Tibetská dobrodružstvo Tretia ríša

27. 06. 2018
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Je známe, že sa tajné organizácie Tretej ríše snažili ovládnuť a využiť okultné praktiky. A samozrejme je zaujímal Tibet. Nemci sa snažili preniknúť do tajného učenia ďalšieho "národa svastiky".

Výsledky nemeckého prieskumu v Tibete sú dodnes tajné, niečo sa ale predsa len dostalo do tlače. Tibetský projekt nemeckých mystikov sa začal v roku 1922 na popud Karla Haushofer.

Tibetský projekt Tretej ríše

Využil príchodu niekoľkých tibetských lámov do Nemecka a snažil sa osvojiť si ich vedomosti. Haushofer sa pýšil tým, že mohol používať titul "žiak Východných mystérií" a bol presvedčený, že iba Tibet môže dať novej nemeckej ríši mystickú silu.

Onedlho potom Haushofer založil v Berlíne Tibetskú spoločnosť. Okolo roku 1926 sa s tibetskou kultúrou a mytológiou zoznámil Adolf Schicklgruber, známejší pod menom Hitler. Hitlera zaujali dejiny tejto krajiny, ale najviac nadchla zakladateľa nacizmu tajomná Šambala, o ktorej francúzsky mystik René Guénon Napísal:

"Po páde Atlantídy sa Veľkí učitelia (Mahátmové) predchádzajúce civilizácie, držitelia Vedomostí, deti Vesmírne inteligencie, premiestnili do ohromného komplexu jaskýň.

Tam sa rozdelili na dve "vetvy", pravú a ľavú vieru. Prvá "vetiev" je Agartha ( "Skryté centrum dobra"), ktorá ovláda živly a ľudskej masy. Mágovia a bojovníci, vodcovia národov Zeme, ak prinesú obete, môžu sa sambal uzavrieť dohodu "

Je pochopiteľné, že uzatvoriť spojenectvo s vesmírnymi silami je snom každého vládcu.

Snaha nadviazať kontakt so záhadnou Sambal

Nadviazať kontakt so záhadnou sambal sa najskôr snažil Haushofer, neskôr v tom pokračoval Ernst Schäfer. Milovník Orientu, Ernst Schäfer, sa narodil roku 1910 v rodine zberateľov japonských zbraní a čínskeho porcelánu.

Karel Haushofer

Srdce mladého Schafera, ktorý vyrástol obklopený samurajským mečmi a miskami, ozdobenými drakmi, si navždy získal Východ. Ernst začal študovať vysokú školu a zdalo by sa, že niečo úplne iné, totiž zoológii, ale v roku 1931 bol už v Tibete. Zúčastnil sa, ako zoológ, expedície, vedenej brooke Dolan.

Mladík so svojimi záujmami nechválil, nikto zo skupiny nevedel, že sa zaoberá orientalistiky, je členom NSDAP, ani že sa osobne pozná s Heinrichom Himmlera. Utajený patrón Schafera, ríšsky vodca SS, údajne zoológa poveril úlohou nájsť sanskritskú Šambalu.

výprava

Výprava začínala v Mjanmarsku a takmer stroskotala v Číne, ktorá bola zachvátená občianskou vojnou. Mnohí členovia expedície, vrátane Dolany, zahynuli. Schäfer sa postavil do čela tých, čo prežili, a vytrvalo pokračoval v ceste. Výprava sa dostala do oblastí, kde nikdy predtým žiadny Európan nebol. Krátko po svojom návrate do Nemecka vydal Schäfer knihu "Hory, Budhovia a medvede", kde popísal hrdinstvo expedície, ktorá zdolala horské hrebene, predrala sa úzkymi tiesňavami a prekonala divoké rieky.

Cestovatelia boli u prameňov Žltej rieky i Jang-c'-ťiang a po ceste zapĺňali "biele miesta" na mape Tibetu. Miestne horali z osád vysoko nad oblakmi pravidelne útočili na biele votrelca, ale odchádzali naprázdno. Expedícia bola celkom úspešná, podarilo sa nazbierať vzácne rastliny, ktoré inde v prírode nerástli, a odchytiť medveďa pandu, málo známeho európskym zoológom.

