Potravinové vrecúška s príbehom aneb ako chránili prírodu našu (pra) rodičia

4239x 03. 06. 2019 1 čitateľ

V dnešnej dobe sme zvyknutí, že si v supermarketoch berieme na všetko igelitové tašky, mikroténové vrecká, prípadne papierové vrecká a tašky z podobných materiálov. Tieto veci majú vždy ale jedno spoločné: sú na jedno použitie. Naučili sme sa, že keď prinesieme nákup domov, tak ich hodíme do koša na papier alebo plasty. Tento trend začal na začiatku 90. rokov a dnešná generácia si snáď ani nedokážu predstaviť, že by to bolo inak. Napriek tomu ešte v 80. rokoch 20. storočia nebolo niečo také vôbec bežného. Ako to teda robili naši rodičia a starí rodičia, keď chodili do krámu a samoobsluhy alebo na dedine do pojazdné predajne?

Pochádzam z dediny vo Východných Čechách (Pardubický kraj), ktorá sa volá Běstovice. Poprosila som o rozhovor pána Jozefa Nováka, ktorý bol v obci miestnym starostom, a zootechnikom vo vtedajšom JRD. V osemdesiatich rokoch je stále veľkým zdrojom informácií a je tiež kronikárom obce. Spomienky budú patriť jeho detstve a môjmu téme balenie potravín, ako to bolo predtým.

Rozprával mi, že už vtedy si chodil S látkovým vreckom pre pečivo do pekárne.

rozhovor

Vrecká - sada

JN: Vrecúško bol urobený z látky a mal opasok z nejakého priehľadného materiálu. Predavač videl, koľko tam mám rožkov. Neviem z čoho to bolo, babička to vždy ušila.

Jana: Ja nakupujem taky do látkových vrecka pečivo. Ale tie rožky v ňom potom stvrdnú. Ako ste ich uchovávali?

JN: Normálne sa to zatiahlo. (Ten vrecúško)

Jana: Ten chleba, alebo rožky v tom ale uschnú a stvrdnú.

JN: Chleba my sme nekupovali. My sme si chlieb piekli.

Jana: A ako ste uchovávali chleba?

JN: Peklo sa vždy deväť bochníkov, a dali sa do komory a to tri nedele vydržalo.

Jana: A za tie tri nedele bol v pohode?

JN: Jo, úplne v pohode. Piekol sa prevažne ražný chlieb. Tá ražná múka vydržala dlhšie. Dneska pšenicu nasej po kukurici, sú v tom postreky a to je samozrejme potom už v tom chlebe. Vtedy sa zožalo raž, otec to zaviezol do mlejna. Vrece múky potom nechal u pekára. Keď sme chodili do školy, tak sme sa so sestrou predstavoval do pekárne a pekár si odškrtával, čo sme nakúpili na desiatu. (Dnes by sme povedali, že vyčerpali kreditnú vrece múky). To sme mali ten vrecúško čo nám ušila babička. To bolo v roku 1950-52.

Jana: Milý pane Jozef Novák ďakujem za príbeh a milú spomienku.

Vrecká si teraz môžete kúpiť aj vy v eshopu Sueneé Universe!

Na základe tohto rozprávanie som ušila variantu vrecka, kde je pruh zo sieťky. Možno do neho ukladať veci, a prostriedkom vrecúšku je vidieť čo je vnútri.

Vrecká s prúžkom

Testujeme spolu s mojimi kamarátkami, nový druh vrecka, kde by sa mohol uchovávať chleba a pečivo. Je dvojvrstvový, z dvoch druhov látok. Čoskoro ho uvedieme do predaja. Určite sa objaví aj u Sueneé Universe v Eshope.

Vyskúšajte tiež nový látkový obal na mobil, ktorý odtieňuje zdraviu škodlivé VF a NF žiarenia (elektromagnetické pole):

Pytlík na mobil

Rozhovor s Janou Emerenzií Kašparová

podobné články

Nechaj odpoveď