Recenzia knihy Ukáž mi to!

23. 03. 2022
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Zvláštnosťou na "Ukáž mi to!" Je veľa. Počnúc dosť netypickým formátom väčším než ak A4, napriek faktu, že jej prvé vydanie vyšlo už v roku 1974, ktorý doceníte pri hlbšom skúmaní obsahu. Ale nepredbiehajme.

Čo najviac zaujme a hlavne na prvý pohľad šokuje sú dve malé nahé deti takmer cez celý obal knihy. Vycvičený inštinkt človeka odkojeného modernou dobou automaticky začne kričať: "to je nejaká detská pornografia ?!" V hlave sa mi hneď zrodili rôzne bláznivé myšlienky typu: "toto predsa nemôže nikto vydať ?!" alebo "to je nezákonné, ako je možné, že niečo také vôbec existuje!? "... a pritom som tu knižku ešte vôbec ani neotvoril a okrem nadpisu som z jej obsahu nečítal jediné slovo.

Po počiatočnom zdesenie sa začínam porovnávať s myšlienkou, že pôjde asi o nejaký nezávislý underground, pretože predsa inak niečo také nie je možné!

Hneď na obale knižky sa dočítate: "Obrázková kniha pre deti a rodičov. Autorom fotografií a textov k nim je Will McBride. Autorom predslovu českého vydania je Jiří Raboch. Autorkou osvetové časti je Helga Fleischhhauer-Hardt, túto časť pre slovenské vydanie upravila Elena figurovať. Preložil Jiří Kostelecký. " Netvrdím, že by som kedy počul aspoň jedno zo spomínaných mien, ale už ten fakt, že sa na tom podieľal tím ľudí evidentne s medzinárodným zastúpením, vo mne podnietil zvedavosť. Koniec koncov, majú to v pražskej Mestskej knižnici a bolo by zvláštne, keby podporovali niečo nezákonného. Napriek tomu v mojej hlave stále čosi bublala o morálke a obscénnosti.

Začal som listovať. - Úvod knihy je venovaný predslove a odporúčania ako knihu čítať. Veľmi poučným vhľadom je stať o historických pohľadoch na detskú sexualitu. Dovolím si odcitovat dva odseky, ktoré mi vykúzlili na čele nejeden paragraf:

V strednej Európe panoval až do 17. storočia pomerne tolerantný prístup k sexuálnym prejavom, ktorý nám dnes napriek liberalizačné sexuálnej vlne pripadá natoľko vzdialený a nebezpečný, že jeho znovuoživenie sa bránime všetkými možnými prostriedkami. Každý vtedy smel uspokojovať svoj sexuálny pud ťahovým spôsobom, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia jeho či iných. Ľudia sa bez ostychu vzájomne dotýkali, hladkali sa, objímali. Sebaukájania v tej dobe nebolo nijak potlačované. Pestúnky a rodičia masturbovali malé deti, aby ich upokojili. Nedostatočná antikoncepcie bola kritizovaná cirkvi. V niektorých mestách boli vrchnosťou zriadené nevestinca. Ako samozrejmé bolo už malým deťom zasvätené poučenie o sexuálnom živote, vyplýva zreteľne zo zbierky latinsky písaných dialógov, ktoré zverejnil v roku 1522 Erazmus Rotterdamský. Venoval ich svojmu šesťročnému kmotřence. Titul označuje zámer knihy: Rozhovory, zostavené nielen na účely zjemnenie latinčiny detí, ale predovšetkým za účelom výchovy pre život. (Strana 6, pravý stĺpec)

