Recenzia filmu Vyháňač diabla (2. Diel)

04. 02. 2017
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Filmová adaptácia Vyháňač diabla sa odklonila od vojny, ktorú Blatty vo svojej novele spomínal. Snímka sa skôr sústreďuje na sociálne zlo, teda na medzigeneračnej konflikt. Amerika nebolo ešte nikdy tak rozdelená. Svet mladých, ktorého jazyk a kultúra sa vzopreli minulosti, bol pre staršie Američanmi uzavretú knihou. Kampusy po celej krajine protestovali proti vojne vo Vietname, čo vyvrcholilo streľbou na demonštrujúci študentov na Kentskej univerzite v Ohiu v máji 1970. Ostatne podobná scéna sa odohráva aj v prvých minútach filmu, kedy sa dozvedáme, že Reganina matka je herečka, účinkujúci vo filme, ktorý sa touto udalosťou zaoberá. Vidíme ju pretláčať sa rozzúreným davom, ktorý protestuje proti prácu v systéme. Premena Regan v divokú beštiu je vlastne parafrázou na dospievania. Podobnosť by sme našli aj v, nevďačných deťoch 'v Shakespearovej kráľovi Learovi. Film sa ale taktiež dotýka zanedbávania detí rodičmi v strednom veku. A nielen tým. Otec Karras je navyše frustrovaný vidinou svojej matky na psychiatrickej klinike. A práve jeho vina sa stáva, počas poslednej konfrontácie s démonom, slabinou, ktorá mu nakoniec, doslova, zlomí väz.

Čo sa týka prostredia filmu, tak to je väčšinou v oblasti, ktorá bola v povojnovej Amerike jednoznačne preferovaná: v domácnosti. Zlo je tak dvakrát desivejšie, pretože sa dokázalo votrieť do inak veľmi bezpečného teritória. Ostatne plagát k filmu sa niesol práve v tomto duchu. Bol na ňom, dnes už dobre známy, výjav muža s kufríkom v ruke, ktorý stojí pred domom, z ktorého dopadá na ulici svetlo z lampy rozsvietené v spálni:

Niečo nepochopiteľného sa deje s dievčaťom, ktorý prebýva v tomto dome. Tento muž je jej posledná nádej. Tento muž je Exorcista.

Posvätné prostredie domácnosti bolo teda v ohrození. Blattyho príbeh odrážal dobové obavy z rozpadu rodiny. Regan bola dieťaťom z neúplnej rodiny. Jej matka sa starala len o svoju kariéru a nechávala svojich známych, aby sa o jej dieťa starali. Rané prejavy démona, ako dievčina imaginárneho priateľa, sa tak javili ako náhrada za chýbajúceho otca. V tomto prípade sa vlastne matka pasovala do mužskej role živiteľa. Lenže ju nemožno vlastne nič vyčítať, bola proste ženou svojej doby.

Na rozdiel od prípadu posadnutia, ktorý sa odohral v Rainier, vložil Blatty démona do ženského tela, čo je vlastne typické územie hororového žánru. Z Reganina tela prúdi tok neslušných slov, činov a rôznych tekutín rozličné farby a textúry. Neskrýval sa náhodou v takto nekontrolovateľnom správaní strach mužskej populácie z narastajúcej emancipácia žien? Vyháňač diabla taktiež narážal Reganiným zjavom na v tom čase aktuálnej aféru s požívaním liekov talidomid, ktorý zmrzačil tisíce narodených detí rôznymi deformáciami as tým spojenú následnú debatu o nevyhnutnosti legalizácie potratov. Táto diskusia odštartovala ďalšie horúca téma: právo žien na kontrolu vlastného tela.