Výsledok tajné misie mladého vedca zostáva ešte stále záhadou. Vieme len to, že Himmler bol spokojný. Po založení spoločnosti Ahnenerbe bolo Schäferovi ponúknuté miesto vedúceho vedeckého pracovníka.

Nová expedície do Tibetu

Novú expedíciu do Tibetu zorganizoval Schäfer v roku 1935. Pretože výskum financovala Filadelfská prírodovedná akadémie, polovica účastníkov boli Američania. Krátko po prekročení tibetských hraníc ale Schäfer vyprovokoval konflikt medzi nemeckými a americkými členmi výpravy aby sa zbavil prebytočných svedkov. Nahnevaní Američania sa vydali na spiatočnú cestu a Nemci pod vedením Schafera došli k prameňom Jang-c'-ťiang a Mekongu. Je celkom možné, že výprava zdržiavala aj v Lhase.

Ernst Schäfer

Výsledky druhej expedície do hôr Tibetu boli nemenej pôsobivé. Vedci objavili mnoho nových neznámych druhov živočíchov a rastlín. Medzi nimi bol aj trpasličí holub, antilopa Orongo a veľa vzácnych vtákov. Na základe materiálov z expedícií, opublikoval Schäfer v roku 1937 monografii a obhájil dizertačnú prácu.

Potom, čo získal ohlas vo vedeckých kruhoch ríše, mu bolo zverené vedenie oddelenia Tibete výskumnej spoločnosti Ahnenerbe. Práca bolo dosť, vďaka expedíciám mal SS k dispozícii tisíce starých tibetských rukopisov, podstatnú časť veľkého okultného odkazu Východu ...

Porada Himmlera s vedením tibetského oddelenia

10. októbra 1938 sa ríšsky vodca SS, Heinrich Himmler, stretol s vedením tibetského oddelenia Ahnenerbee. Na tejto porade, ktorá sa konala v pracovni veliteľa SS, boli stanovené termíny, ciele a úlohy novej expedície. Oficiálne sa jednalo o ďalšiu prírodovedeckú výpravu za účelom skúmania fauny a flóry Tibetu. Expedícia sa však zúčastnili aj príslušníci špeciálnej služieb ríše, odborníci- radisti a, samozrejme, orientalis s napojením na SS a Ahnenerbe.

Neoficiálny úloha tentoraz neohlásili, ale ani netajili. Nemci chceli nadviazať užší kontakt medzi "dvoma kultúrami svastiky", nacistickou a tibetskú.

Aby toho mohli dosiahnuť, plánovali zriadenie stálej rádiostanice v rezidencii dalajlámu v Lhase. Zariadenie mali obsluhovať šifréři, inžinieri a vynikajúce radisti.

Je však možné, že aj táto varianta bola iba zásterkou, a v skutočnosti chcelo Nemecko zlepšiť rádiové spojenie so svojim spojencom ďaleko na východe, Japonskom. K tomu bolo nutné inštalovať na vrchole jednej z tibetských hôr, v oblasti silných vetrov, špeciálne automatický retranslátor, skonštruovaný v tajných laboratóriách SS, a vertikálne veternú turbínu.

Existujú dokumenty odvolávajúce sa výprava spomenutá

Retranslátor aj oblasť, kde by bol umiestnený, mali byť zamínované, technici zlikvidovaný a prístupové cesty k retranslátoru zničené. Priame dôkazy o existencii takéhoto zariadenia nie sú, ale sú k dispozícii dokumenty anglickej rozviedky z roku 1942, kde sú zmienky o výprave zvláštne skupiny do Tibetu s cieľom zničiť nemecký vysielač, ktorý tam funguje.