Ľudovít XIII. Narodený v roku 1601, nie je ešte ani rok starý a už sa z plného hrdla smeje, "keď sa hrajú s jeho prirodzením". Každý si s ním hrá a bozkáva ho na ne. Často leží pri kráľa a kráľovnej v posteli a všetci sú nahí. Keď je mu jeden rok, je prisľúbený španielskej infantce. Hrajú sa s ním "kde je ten najmilší infantky?", Pričom mu deti kladú ruku na jeho penis. Keď sú mu tri roky, volá na jednu dvorný dámu, že jeho pohlavný úd robí "zdvíhací most". Jeho matka mu vloží svoju ruku na penis a povie: "Syn môj, musím sa dotknúť Vášho zobáku". V tom veku už pozná polohy pri súloži a hovorí o nich sa svojou komornú. Medzi svojím piatym a šiestym rokom necháva mademoiselle Mercier, ktorá spí v jeho miestnosti, formulovať také polohy, aby mohol vidieť jej prirodzenie. O niečo neskôr ju potom obchytáva. (Strana 7, ľavý stĺpec)

Nielen tieto dva kúsky, Ktoré vám ponúkam na ochutnávku, ale aj ostatné časti textu ma nútili k zamysleniu. Prečo sme vlastne tak zaujatí myšlienkou, že o sexualite sa jednoducho nehovorí? A pred deťmi už ani náznakom NIE! Dokonca na to máme v dnešnej dobe veľmi prísne zákony. Do istej miery som presvedčený, že veľkú úlohu (aspoň u nás) zohral silný vplyv kresťanstva. Prekvapilo ma, že (podľa textu) ona mravokárnost nastúpila až niekedy po 17. storočie.

Za zmienku stojí tiež v knihe spomínané pohľady do iných kultúr. Pan Doc. Raboch v predslove zmieňuje tri smery postojov k sexualite:

  1. reštriktívny: Mimomanželské sexuálne prejavy sú zakázané
  2. semirestriktivní: Existujú síce formálne zákazy sexuality mimo manželstva, ale nie sú intenzívne presadzované. Je tu určitá tolerancia, ak sa veci dejú skryto.
  3. permisívnej: Detské sexualite nie je nijako bránené.

O našej spoločnosti by sa dalo povedať, že sa pohybujeme niekde medzi 1. a 2. možnosťou, pretože máme síce zákony, ktoré netolerujú sexuálne prejavy medzi osobami mladšími 15 rokov, ale napriek tomu sa vie, že existuje určité percento "detí", ktoré majú prvý sexuálny skúsenosť už niekedy v 10 rokoch.

Od strany 16 kniha obsahuje dvojstránkové čiernobiele fotografie, ktoré vyobrazujú nahé deti rôzneho veku vrátane dospelých v roztodivných polohách vrátane tých erotických, až by sa povedalo pornografických.

Prebúdza sa vo mne spomienky na moje detstvo. moje malé vnútorné dieťa hltá jeden obrázok za druhým. Nie - toto skutočne nie je pornografia. Toto je len a len nahá realita nášho života. Takí sme - my, ľudia - naozaj. Bez obalu, bez príkras, bez všetkých tých falšom a masiek. Som nadšený a unášaný vlnou slobody, ktorá z obrázkov na mňa dýcha.

Každá fotografia je opatrená krátkymi "výkriky" malých detí, ktoré v niektorých prípadoch stáli pred objektívom:

na: To je bezva! Teraz už to konečne všetko viem!
ona: A ja tiež.
ona: Tak ty si si si naozaj myslel, že včely sa rodí z kvetov na lúke, alebo tak nejako ...?
na: ... a tiež že žriebätá k tej lúke patrí a nevedel som, čím sa od seba líšia kobyla a žrebec.
obaja: Jedno je isté, pupok ten máme obaja.
na: Ale TO, čo tu mám ja, ty nemáš.
ona: No a čo? Zato tam mám takú štrbinu! Ten tvoj pinďourek je proste vonku a ja mám zase všetko vo vnútri v tej štěrbince. Skvelý, čo?
na: To teda áno!
(Strany 16-29)

Kniha je u nás dlhodobo nedostupná. Posledné vydanie v českom jazyku bolo v roku 1990. V bazároch a knižniciach je väčšinou beznádejne rozobraná. Chce sa to obrniť trpezlivosťou pri hľadaní aspoň jedného výtlačku hoci už v značne opotrebenie vydaní. :)

Eshop

podobné články