguje a reaguje aj na osoby, ktoré s ním prídu do priameho kontaktu. Ostré svetlo je dieťaťu nepríjemné. Bolo predsa 9 mesiacov v šere.

 

Všetci novorodenci majú bridlicovo sivé oči. Aj tu zostáva tajomstvom, aká bude ich definitívny farba - tak sa ukáže až neskôr, približne po troch mesiacoch. Novorodenci môžu mať podráždené oči od očných kvapiek, ktoré sa im po pôrode aplikujú, aby sa zabránilo infekcii z pôrodných ciest. Buďte trpezlivá, za dva dni to prejde! Určite si všimnete, ako si vás DETSKO prezerá, keď ho kŕmite. Príroda je úžasná: hneď od narodenia bábätko dobre vidí do vzdialenosti 30 cm, čo je práve tak akurát, aby videlo vašu tvár - tvár svojej matky.[3]

 

Keď som naše dieťa vozil po pôrodnici, snažil som sa mu urobiť tieň. Bolo vidieť, ako mhouří oči a alebo dokonca zatvára viečka, keď bolo na priamom svetle.

 

Ušné test

Ďalšie večer prišla sestra s nápadom, že sme ešte nevykonali ušný test. Bol som nerozumný, keď som si myslel, že sa iba pozrie ušným zrkadielkom, či ušný bubienok normálne funguje. Vytiahla na naše dieťatko obrovské digitálne zariadenie s dotykovým displejom plných blikajúcich kriviek a tlačidiel. Od zariadení viedol drôtik so sondou, ktorá sa zavádza do uší.

Na moju otázku, čo to robí, mi bolo oznámené, že to len ľahko šumí, a že to dieťaťu neublíži, že to vraj skúšali na sebe. Pojal som podozrenie, ale nechal som to byť, lebo to vraj pôjde rýchlo. Z onoho "rýchlo" sa stalo to, že pravé ucho testovala na 5 pokus. Zariadenie totiž neustále hlásilo chybu počas testovania. Dotyčná sestra podľa môjho názoru vôbec netušila, čo drží v ruke a ako to funguje. Iba mechanicky mačkala tlačidlá na display, pretože jej to niekto povedal. Keď sa na 5ty pokus nepodarilo otestovať ľavé ucho, odpovedal som, že to necháme na inokedy s vedomím, že túto blbosť im už nedovolím. Osobne som si pri jednom z posledných pokusov prisunul svoje ucho asi 20 cm od sondy a počul v tom tak šialené hlasné zvuky, že som zaúpel.

Toto zariadenie považujem za jedno z nejneužitečnějších. Dôvody sú tieto: Tesne po pôrode bol vykonaný ušný test lusknutím pri uchu. Dieťa reagovalo normálne. Sestru som opakovane upozorňoval, že naše dieťa počuje dobre, pretože reaguje na vonkajšie zvuky. Po teste sa navyše dieťa jednu noc ľakali hlasných zvukov a hluku. Dosť ma to naštvalo, pretože do tej doby mu to bolo jedno - teda nenechalo sa tým rozhodiť. Navyše sme sa zhodli s ďalšími odborníkmi (nie sú zamestnancami Mělník), že je to nezmysel, pretože aj keby dieťa malo sluchovú vadu, tak v tomto veku nie je možné vykonať žiadny zákrok, ktorý by tento jav zvrátil.

Ďalšie testovanie sme preto odmietli s tým, že počuje dobre (vieme podľa jeho reakciou) a toto nie je potrebné.

 

Dojčenská žltačka

Ďalším obľúbeným strašiakom je dojčenská žltačka. V Mělnicko pôrodnici majú na to ručné mobilné meracie zariadenie, ktorým dokážu bezkontaktne určiť intenzitu dojčenskej žltačky. Je potrebné si uvedomiť dojčenská žltačka je prirodzený jav a väčšine prípadov sú deti schopné ju sami odbúrať len tým, že na ne svieti denné svetlo.

