Praveké korene šamanizmu (2. Diel)

29. 11. 2019
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Hroby šamanov sa nenachádzajú len na starom kontinente. Z Južnej Ameriky pochádza veľmi zaujímavý nález naznačujúce, že výroba a konzumácia mystického halucinogénneho nápoja Ayahuasca je oveľa staršia, než sa pôvodne myslelo. Bádatelia sa domnievali, že užívanie ayahuasca je staré len pár stáročia, ale nález kožené tašky ukrývajúci zvyšky rastlín obsahujúcich harmin z liany YAGEO, DMT z rastliny chacruna, kokaín z koky a psilocín z lysohlávok posúva starobe používanie halucinogénneho nápoje a ďalších psychoaktívnych látok minimálne na tisíc rokov. Taška bola uložená v jaskyni v juhozápadnej Bolívii, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou slúžila ako pohrebisko a kultové miesto okolitým komunitám. Hoci pozostatky nájdené neboli, vydala jaskyne bohatý súbor nálezov zahŕňajúci korálky, copy z ľudských vlasov a predmet z kožušiny, o ktorom si bádatelia napred mysleli, že sa jedná o topánku. Ukázalo sa však, že narazili na naozajstný poklad - tašku vyrobenú z líšok kožušín. Tú sprevádzala zdobená čelenka, malé špachtle z kostí lám a vyrezávaná trubička spolu s malými drevenými doštičkami slúžiacimi na inhalovanie liečivých a omamných látok.

Rádiokarbónová datovania kožušinové tašky určilo, že bola nosená niekedy medzi rokmi 900 až 1170 nl Podľa jej obsahu nemožno pochybovať o tom, že patrila váženému šamanovi, ktorý buď veľa cestoval, alebo mal kontakty, ktorá mu zabezpečuje prístup k halucinogénnym rastlinám, ktoré sa v tejto oblasti prirodzene nevyskytujú. Ayahuasca je nápoj pripravovaný primárne z liany YAGEO (Banisteriopsis c.) A rastliny chacruna (Psychotria v.), Obsahujúce látku DMT, používaný juhoamerickými šamanmi a k ​​prechodovým a mystickým rituálom a v liečiteľstve. Od polovice 20. storočia však získava na popularite aj medzi obyvateľmi vyspelých európskych a severoamerických krajín, ktorí z rôznych dôvodov vyhľadávajú jej entheogenní a liečivé účinky. Jej pitie vsak nedá popísať ako príjemný zážitok.

Tisíc rokov stará taška ukrývajúci halucinogénne rastliny

Ayahuascová skúsenosť je často sprevádzaná zvracaním a hnačkou a chuť samotného nápoja je podľa účastníkov rituálov vyslovene odporná. Vízie, ktoré sa však potom dostaví stojí za toto nepohodlie. Mnohí účastníci vypovedali, že počas ayahuascové ceremónie zažili spirituálnu skúsenosť, ktorá úplne zmenila ich život a vyliečila ich z tráum, závislostí, psychických a zdravotných problémov, s ktorými si západná medicína nevedela rady. Nález šamanské tašky z Bolívie teda dokladá, že tychto obdivuhodných vlastností ľudia využívali už pred tisíc rokmi.

Marihuanové rituály zo starovekej Číny

U omamných látok ešte zostaneme, presunieme sa však na druhý koniec sveta, do starovekej Číny. Tu bol v oblasti Turfanská preliačina v severozápadnej Číne objavený hrob 35 ročného muža europoidního vzhľadu, ktorý bol uložený na drevenom lôžku as rákosovým vankúšom pod hlavou. Cez jeho hruď bolo položené trinásť približne 90 cm dlhých rastlín konope, ktorých korene smerovali k mužovej panve a horná časť k jeho brade a ľavej strane tváre. Rádiokarbónová datovania hrobky ukázalo, že bol tento muž k svojmu poslednému odpočinku uložený približne pred 2400 až 2800 rokmi. Vybavovanie zomrelých paličkami kvetov konope nebolo na starovekom ďalekom východe nič neobvyklé. Z euroázijských stepí je známa rad pohrebov obsahujúcich tieto psychoaktívne rastliny a zdá sa teda, že užívanie kanabisu bolo v týchto končinách široko rozšírené. Aj keď v tomto prípade nejde s istotou povedať, že išlo o šamana, je nepochybné, že zmenené stavy vedomia, dosť možno sprevádzané príslušnými rituály, boli významnou súčasťou života obyvateľov ďalekého a stredného východu.