Dokumenty obsahujú svedectvá preživšieho účastníka tejto výpravy, podľa ktorého Angličania, keď sa dostali na území hory Káčaňdžunga, narazili na provizórne stavby po nejakej nemeckej expedícii. V niektorých príbytkoch boli osobné veci a v jednom dokonca aj zvyšky raňajky. Všetko vyzeralo tak, ako by bol tábor opustený v zhone úplne nedávno. Smerom na severovýchod, ku kolmej stene hory, viedla vyšliapaná cestička k strmému útesu, kde mohol byť tajný vchod do podzemia.

Britom sa nepodarilo zneškodniť nemeckej míny, ktoré začali vybuchovať. Explózia vyvolali skalné řícení do údolia a zasypali tonami horniny záhadné miesto aj tábor, kde boli Angličania. Zahynuli takmer všetci, ako sa podarilo prežiť tomu, ktorý potom prehovoril, zostáva stále hádankou ...

list Hitlerovi

Po dokončení inštalácie retranslátoru (pokiaľ teda skutočne existoval) navštívila Schäferova výprava hlavné mesto Tibetu, Lhasu. Regent Tibetu vtedy odovzdal Schäferovi osobný list pre Hitlera, v ktorom písal:

"Veľmi vážený pán Hitler, kráľovi Nemecka, panujúcej nad rozsiahlym územím! Nech sa Vám dobre darí a sprevádza Vás zdravie, pokoj v duši a cnosť! Teraz pracujete na vytvorenie rozľahlého štátu na rasovom základe.

Toky z vedúci nemeckej expedície, Sahib Schäfer, nemal najmenších problémov pri cestách po Tibete, ani pri plnení svojej úlohy, nadviazanie osobných priateľských vzťahov a nielen to, sme presvedčení, že dôjde k ďalšiemu rozvoju priateľských vzťahov medzi našimi vládami.

Prijmite, Vaše Najjasnejšej kráľovi Hitler, naše uistenia o záujme v pokračovaní priateľstva, v zmysle slov, vyslovených z Vašej strany. O tom Vás ubezpečujem! Napísané 18. dňa prvého tibetského mesiace roka zemného zajaca (1939) "

Čoskoro po odoslaní regentova listu Hitlerovi bolo zriadené rádiové spojenie medzi Lhasou a Berlínom. Regent Tibetu odovzdal Schäferovi aj darčeky, ktoré boli určené pre vodcu nemeckého národa: strieborná miska s viečkom, inkrustovaným drahokamy, hodvábna šatka a psa zvláštne tibetskej rasy.

Schäfer sa plne tešil pohostinnosti regenta. Jeho správa vystihuje hĺbku nadšenie z hlavného mesta Tibetu:

"Mnísi, v červených sviatočných úboroch, prednášali jednohlasne posvätné texty. Hlboké a zvučné hlasy sa zlievali do nepopísateľného prúdu. Vychádzajúca, ako sa zdalo, zo samých útrob MAITREA, budúceho Budhu, ktorý bol spodobnenie grandiózny sochou na vysokom červenom oltári ....

Symfóniu farieb a pachov sprevádza dokonale zladený orchester. Hluché údery bubna, hvizd flauty, vyrobené z ľudskej kosti, marcovú odmäk sa cinkotom rozozneli malé činely a zlaté zvončeky. Maitréja, ktorého tu nazývajú cAMP, bol zobrazený v podobe dobrosrdečného vyholeného tlsťocha.

Ešte nenastala doba, aby v novom vtelení Budhu zostúpil z nebies na hriešnu zem a díval sa skrze vonný dym so smutným úsmevom na odohrávajúce sa udalosti, zvierajúc v rukách batôžtek pútnika. Príde čas, a hora, ktorá ho skrýva, s víťazným hrmením pukne, a on, v podobe princa, vykročí po tibetských cestách, aby hlásal nastúpenie éry šťastie a spravodlivosti. "

Spoločné znaky rituálov

Pri štúdiu rituálov budhistických mníchov našiel Schäfer veľa spoločného s rituálmi Árijcov, čo absolútne vyhovovalo duchu nacistického učenia. A nezabudlo sa, pochopiteľne, ani na hľadanie Šambaly. S pomocou stredovekých máp a na základe prác Blavatskej, Rericha a iných cestovateľov, ktorí sa zaujímali o okultné záhady Východu, došiel profesor Albert Grünwedel, nemecký orientalista, k záveru, že existuje prístupný vchod do Šambaly a nachádza sa v okolí hory Káčaňdžunga.