MUDr. Barbora Koubková nás ale dokázala slušne vydesiť, keď pri hodnotách 236 konštatovala, že je to kritická hodnota, a že je to nutné sledovať. Ak by to stúpalo, muselo by ísť dieťa do inkubátora s ultrafialovými žiarivkami. Osobne som mal možnosť tento inkubátor zahliadnuť v akcii nad iným dieťaťom. Vyzerá to príšerne! Dieťa je v plexisklové debne, afektovane kričí, má zaviazané oči. Takže rozhodne nedávajte nikto svoje dieťa len tak preventívne do niečoho tak šialeného.

Situáciu sme telefonicky konzultovali s Ivanou Konigsmarková a tá nám oznámila, že ak tretí deň je hodnota 236, potom je veľmi pravdepodobné, že v nasledujúcich dňoch to bude už len klesať, čo sa aj stalo. Napriek tomu doktorka Barbora vec zhodnotila vždy nie celkom optimisticky.

 

Sceening krvi zvaný pätičky

Ďalším strašiakom je tzv. "Sceening krvi" alebo tiež tomu hovorovo hovoria "pätičky", podľa toho, že odber krvi sa vykonáva s päty dieťaťa. Odoberá sa vždy len pár kvapiek a podľa zvyklostí sa vykonáva najneskôr 72 hodín po pôrode. Toto vyšetrenie má za cieľ diagnostikovať predispozície k v rodeným vadám ako sú poruchy rastu alebo trávenia. Naviac sa testujú ďalšie vzácne choroby. Vrelo odporúčam nájsť si na internete odborné štúdie a sám pre seba si hodnotiť, či niečo také má zmysel. Dôvodom je fakt, že pravdepodobnosť výskytu jednej z cca 13 testovaných chorôb je od 1: 100 až do 1: 100 000. Pričom testované subjekty sa potom delia do troch kategórií:

  1. U testovaného subjektu nemožno určiť buď preto, že dané vady nemá alebo preto, že to jednoducho nejde stanoviť.
  2. Výsledky testov sú nejednoznačné, tzv. 50: 50 a vyžaduje to ďalšie testovanie.
  3. Výsledky testov sú pozitívne, teda má aspoň jeden pozitívny nález z testovaných príznakov. Bohužiaľ aj v tomto prípade môže dochádzať u niektorých symptómov až 25% chybovosti.

V zásade ide o módny trend poslednej doby. Vypovedaciu hodnotu sceeningu bez ďalšieho dlhodobého sledovania je vlastne skôr otázka stresu medzi rodičom a dieťaťom.

Na moje želanie som mal možnosť nahliadnuť do prezentácie popisujúce jednotlivé testované choroby a ich pravdepodobnosť výskytu. Celá prezentácia bola evidentne prevzatá z nejakej americkej prednášky, pretože obsahovala neúplný preklad, niektorých slajdy. Niektoré pasáže boli pre mňa naozaj desivé. Napr. asi 3 slajd nabádal príslušné ministerstvá daných krajín, aby legislatívne ošetrili nemožnosť rodičov odmietnuť toto vyšetrenie. Na mnohých slajdy som sa dočítal, že výskyty sú síce sporadické (1: 100 až 1: 100 000 podľa typu choroby), ale ich testovanie sa odporúča ako prevencia. Náklady sú do desiatok tisíc USD na jeden testovaný subjekt. V slovenských podmienkach potom navyše sa uvádza, že u niektorých testovaných chorôb nemožno pravdepodobnosť výskytu určiť, pretože na to nie je dostatok dát. Inými slovami, je to na našom území tak vzácne, že sa to doteraz dlhodobo neevidoval!