Zlatý skythský pohárik s motívom vraždy. Zdroj: National Geographic

Marihuana bola tradičná liečivou bylinou Skythov, ktorí sa oddávali obradom v stanoch plných dymu z tejto psychoaktívne rastliny. Grécky dejepisec Herodotos o nich napísal: "Skýti si berú konopné semeno, zalezú s ním pod plstené pokrývky a potom ich hádžu na kamene ohňom rozžeravené. Semeno začne dymiť a vyvíjať toľko pár, že by to nedokázala žiadna grécka parný kúpeľ. Skýti takú kúpeľ majú radi a výškam radosťou. "

Semenom pravdepodobne myslel kvety obsahujúce psychoaktívne THC a ďalšie kanabinoidy. Ďalej dodáva, že sa Skýti nekúpu vo vode, ale k svojej očiste používajú práve tieto parné kúpele. Popis skythského spôsobu užívania kanabisu veľmi pripomína tradíciu potných chatrčí známu napríklad u severoamerických indiánov. Jedná sa o prírodný očistnú "saunu" postavenú z prútia a diek, či kožušín, využívajúce horúčavy a pary z rozohriatych kameňov polievaných vodou. Účastníci, sprevádzanie skúseným šamanom alebo medicinmani, sedí v tme, vlhku a teplu a počúvajú popěvkům a rytmickým zvukom chřestidla. Táto očista nie je iba očistou tela, ale predovšetkým ducha, lebo extrémne podmienky, ktoré počas nej panujú môžu pomôcť uvoľniť alebo odbúrať staré bloky a priviesť účastníkov k hlbšiemu sebapoznaniu. Taktiež intímna atmosféra panujúca v chyži, v ktorej tradične sedia účastníci nahí a tesne pri sebe, napomáha k rozpusteniu osobných hraníc a prebudenie hlbšie empatie a súzvuk s ostatnými. Je možné, že starovekí obyvatelia euroázijských stepí posilňovali pozitívne účinky tejto sauny takisto dymom z konope, ktoré vyvoláva euforické stavy.

Konope preniklo aj do tradícií a rituálov starovekých polyteistických náboženstva. Podľa záverov archeologičky Diany Stein z Londýnskej univerzity hralo významnú úlohu pri náboženských obradoch Asýrčanov a Babylončanov, ktorí ho nazývali qunnabu, a posvätného významu sa tešila aj u starých Izraelitov, ktorí ju podľa Biblie, v ktorej je uvádzaná pod názvom Kaneho bosm, využívali ako prísadu do posvätného oleja určeného na pomazávaní kňazov aj ako vykurovadlo. Prospešné vlastnosti konope dnes začínajú, po období prísnych zákazov a obmedzení, zaujímať lekára i výskumníkmi v oblasti liečiv. Jeho liečivý potenciál môže uľahčiť a spríjemniť životy mnohých pacientov, predovšetkým tých trpiacich nevyliečiteľnými chorobami ako je Parkinsonova choroba alebo nespavosťou a problémy s prijímaním potravy.

Šaman z Brna a jeho bábka

V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že pohreby šamanov boli nájdené aj na území Slovenskej Republiky, presnejšie na južnej Morave, ktorá bola v období pred 30 - 20 tisíc rokmi sídlom vyspelej lovecko zberačská kultúry dnes archeológmi označované pavlovien podľa náleziska Pavlov na Břeclavsku. Jeden z týchto pohrebov je pritom dosť možno najstarším hrobom šamana na svete. Jedná sa o hrob z Brna, Francúzskej ulice, ktorý bol objavený v roku 1891 pri rekonštrukcii kanalizácie. Sprvu robotníci narazili na zhluk veľkých zvieracích kostí sprevádzaných niekoľkými nezvyčajnými predmetmi. Na miesto bol privolaný profesor nemeckej techniky A. Makowsky, ktorý výkop starostlivo preskúmal a v hĺbke 4,5 m objavil 1 m dlhý mamutie kel, pod ktorým ležala celá mamutie lopatka a vedľa nej ľudská lebka. U lebky sa nachádzali ďalšie ľudské kosti zafarbené červenou hlinkou. Lebku obklopovali stovky trubičkovitých schránok kelnatek, ktoré zrejme tvorili čepiec alebo inú ozdobu hlavy. V neposlednom rade bol mŕtvy vybavený aj svojimi podivuhodnými talizmany - dvoma kamennými kruhmi a niekoľkými kamennými a kostenými kruhovými doštičkami. Najviac fascinujúcim nálezom však bola malá slonovinová bábka a palička na bubon zo sobieho parohy.

