Rodová pamäť a polia rodnej kultúry

11. 04. 2020
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Prečo prebúdzať rodovú pamäť? Čo sa deje s človekom, zbaveným svojej rodovej pamäti ao čo sa snaží súčasná spoločnosť?

Hlbinná pamäť a pamäť polia našej kultúry sú uložené v obsiahlom poli rodného priestoru. V našom nadvedomiu nájdeme životné skúsenosti našich predkov a naše korene; my sme ich stelesnením. Pokladnica, v ktorej sa uchováva veľmi rozmanité poznania a vedomosti o základných pilieroch a prapôvodných zvykoch.

Prečo prebúdzať rodovú pamäť

Poznanie rodnej kultúry a dávneho védického pohľadu na svet je naším dedičstvom. Pohrúženia sa do kultúrneho poľa a prebudenie rodové pamäti nám umožní získať celistvú predstavu o svete (Vesmíru) a dosiahnuť navrátenie stratené nadväznosti Tým sa staneme silnejšími a začneme žiť v jednote so svojimi predkami, nebom, zemou a prírodou. Prebúdzaním rodové pamäte sa prepájame s vlastnou kultúrou, posilňujeme životodarnej prúdy, rozširujeme si vedomí a prekračujeme svoje hranice, ktoré sme dovtedy mali a ktoré nám boli násilne vnútené dnešnej spoločností, zavrhující svoje korene.

Čo sa deje s človekom, zbaveným svojej rodovej pamäti ao čo sa snaží súčasná spoločnosť

Strom, ktorý zbavíte koreňov, uschne a zahynie. To isté prebieha aj s človekom, zbaveného prepojenie so svojimi predkami a rodovú pamäťou. Pretrhnutie vlákien súvislostí vedie k oslabeniu a zániku. Samotné pochopenie, že súčasný stav vecí nie je v poriadku, nestačí. Mnohí sa snažia vyriešiť situáciu "útekom" a vybudovaním si pokojného miesta v ústraní; odtrhnutie od svojich koreňov je ale tiež privedie k odcudzeniu a skaze. Naopak ten, komu sa podarí prebudiť svoju rodovú pamäť, začne žiť v súlade so svojím svedomím, kultúrou a prírodou a je pripravený pokračovať v diele predkov. Je mu poskytnutá ich všetka sila, znalosti a požehnanie.

K prebudení a otvorenie rodové pamäti, pochopenie svoje vnútorné podstaty, pomáha v prvom rade návrat človeka ku kultúre svojho národa a vcítenia sa do jej rozmanitosti. Je potrebné odmietnuť vnucovaná dogmy o národoch bez koreňov a bez ukotvenia vo svojom kultúrnom poli (tzv. Kultúrna a sociálna konštrukt). Rovnako tak sa musíme postaviť aj tvrdenia týkajúce premeny človeka vo svetoobčana bez pôvodu.

Keď dá človek najavo svoju rýdze snahu, dostane sa na cestu poznania. Dávna a pôsobivá minulosť ho volá. Hľadáme svoje miesto v živote, tým dochádza k posilneniu našej intuície a rozšírenie vedomostí. Keď prechádzame skúškami lží (pascí), ktoré sú spojené s poznávaním, nestotožňujeme sa s povrchnými učeniami a svedomito poctivo smerujeme k cieľu, otvorí sa nám v pravú chvíľu potrebná časť rodové pamäti. Ak budeme pokladať správne a presné otázky, budeme si tým budovať nové "stupienky" svojho chápania sveta a život nám bude poskytovať čím ďalej tým presnejšie odpovede.

Návrat k sebe

Pokračovaním vo svojej ceste získava človek väčšiu istotu, posilňuje svoje spojenie so súhrnom duchovných a materiálnych hodnôt svojej spoločnosti a začne sa k nej navracať - tak ako sa syn navracia do náručia svojej matky. Život sám bude každému kráčejícímu ukazovať jeho cestu. A každý poznáš má svoju vlastnú. Roztvárajúce sa kniha pamäti v spojení s kultúrou začne človeka učiť o základných pravidlách a tradíciách. Ten bude potom schopný pochopiť rôzne stránky bytia, pretože kľúče k pochopeniu sú uložené v tejto pamäti.

Keď sa človek vráti do lona svojej kultúry a otvorí v sebe rodovú pamäť, pocíti obrovskú spolupatričnosť so svojím rodom, národom a etnickou skupinou; s tými, ktorí po tisícročia budovali priestor, v ktorom žije a ujme sa svojho následníctvo. Pred ním sa otvoria hlbiny dávnej minulosti vo svetle prítomnosti a bude schopný preniesť svoje poznatky do dôstojné budúcnosti. Získané sila mu pomôže prehliadnuť akúkoľvek lož alebo pást, ktoré ho majú zviesť z cesty.

Každý sa nachádza na svojej úrovni, má svoje chápanie sveta a svoju cestu objavovania a hľadania. To najdôležitejšie máme ale všetci spoločné, je to snaha o získanie poznanie a pochopenie.

podobné články