Naproti tomu bolo niekoľko slajdy venované tomu, ako na rodičov a vzťah k dieťaťu pôsobí nesprávnej vyhodnotenie výsledkov. Inými slovami, averzia, stres, napätie, narušenie prirodzeného spolužitia rodiny, atp. A koľko percent z toho sa s tým dokáže následne vyrovnať.

Osobne to vnímam ako veľmi psychicky zaťažujúce vyšetrenie s neistým výsledkom, preto sme sa rozhodli im podpísať reverz s tým, že prípadné vyšetrenie vykoná nami vybraná detská doktorka MUDr. Chládková, s ktorou budeme vec znovu konzultovať. (Pani Chládková a jej dcéru, tiež doktorku, odporúčam ako veľmi chápavú a ústretovú bytosť.)

Pred podpísaním reverzu nás navštívila na izbe pani primárka neonatologickej oddelenia MUDr. Lenka Doležalová (krátke čierno farbené vlasy, už od pohľadu problémového človeka). Opýtala sa nás, prečo nechceme vykonať sceening? Odpovedal som, že som si prečítal štúdiu, ktorú zhodou okolností držala v ruke. Odpovedala mi, že tým skratkám nemôžem rozumieť. S tým som súhlasil a oponoval, že síce nerozumiem odborným termínom, ale rozumiem štatistickej pravdepodobnosti - teda číslam, a že teda pravdepodobnosť výskytu je veľmi neistá a stres veľký. Na to zareagovala slovami: "Vy ste podpísali veľa papierov ... Vy ste podpísali papier, že je vám jedno, keď vaše dieťa umrie!". Nič také sme nikdy nepodpísali a od pani doktorky to bola sprostá drzosť. Vykázal som jej z miestnosti s tým, že nech nevyhrážajú mne, mojej žene, ani môjmu dieťaťu. V poslednej kŕči ešte medzi dverami skúsila: "Vy neviete, že v Kanade sa testuje ďalších 13 príznakov plošne ...?". Nereagoval som. Popravde mne je jedno, čo robia v Kanade.

 

pôrodná váha

V stredu, 30.1. nám MUDr. Barbora Koubková pri vizite oznámila, že ak by záležalo len na bábätku, potom by ho prepustila domov. Museli sme ale zostať ešte kvôli hojenie jazvy mojej ženy po cisárskom reze.

Vo štvrtok, 31.1. sme sa tešili na to, že už opustíme pôrodnici Mělník. Úprimne povedané, náš pocit bol ten, že čím dlhšie zotrvávame na mieste, tým väčšie blbosti na nás skúšajú.

Keď sa naše bábätko narodilo, odmietli sme váženie a meranie s tým, že to možno urobiť neskôr. To sa aj stalo. Pôrodnú váhu zisťovali až druhý deň po pôrode: 3,1 kg na váhe, ktorá je umiestnená na izbe. (Váži s presnosťou 50 g.) Nasledujúce dni váha dieťaťa klesla na 2,9 kg, ďalší deň stúpla na 3,0 kg (streda). Vo štvrtok (deň prepustenia) sa prepadla na 2,85 kg. Všeobecne platí, že deti po pôrode strácajú až 10% svojej pôrodnej váhy. Je to dané tým, že sa zbavujú plodovej vody a ďalších nečistôt z čriev z doby, kedy boli v brušku matky. Takže vzaté čisto matematicky: pôrodná váha 3,1 kg, čokoľvek do váhy 2,79 kg je v norme. Barbora vyhodnotila váhu 2,85 kg tak, že naše dieťa neprospieva az toho dôvodu nie je vhodné, aby bol prepustený z pôrodnice. Absurdnosť veci dodával fakt, že to bola práve ona, kto deň pred tým tvrdil, že je všetko v úplnom poriadku a dieťa by mohlo ísť už domov.