Film sa dotkol tiež ďalšieho problému, a to síce strachu z vedy. Horory z päťdesiatych rokov sa síce touto témou už zaoberali, ale Exorcista išiel viac do hĺbky. V jednom z prvotných prejavov Reganiny posadnutosti možno vystopovať stret starovekého démona s modernou vedou, a to síce, keď jednému z účastníkov večierku, ktorý sa organizuje v ich dome, oznámi, že umrie, čo umocní ešte pomočením. Potom sa rozbieha celý kolotoč lekárskych vyšetrení (mnohokrát bolestivých), ktoré však nič neobjaví. Tu je nutné si všimnúť, že aj zdravotnícke zariadenia majú svoje obrady a rituály v podobe sériou rôznych testov, ktoré sa svojím postupom podobajú tým, ktoré sú Cirkvou vykonávané pred samotným prikročením k exorcizmu. Lenže v tomto prípade mohla pomôcť práve len cirkev. A tak je divákovi kladená otázka: majú pravdu lekári, keď tvrdí, že ľudské myslenie je len zhlukom elektrických impulzov, alebo, ako uvádzajú kňazi, sme len pešiakmi v kozmickom boji dobra medzi zlom? Či tak alebo onak, obe varianty majú neblahé dôsledky.

Iracký prológ filmu je taktiež sugestívne. Merrin stojí pred obrovskou sochou démona, pred ktorou sa do krvi bijú dvaja zúriví psy. Pazuzu bol v Mezopotámii bohom vetru, nositeľom chorôb (ak vystupoval proti nepriateľom) a tiež patrónom pôrodov (používal sa ako amulet). Vo Vyháňač diabla však dostáva úplne iný význam. Navyše jeho zdvihnutá päsť evokuje nacizmus či protesty Afroameričanov.

Prostredie Iraku nie je americkým filmom nijako cudzie. Odohrávali sa v ňom fotografie z dvadsiatych rokov o egyptských vykopávkach as nimi spojenými kliatbami. Navyše pohľad na robotníkov vykopávajúc ďalšie a ďalšie artefakty z priekop pripomína prvú svetovú vojnu a teda aj nekonečný boj. Ovšem Blízky východ bol pre Američanov v sedemdesiatych rokoch desivý aj bez akýchkoľvek filmových príkras. Zračil sa v ňom totiž ich strach z arabského sveta.

V Exorcista tak bolo zlo cudzieho pôvodu, čo u divákov podporovalo nedôverčivosť voči izolovaným oblastiam. Irak je prezentovaný ako miesto, v ktorom sa zastavil čas. A to doslovne, keď sa po objavení hlavy démona zastaví v Merrinově kancelárii nástenné hodiny. Celá scéna je navyše doplnená o pohľady do tmavých uličiek, frenetické kopanie robotníkov, cudzie a nedôverčivé pohľady miestnych obyvateľov a islamskej volanie k modlitbe.

Hoci sa v titulkoch filmu objavilo Blattyho meno hneď trikrát, úspech filmu spočíval hlavne v práci režiséra Friedkin. Exorcista je úžasnou ukážkou filmovej manipulácia. Je tak skvele nasnímaný, že si divák pripadá ako v reálnom priestore. O zvuku platí to isté. Práve vďaka skvelému ozvučenie je démonův hlas ešte oveľa desivejšie. Jednu vec však film postráda: Blattyho politický podtext. Na tú dobu nevídaná brutalita ho totiž úplne podkopala.

Vyháňač diabla síce Ameriku nepriviedol späť do kostolných lavíc, zato ale zvýšil dopyt po hororovom žánri. A tak sa na scéne objavili tvorcovia ako John Carpenter a Wes Craven, ktorí z Friedkinova odkazu čerpali. Tiež sa pokračovalo vo filmoch, v ktorých sa vyskytovalo takzvané, zlé, diabolské dieťa, ak nie samotný potomok Satana ': Rosemary má dieťatko a Omen. Taktiež sa objavilo úplne novú tému: živí mŕtvi (Noc oživených mŕtvol).

Vyháňač diabla si ale aj napriek desaťročia od jeho vzniku drží stále status kultu. A to aj napriek tomu, že vo svojom pôvodnom zámere, teda túžbe Blattyho navrátiť ľudí k Bohu, zlyhal, lebo čo sa zdalo v sedemdesiatych rokoch ako vážna téma, vyvoláva v súčasnosti skôr úsmev na tvári. Ale rovnako: nie je dnes krásny deň na vyháňanie?

exorcista

Ďalšie diely zo seriálu