Výpočet milodarov je pomerne dlhý a na svoju dobu nezvyčajne bohatý. Išlo teda bez pochyby o muža s jedinečným postavením v spoločnosti, ktorý bol na svoju poslednú cestu vybavený všetkými nástrojmi a ozdobami, ktoré používal aj za života a jeho hrob strážili kosti vtedy najväčších zvierat kráčajúcich krajinou - mamuta a srstnatého nosorožca. Aj keď sa jeho vlastné kosti kvôli neopatrnosti robotníkov príliš nezachovali, bolo z nich zrejmé, že trpel ťažkým ochorením zvaným ľudovo nákazou v kostiach, ktoré mu nepochybne spôsobovalo značné bolesti. Rádiokarbónová datovania určilo dobu, po ktorú ležal pohrebné nerušene v krajine, na 23 tisíc rokov. Hrob je však výnimočný nielen svojou výbavou či starobou, ale aj miestom, ktoré pre neho pravekí ľudia vybrali. Nachádzal sa totiž na brehu rieky v náplavové rovine; ďaleko od miest obývaných vtedajšími lovci mamutov. Akoby si starodávny šaman prial naposledy spočinúť v divočine, v mieste na brehu rieky, odkiaľ by mal ľahký prístup do dolného sveta, v ktorom sa pripojil k ostatným predkom kmeňa.

Bezpochyby najpozoruhodnejším zo všetkých milodarov, ktoré pri sebe tento paleolitické šaman mal, bola bábka muža vyrobená z mamutoviny. Nešlo však o obyčajnú hračku. Bábky, a vlastne akákoľvek stvárnenie ľudskej postavy, majú vo svete prírodných národov neskutočnú moc a slúži ako pomôcka pri magických rituáloch, predovšetkým pri obrade navrátenie duše. V tradičnom poňatí sveta sú choroby zapríčinené stratou duše. Tú buď unesú démoni, ktorí sú pôvodcami choroby, alebo sa sama odtrhne a stratí pri prežitom traume. Aby sa duša vrátila späť do tela, je potrebné ju nájsť, polapiť a priviesť späť. Šaman sa pomocou svojej schopnosti duševne cestovať vydáva v sprievode svojich zvieracích sprievodcov na cestu do podsvetia, kam ich duša odvlečená démonmi, a až ju nájde, použije práve takéto bábky na to, aby ju lapil. Pomocou kúziel ju potom navráti do tela pacienta a vylieči ho z choroby, ktorá ho sužuje.

Predmet, ktorý však neodmysliteľne patrí ku každému šamanovi, či už prehistorickému alebo modernému, je bubon. Ten sa väčšinou v hroboch nenájde, pretože je vyrobený z dreva a kože a pôsobením vekov sa rozloží. V hrobe z Brna sa však našla palička zo sobieho parohy naznačujúce, že tento šaman pri sebe bubon mal. Rytmické bubnovanie je primárny prostriedok na dosiahnutie extatického tranzu v ktorom je možné vydávať sa na duchovnej cesty a komunikovať s duchmi a božstvami. Bubon šamana prenáša k osi sveta, dovoľuje mu lietať vzduchom a privolať a uväzniť rozličné duchmi. Koža bubna takisto spája šamana so svetom zvieracích sprievodcov a jej povrch býva bohato zdobený rôznymi motívmi ako je strom sveta, slnko, mesiac a dúha. Pre sibírskej šamanmi je bubon ich "koňom" na ktorom sa vydávajú na svoju extatickú cestu alebo šípom, ktorým zaháňa zlých duchov. Bubon je vôbec najmocnejším nástrojom, ktorý má šaman k dispozícii a predstavuje pre neho mocného partnera a spojenca poskytujúceho silu liečiť aj ochraňovať pred všetkým zlom.