Na neonatologickej oddelenia majú vlastnú váhu, ktorá dokáže merať s presnosťou 5 gramov na rozdiel od tej, čo je na izbe - len s presnosťou 50 g. De facto sú schopní zmerať koľko gramov (mililitrov) bábätko vypilo mlieka prostým porovnaním váhy pred a po dojčení . Tento test sme absolvovali už niekedy v utorok. Bol priaznivý, pretože bábätko vypilo na jeden záťah počas si 20 minút 20 ml (prírastok 20 g). Keď Barbora zistila, že má naša dieťatko "podváhu" a preto nás vyzvala na zopakovanie testu. Súhlasili sme. Počas asi 20 minút dieťa vypilo 40 ml a zjavne by dalo ešte viac, keby sme nemuseli za vrchnú sestrou Lenkou Cimlerovou. Tá vykonávala školenia pre rodičov, ktorí sú prepúšťaní z pôrodnice. (Museli sme teda dojčenie prerušiť, ísť na váhu a potom na školenie, počas ktorého dojčenia pokračovalo.)

Počas pobehovanie s bábätkom medzi mamou a váhou na neonatologickej oddelení ma zastavila pani primárka MUDr. Lenka Doležalová (tá istá bytosť, čo nám vyhrážala na izbe) s tým, že si musíme pohovoriť, pretože s takouto váhou nemôže byť dieťa v žiadnom prípade prepustený domov. Opáčil som, že práve teraz zisťujeme váhu pred a po dojčení a podľa toho sa uvidí. Jej rokovania ma utvrdilo v rozhodnutí, že výsledok testu nám nezabráni ísť domov - hoci na reverz. Reverz sme následne podpísali s tým, že ďalšie vyšetrovanie vykoná nami vybraná detská lekárka MUDr. Chládková nasledujúci deň.

Pre zistenie váhy odporúčam zdržiavania taktiku. Teda zvážiť dieťa čo najneskôr. Nepochybujem totiž, že keby naše dieťa odvážilo skutočne tesne po pôrode, bol by rozdiel ešte väčší.

 

výška

Tú sme oficiálne nezmeral nikdy. Len pri návšteve príbuzných sme pomocou krajčírskeho metra odhadli výšku na minimálne 50 cm. Keď Barbora písala lekársku správu opýtala sa, či sme dieťa dali zmerať: výška, obvod hlavy, ... a ešte ďalšie parametre. Odpovedal som, že nie, a že minimálna výška je 50 cm.

Meranie výšky môže byť pre dieťa po pôrode bolestivé, pretože nemá ešte uvoľnené svaly zo stavu, kedy bolo v klbku v brušku matky. (Až doma po týždni sme zistili, že meria 54 cm.)

 

zákaz fajčenia

Počas celého pobytu sme boli na izbe 309. Niekoľkokrát som musel upozorniť personál, že z protiľahlých dverí služobného schodisko, vďaka prievanu, sa k nám do izby tiahne silný zápach dymu. Niekedy to v izbe bolo cítiť ako v krčme. Vždy som žiadal, aby personál zjednal nápravu. Bolo mi oznámené, že tu predsa nikto nefajčí, lebo je to v budove zakázané. Iba staničné sestra mi pri jednej vizite priznala, že o probléme vie, ale že sa jej ho nedarí riešiť.

Domnievam sa, že služobný schodisko (alebo možno priľahlý balkón) slúži ako neoficiálny fajčiareň. Bohužiaľ ten zápach sa šíri po chodbách celého pôrodníckeho oddelenia. Najviac je to cítiť ráno, kedy sa mení smeny a tzv. Sa "vetrá" - nechávajú otvorené dvere na služobné schodisko.

Silnými fajčiarov je MUDr. Krch a sestra / doktorka v žltej mikine.

 

MUDr. Lenka Doležalová a MUDr. barbora Koubková

Pani primárka Doležalová ma 2x nemilo prekvapila svojím dosť nevhodným až drzým správaním. Osobne si myslím, že človek tejto povahy by mal robiť inú prácu. Jej správanie bolo vždy chladné a neprofesionálne.