Hovorí sa, že Schäferova expedície bola aj tam. A vraj nebola úplne neúspešná, vchod do Šambaly Nemci síce nenašli, zato nahrali niekoľko tajuplných rádiových vysielanie v neznámom jazyku, ktorá prebiehala v pásme ultra krátkych vĺn, vtedy prakticky nepoužívanom. Vzhľadom k tomu, že magnetofónové pásky buď zmizli, alebo sú ešte stále tajné, nie je možné dospieť k akémukoľvek záveru.

Väčšia časť členov nemeckej expedície do Tibetu sa vrátila do ríše v lete 1939. Schafera oslavovali v Mníchove ako hrdinu a slávnostného privítanie sa zúčastnil aj sám ríšsky vodca SS, Heinrich Himmler. Hneď na druhý deň po jeho návrate do vlasti sa nemeckej vedenie začalo zaoberať výpravou ďalšie expedície do Tibetu. Tentoraz to mal byť celý oddiel vojakov a vedcov s výložkami, as nákladom vojenskej výzbroje a vedeckých prístrojov. Začiatok vojny im ale zabránil tento plán uskutočniť a získať tak kontrolu nad srdcom Ázie.

Laponsko

V roku 1941 sa Schäferovi podarilo zúčastniť sa ešte jedného tajomného projektu, ktorý mal názov "Laponsko".

V tomto prípade sa akcia nemala uskutočniť v Tibete, ale vo Fínsku. Údajne mali Nemci v úmysle nájsť v Arktíde Hyperborea, mytologickú pravlasť Európanov.

Podrobnosti projektu "Laponsko" nie sú známe dodnes, žiadne dokumenty, ktoré by mohli podať svedectvo o skutočných cieľoch Nemcov, sa nezachovali.

Schäfer zmizol

A Schäfer sa v roku 1943 začal znovu venovať Tibetu. Goebbels, ktorý stál pri zrode propagandistickej kampane "Tajomný a priateľský Tibet", potreboval jeho znalosti. Čoskoro po skončení kampane Schäfer zmizol. Bol znovu vyslaný do Tibetu s úlohou nadviazať kontakt s tajomnými silami, dřímajícími pod Himalájami?

Alebo išlo o niečo iné? Po máji 1945 sa Schäfer do Nemecka už vrátiť nemohol, tým skôr, že ho hľadali tajnej služby spojeneckých krajín. Rovnaké tajnej služby sa zaujímali aj o Tibeťanov, ktorí v nemalom počte slúžili ríši.

Ešte pred nástupom Hitlera k moci, žil v Nemecku celkom veľký počet Tibeťanov, náboženských i svetských činiteľov. V niektorých veľkých mestách sa vytvorili celé komunity a najviac ich žilo v Mníchove av Berlíne. Záhadná tibetská spoločnosť "Zelení mnísi" udržiavala styky so spoločnosťou Thule.

V Berlíne pobýval tibetský láma, známy tým, že nosil zelené rukavice ako znamenie príslušnosti k zeleným mníchom. Tento človek vraj niekoľkokrát predpovedal výsledky volieb do nemeckého parlamentu a predvídal úlohu Národno socialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP).

Hitler, ktorý sa zaujímal o okultizmus, bol Tibeťanom naklonený a mnohí z nich sa vyskytovali "na dvore" vodcu. Keď na hlavné ríšske mesto zaútočila Sovietska armáda, všetci Tibeťania z Hitlerovho okolia zahynuli. Nechceli padnúť do zajatia, dali prednosť smrti v boji, alebo spáchali samovraždu. A svoje tajomstvá si Hitlerovi prívrženci z Východu vzali sebou do hrobu.

podobné články