Dáma z Dolných Vestoníc

Ďalšie výnimočný hrob z nášho územia bol odkrytý v roku 1949 v Dolných Vestoniciach. Patril žene, ktorá zomrela vo veku 40-45 rokov a do hrobu bola uložená s korálikmi z líšok zubov, ktoré boli pre toto obdobie obvyklým pohrebným milodary. So ženou sa pozostalí rozlúčili tak, že ju posypali červeným okrovým farbivom a prekryli mamutími lopatkami. Na prvý pohľad by sa zdalo, že sa jedná o normálny pohreb, hoci podľa záverov odborníkov boli pohreby do zeme vyhradené len tým najvýznamnejším osobám. K nim však zrejme patrila aj žena z Dolných Vestoníc, pretože sa už podľa prvých interpretáciou jednalo o šamanku. Dôvodom tejto interpretácie bolo predovšetkým vážne poranenia čeľuste, ktoré žena prekonala vo svojich 10 až 12 rokoch ktorý spôsobilo okrem značných bolestí aj skrivenie ženinho tváre. To viedlo rad archeológov, medzi nimi Bohuslava Klímu, objaviteľa hrobu, a Martina Olivu, popredného odborníka na pavlovien, k úvahám, že práve takéto zranenie môže jedinca predurčiť k výlučnej úlohe šamana.

Ilustrácie život v tábore lovcov mamutov v Dolných Vestoniciach. Autor: Giovanni Caselli

Vážne bolesti spôsobené týmto zranením totiž mohli viesť k jej iniciácii do sveta duchov, čo nie je u prírodných národov neobvyklý jav. Pozoruhodné tiež je, že bola na rovnakom nálezisku objavená aj hlavička z mamutoviny, ktorej pokrivená ústa môžu naznačovať, že ide práve o portrét pochované ženy. Chronická bolesť, ktorú dáme z Dolných Vestoníc jej zranenia spôsobovalo, sa nepochybne podpísala na jej vnímanie sveta a pomohla jej priblížiť sa, aj keď možno nechtiac, svetu duchov. Podobne na tom mohla byť aj žena z jaskyne Hilazon Tachtit, ktorá trpela deformáciou panvy as najväčšou pravdepodobnosťou krívala, alebo šaman z Brna postihnutý bolestivým nákazou v kostiach. Bolesť má však v šamanizmu nezastupiteľnú úlohu, pretože pomáha prekonať hranice bežného vnímania a vstúpiť do zmeneného stavu vedomia. Dokladom toho sú rituálne performance sibírskych šamanov, ktorí si prepichovali telo alebo obrad hľadanie vízie počas ktorého je adept niekoľko dní v divočine bez jedla a vody. Často sa bežný človek stane šamanom po prekonaní vážnej choroby, z ktorej sa uzdraví až vo chvíli, keď podnikne svoju prvú cestu do sveta duchov.

Počas nej je zasväcovaný podľa výpovedí sibírskych šamanov spravidla rozporciované démonmi a znovu zložený a takto znovuzrodený sa navracia do bežnej reality, avšak navždy premenený. Ak podobnú iniciáciou prešla aj dáma z Dolných Vestoníc dnes už nikto nezistí, nie je však pochýb o tom, že ju mali členovia jej kmeňa v náležitej úcte a pomáhali jej v jej bolestivom, ťažkom údele až do okamihu, kedy spočinula v hrobe, ktorý archeológovia označili ako DV 3.

Skutočne dávnoveku tradície

Zo všetkých uvedených príkladov je jasné, že šamanizmus je naozaj tou najstaršou a najpôvodnejšej duchovný tradíciou na svete. Prvky, ktoré sú pre šamanskou praxi známe od prírodných národov je možné rozpoznať aj u ľudí žijúcich pred tisíckami rokov. Spojenie s prírodnom duchu, bubnovanie, hľadanie duše, užívanie enteogén alebo zasvätenie skrze bolesť či vážnu chorobu sú spoločné ako šamanom dávnoveku, tak tým súčasným, alebo dokonca moderným neošamanům, ktorí v šamanizmu hľadajú návrat do pôvodného poriadku sveta rozdrveného západnej materiálnej spoločností, industrializáciou a životom v mestách. Línia predkov, ktorí im môžu odovzdať svoje skúsenosti a požehnanie je skutočne dlhá a vďaka nim snáď neupadne do zabudnutia.

Tip na knihu z eshopu Sueneé Universe

Pavlína Brzáková: Dedko Oge - Učenie sibírskeho šamana

Rozprávanie o živote dedka Ogeho od rieky Podkamenné Tunguzka je okienkom do sveta prírodného národa, ktorý len ťažko odoláva súčasným vplyvom globalizácie. Autorka je známa etnologička a šéfredaktorka časopisu Regenerácia.

Pavlína Brzáková: Dedko Oge - Učenie sibírskeho šamana

Praveké korene šamanizmu

Ďalšie diely zo seriálu