Naproti tomu jej podriadená doktorka Koubková si vždy zachovala profesionálne tvár. Bolo na nej síce mnohokrát vidieť, že nezdieľa náš názor, napriek tomu sa snažila vždy všetko starostlivo objasniť. Následne bez zbytočných emocionálne ladených rečou dodala reverz, ktorý sme spoločne podpísali.

 

Lenka Cimlerová a laktačná poradkyňa

Lenka je vedúci sestra, pôrodná asistentka a laktačná poradkyňa v jednej osobe. Tá posledná zo spomínaných rolí nám veľmi pomohla, pretože moja žena mala zo začiatku veľký problém s dojčením. Vďaka Lenke a jej kolegyniam sa nám problém podarilo vyriešiť.

Sme radi za zapožičanie elektrickej odsávačky, ktorá pomohla mojej žene prebudiť produkciu mlieka pre naše bábätko.

Na oddelenie je údajne celkom 7 laktačných poradkýň. My sme stretli minimálne 3 (vrátane Lenky). Je pravda, že čo človek to názor. Každá nám s niečím poradila a pridala užitočný čriepok do mozaiky. Odporúčam nebrať nikoho doslova a vziať si zdravý stred: Dojčiť tak dlho a tak často, ako chce bábätko.

Páči sa nám prístup Ivany Konigsmarková: Hneď ako sa dieťa prebudí, tak mu zapchajte pusu prsníkom.

Je dobré si nechať vysvetliť správne držanie bábätka pri prsníku, ako to urobiť, aby sa dobre prisalo. Tiež sa hodí vedieť viac ako jednu polohu na dojčenie.

Takto malé deti totiž majú len štyri základné požiadavky: lásku, jedlo, spánok a prebaliť.

 

Baby friendly hospital

Pôrodnice usiluje o štatút "Baby friendly hospital", tj. Nemocnice priateľská k deťom[4].

Určite je príjemné vedieť, že sú proti používaniu cumlíkov a dojčenie z fľašky. Čo nie je už príjemné je fakt, že hoci máte pôrodný plán, tak vám rovnako personál bude dávať najavo: "My vieme, že máte pôrodný plán, budeme sa ho snažiť dodržiavať, ale napriek tomu vám budeme ponúkať naše riešenie.". Teda pôrodný plán vás neuchráni pred konfrontáciou s vecami, ktoré si podľa pôrodného plánu neželáte. Nebudú vám je síce dávať automaticky, budú vám ich ponúkať ako podobní predajcovia. Vo svojich ponukách sú niekedy veľmi neodbytní, až otravní. Vyžaduje to mnohokrát silnú dávku asertivity a razantného vyjadrenie nesúhlasu.

Niekedy im prostý NE-súhlas bohužiaľ nestačí. V takom prípade požiadajte personál, aby o vašom rozhodnutí urobil zápis do lekárskej správy a dal vám podpísať reverz. Ten môže podpísať aj partner ako osoba blízka partnerky, ktoré je potrebné uprostred kontrakcie.

Vaše "NIE" je absolútna! Pokiaľ s niečím nesúhlasíte, nemajú právo konať proti vašej vôli, okrem prípadu preukázateľného ohrozenia života matky alebo rodiaceho sa dieťaťa.

Budú situácie, kedy sa vás budú snažiť tzv. "Ukecať". Budú sa obhajovať tým, že ste si vybrali ich pôrodnicu, takže "musíte" rešpektovať ich pravidlá. Tiež budú skúšať vyhlásenie, že museli zložiť Hippokratovu prísahu, a že predsa nemôžu dopustiť, aby sa dieťaťu alebo rodiacej žene niečo stalo.

Realita je taká, že oni sú poskytovatelia služby (súkromná akciová spoločnosť) a vy ste v úlohe odberateľa služby. Je len na vás, na čo pristúpite. Jedinou výnimkou je už spomínaný stav akútneho ohrozenia života, kedy im zákon nariaďuje konať aj proti vašej vôli. Žiadny interný predpis vás nezaväzuje k tomu súhlasiť s niečím, čo je v rozpore s vaším presvedčením. To platí aj v prípade, že ste pri vstupe do pôrodnice podpísali súhlas s rešpektovaním interných predpisov. Môžete svoje rozhodnutie zmeniť - daný zákrok reverzom odmietnuť.

 

Musia vás vystrašiť

V prípade, že nesúhlasíte s nejakým vyšetrením alebo lekárskym zákrokom, majú povinnosť vás informovať o dôsledkoch vášho rozhodnutia. Tiež majú povinnosť vám zrozumiteľne vysvetliť, čo že to vlastne chcú robiť.

Prax je taká, že vás vystraší na smrť, pretože slovo "smrť" zaznie niekoľkokrát. Mnohí lekári pri tomto rokovaní postupujú bez štipky empatie a taktu. Vždy mi to pripadalo ako: Nepodarilo sa vás presvedčiť, tak vás musíme vydesiť. V situácii, keď žena rodí a alebo dieťa je práve niekoľko hodín na svete je to dosť nevhodný spôsob komunikácie.

Čo sa týka objasňovania pojmov a faktov: Väčšinou inými latinskými pojmy vysvetľujú pôvodnej pojmy. Vo finále neviete o moc viac než-li pred tým. Napriek tomu trvajte na tom, aby hovorili po česky, aby danú situáciu objasnili opisovali tak dlho, kým si nebudete istí, že plne chápete podstatu problému.

Že je naše dieťa zle natočené do pôrodných ciest, sme z nich dostali až na tretí pokus.

 

Dohoda o účasti otca pri pôrode

Odporúčam si tento dokument vyzdvihnúť v pôrodnici s predstihom a starostlivo ho prečítať. Je to istým spôsobom forma zmluvy medzi osobou blízkou (otcom) rodiacej žene a pôrodnicou.

Ako pri každej zmluvy platí, že na jej platnosti sa musia obe strany dohodnúť. Je teda na vás, či s podmienkami na zmluvy budete súhlasiť a alebo či prídete s vlastnou verziou.

Osobne som zvolil druhú variantu - teda pripravil som si vlastnú verziu[5] dohody. Najmä som z dokumentu odstránil ustanovenie, že súhlasím s uhradením sumy 300, - Sk za nutné výdavky spojené s účasťou pri pôrode. Táto požiadavka je nezákonný, okrem prípadu, keď im to práve v dohode podpíšete.

Zákon č. 372 / 2011, §28, ods. (3) písmeno (e) dáva jasne právo pacientovi (v tomto prípade rodiacej žene) mať pri sebe blízku osobu, alebo osobu pacientom určenú[6] a to bez akýchkoľvek ďalších poplatkov.

V Mělnicko pôrodnici pripúšťajú dokonca dve osoby. Ak by odmietli pristúpiť na túto verziu dohody, potom to jednoducho nepodpisujte. Vás chráni zákon a ten má vyššiu váhu než ak ich interné predpisy. Jediné, čo to môže zmeniť je váš písomný súhlas.

Napriek tomu že v dohode tento poplatok nebol a dohoda bola podpísaná oboma stranami, snažili sa mi poplatok prepašovať do konečného vyúčtovania. Ohradil som sa, že s ničím takým nesúhlasím. Namietali, že som im to podpísal, odpovedal som, že nie. Oponovali, že na to majú interné predpisy. Odpovedal som, že toto je nezákonné a platiť to nehodlám, nech vyúčtovanie prerobia.

Pýtal som sa, za čo vlastne ten poplatok je. Bolo mi povedané, že oblečenie a pranie oblečenia. Namietol som, že mi nepríde reálne, aby oblečenie na jedno použitie stálo 300 € a prať ho určite nebudú, lebo je z papiera. Zaujímal som sa o bližšie rozúčtovanie položiek. Dostal som odpoveď: "... a iné náklady spojené s vaším pobytom.". Na otázku: "Aké iné?", Sestra iba nepretierajte lapala po dychu, zatiaľ čo druhá povedala: pani doktorka to prepíše.

 

vyúčtovanie

Pretože sme bývali na nadštandardným izbe, bolo potrebné vykonať vyúčtovanie poskytnutých služieb. Vyžiadal som si, aby vyúčtovanie bolo vykonané na faktúru a to už bez vyššie spomínaného 300 Sk poplatku.

 

Dokument (v troch výtlačkoch) je nazvaný ako DAŇOVÝ DOKLAD (faktúra). Po prečítaní som bol veľmi nahnevaný, pretože tzv. Faktúra obsahovala okrem vyúčtovania aj dodatočné zmluvné ustanovenia, ktoré som videl prvýkrát v živote. Za týmito ustanoveniami bola kolónka pre podpis a dátum. Inými slovami z daňového dokladu sa vykľula dosť nemravná zmluva.

 

Formálne a právne nedostatky dokumentu: "DAŇOVÝ DOKLAD (faktúra)"

Termín splatnosti bol nastavený na menej ako 7 dní. Je dobrým zvykom dávať aspoň 10 dní, najviac sa dáva 30 dní.

Dodatočná zmluvné ustanovenia v tzv. Faktúre bola táto:

  1. Pacient prevzatím tejto faktúry potvrdzuje, že údaje v nej uvedené sú správne, prosté omylu.
  2. Účastníci sa dohodli, že v prípade omeškania pacienta s úhradou svojho záväzku je dodávateľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
  3. V prípade omeškania pacienta so splnením svojho záväzku dáva pacient v súlade s ustanovením § 55, ods. 2, písm. d) zákona č. 20/1966 sb. - o starostlivosti a zdravie ľudu v platnom znení, súhlas k tomu, aby v nevyhnutne potrebnom rozsahu boli údaje o jeho osobe a poskytnutej zdravotnej starostlivosti oznámiť tretej osobe za účelom uplatnenia nároku dodávateľa na zaplatenie regulačného poplatku as tým súvisiacich ďalších nárokov.
  4. Pacient ďalej v prípade omeškania so splnením svojho záväzku súhlasí s v súlade s ustanovením § 55, ods. 2, písm. d) zákona č. 20/1966 sb. - o starostlivosti a zdravie ľudu v platnom znení, s postúpením pohľadávky dodávateľa na tretiu osobu.

 

Ustanovenia v bode 1. je bez výhrad. Faktúra obsahuje dohodnuté vyúčtovanie položiek. Ustanovenie 2. je ale zlé. De facto po vás chcú cca 1000 Sk / deň za to, keď sa vaša platba oneskorí. To je nemorálne a nezákonné. Je nutné si uvedomiť, že faktúra je uhradená až dňom pripísania peňazí na účet príjemcu. Takže to nemusí byť ani vaša chyba. Ustanovenia 3. a 4. hovoria, že súhlasíte s tým, aby vaše osobné údaje boli odovzdané niekomu, kto sa zaoberá vymáhaním dlhov.

Všetky tri verzie dokumentu som zadržal a podpisy na nich vyčiarkol s tým, že toto im nedáme, lebo s uvedenými dodatočnými ustanoveniami nesúhlasíme. Sme ochotní prevziať faktúru, ktorá bude skutočne a iba faktúrou, teda bez onoho zmluvného prípisu. Bolo nám oznámené, že meniť faktúru môže iba pani doktorka, ktorá je ale niekde na pôrodnej sále. Odpovedal som teda, že nech to prerobia a rieši s kým chcú, ale toto od nich neprevezmem.

Po asi 15 minútach sa dostavil právnik, ktorý zastupuje nemocnicu. Vysvetlil som mu situáciu a ukázal faktúru / zmluvu. Po prečítaní daného dokumentu sa mi ospravedlnil s tým, že toto vidia prvýkrát, niečo takého im neschválil a rozhodne niečo také nemám podpisovať. Rozišli sme sa s tým, že mi poštou pošle čistú faktúru bez všetkých pripíše sa 30 dňovou splatnosťou.

Ako kuriozita mi prišlo vyhlásenie právnika, že zákon č. 20 / 1966 už neexistuje, tj. Neplatí.

Treba dodať, že tzv. Faktúru priniesla sestra mojej žene sa slovami: "musíte to podpísať". Moja žena tvrdila, že by som to mal vidieť (bol som v tej chvíli vo vedľajšej miestnosti). Sestra to odmietla s tým, že to musí moja žena podpísať hneď. V situácii, keď moja žena absolvovala náročnú operáciu, považujem dané rokovania za odporný hyenismus a pokus o zneužitie situácie. (Je to ako keby opitému / omámenému dali podpísať zmenku.)

 

Osobná skúsenosť

Žena počas pôrodu (od prvej kontrakcie) nie je skutočne schopná racionálneho rozhodovania. Všetky logické úkony ju ruší a rozptyľujú od toho najdôležitejšieho - pôrod dieťaťa.

Som toho názoru, že by žena mala mať vedľa seba 24hod. nepretržite doprovod (partnera, dulu, súkromnú pôrodnú asistentku), ktorý bude za všetkých okolností na jej strane a bude jej chrániť pred vonkajšími vplyvmi. Ideálnym je partner ako osoba blízka. Ten má právo ženu zastúpiť pri podpisovaní rôznych dokumentov. Najmä sa to hodí v situáciách, kedy má partnerka kontrakcie a doktori tvrdošijne lipnú na tom, že teraz to musí tu pani podpísať.

Je potrebné si uvedomiť, že doktori v pôrodnici majú tendenciu pri pôrode postupovať štýlom, akoby každú chvíľu hrozila smrť dieťaťu i matke.

 

Záver

A aký je môj pocit z pôrodnice Mělník?

Moja žena by vám možno rozprávala trochu iný príbeh. To je v poriadku. Ona bola pod vplyvom hormónu lásky (oxytocín), ja pod vplyvom stresu a svojho druhu bojového nasadenia. Mojou rolou bolo ju uchrániť pred bláznivými nápadmi doktorov. Jej úlohou bolo rodiť.

Určite sa dá povedať, že v pôrodnici Mělník sú dobrí ľudia. Sú tu, žiaľ, aj ľudia, ktorí celkový obraz kazí a v situáciách ako je pôrod potomka je každá nevľúdnosť bolestivou ranou do chrbta.

Ak by sme mali niekedy v budúcnosti ešte raz rodiť, potom v Mělníku len v tom prípade, že dopredu podpíšem generálny reverz na to, čo v žiadnom prípade nechcem. Tiež by som si prial, aby s nami po celý čas bola len jedna jediná pôrodná asistentka a nikto ďalší nás nerušil.

 


[1] Sestier alebo asistentiek s guľatým odznakom je v budove niekoľko. Líšia sa správaním, priateľským prístupom a silnou dávkou empatie.

[2] Je vskutku na každom z nás, aby si sám so svojím svědomým zrovnal, čo dovolí, aby lekári vykonávali s ním (jeho telom), alebo jeho blízkymi, za ktoré nesie zodpovednosť či už ide o deti a alebo partnera / partnerku, ktorá momentálne nie je v stave plnej svojprávnosti!

[3] Happy baby: poradca pre mladých rodičov, strana 13, sekcie: Oči, http://www.familyservice.cz

[4] Presná definícia podľa UNICEF:

[5] Moja verzia je v prílohe na konci dokumentu.

podobné články