Tisulská princezná (2. Diel)

21. 04. 2018
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Začiatkom septembra 1969 v obci Ržavčik (Rusko, Tisulský okres, región Kemerovo) v miestnom uhoľnej bani došlo k unikátnemu archeologickému nálezu. V uhoľnej sloji, v hĺbke viac než 70 metrov pod zemou baník Karnaukov (následne zomrel pod kolesami motocykla) našiel dlhý mramorový sarkofág, úžasne presne a jemne opracovaný.

Na príkaz veliteľa oblasti Alexandra Alexandroviča Masalygina (zomrel v roku 1980, oficiálna verzia - žalúdočný vred) boli všetky práce v bani okamžite zastavené. Sarkofág vytiahli na povrch a začali ho otvárať, odlamujíce na okrajoch skamenený tmel. Ani nie tak z tlaku ako skôr účinkom slnečného tepla sa onen zvláštny tmel postupne menil v číru tekutinu. Jeden z robotníkov ju dokonca okúsil na jazyku (do týždňa zošalel a vo februári potom zmrzol pri dverách svojho domu). Veko rakvy dokonale presne zapadalo do 15 cm silných stien, ale samotné otvorenie bolo skutočným šokom pre všetkých prizerajúci.

Sarkofág bol naplnený až po okraj ružovomodrá, krištáľovo priezračnou kvapalinou, pod ktorej hladinou spočívala vysoká (asi 180 cm), štíhla žena nevšednej krásy, vek okolo tridsiatich, s jemnými európskymi črtami a veľkými, široko otvorenými, modrými očami. Husté, tmavo hnedé kadere s červenkastým nádychom jej siahali až do pása a pozdĺž tela voľne ležali mäkké biele ruky s krátkymi, úhľadne ostrihanými nechtami. Bola oblečená vo snehobiele krajkové šaty, priehľadné, v dĺžke tesne pod kolená s krátkymi rukávmi vyšívanými rôznofarebnými kvetmi. Nič iné na sebe nemala. Zdalo sa, že nie je mŕtva, ale len spí. V hlavách sarkofágu ešte ležala čierna, obdĺžniková, na jednom konci zaguľatená kovová krabička s rozmermi približne 25 x 10 cm.

Sarkofág bol otvorený pre verejnosť asi od 10 do 15 hodín a na zázrak sa prišla pozrieť celá dedina. Objav bol tiež okamžite hlásený do okresného mesta. Prišli hasiči, armáda, polícia. Do 14 hodín priletel aj vrtuľník tehlovej farby az neho vystúpila skupina mužov v civile, ktorí povedali, že miesto je nákazlivé a nariadili prítomným sa vzdialiť od hrobu. Potom zaistili miesto objavu a zapísali všetkých, ktorí sa dotkli rakvy, a tiež tie, čo stáli v blízkosti - vraj kvôli naliehavému lekárskemu vyšetreniu.

Sarkofág sa potom snažili naložiť do vrtuľníka, ale bremeno bolo príliš ťažké, a tak sa rozhodli z neho odstrániť tekutinu. Pri čerpaní kvapaliny však začalo telo priamo pred očami černieť. Preto kvapalinu ihneď vrátili späť a sčernanie rýchlo zmizlo. Po chvíli zas na tvárach ženy hral rumenec a celé telo získalo pôvodný vzhľad. Sarkofág bol uzavretý a prenesený do vrtuľníka, spolu so zvyškami tmelu v celofánovom vrecúšku. Potom ľuďom nariadili, aby sa rozišli, vrtuľník sa vzniesol a zmizol smerom k Novosibirsku.

Po čase prišiel do Rzavčiku z Novosibirsku postarší profesor a prečítal vo vidieckom klube prednášku o predbežných výsledkoch laboratórnych zistení. Povedal, že tento objav zásadne zmení celé chápanie histórie. V blízkej budúcnosti vraj sovietski vedci budú publikovať svoj nález, a to prinesie vedeckému svetu šok. Neznáma žena totiž bola podľa profesora pochovaná pred mnohými miliónmi rokov! A to je závažná trhlina v Darwinovej teórii.

Žena bola pochovaná v dávnom paleolitu, v období karbónu, milióny rokov pred dinosaurami, dávno pred vznikom uhlie, keď podľa moderných konceptov bola krajina rastlinným kráľovstvom. Pôvodne rakva stála uprostred drevené klenby hlbokej húštiny lesa. V priebehu vekov sa krypta spolu so všetkým okolitým rastlinstvom úplne zaborila do zeme a bez kyslíka tú za stovky miliónov rokov vznikla monolitická uhoľná sloj.

Spočiatku platila mimozemská verzia o pôvode ženy, ale genetická analýza tela ukázala na stopercentnú zhodu s moderným ruským človekom. Dnes sme úplne rovnakí, ako boli naši predkovia pred miliónmi rokov! Avšak úroveň civilizácie, ku ktorej žena patrila, presahuje všetky doteraz známe, vrátane našej vlastnej, pretože napríklad len povaha tkaniny, z ktorej boli vyrobený jej šaty, nie je prístupná žiadne moderné vedecké analýze. Zariadenie na výrobu tohto materiálu nie je vynálezom ľudstva.

Doteraz sa vraj nepodarilo určiť ani zloženie ružovej a modrej kvapaliny, boli označené len niektoré z jej základných prvkov pochádzajúcich zo starých odrôd cibule a cesnaku. O kovovej krabičke profesor nepovedal nič okrem toho, že je študovaná.

Pár dní nato sa v miestnych novinách objavila malá poznámka, že v blízkosti obce Ržavčik bol objavený archeologický relikt, ktorý vrhá nové svetlo na históriu. Ržavčané sa čudovali - iba tri riadky v novinách a nič viac!

Pomaly by sa na všetko zabudlo, keby z ničoho nič nebola dediny náhle obkľúčená armádou a polície chodila od domu k domu a skonfiškovala všetko, čo sa aj vzdialene k prípadu mohlo vzťahovať. Následne potom miesto, kde bola nájdená rakva, starostlivo prekopali a dôkladne zavalili zeminou.

Napriek tomu jeden z občanov našiel odvahu a napísal list na ÚV KSČ, ale skôr, ako prišla odpoveď, zomrel (podľa oficiálnej verzie zlyhanie srdca). Keď potom v priebehu roka, jeden po druhom, pri autonehodách zahynulo aj všetkých šesť ďalších "nálezcov" rakvy, boli všetci priami očití svedkovia pôvodného uloženia rakvy umlčaní navždy.

V roku 1973, keď podľa mienky úradov už všetko stíchlo, na brehu a na ostrovoch jazera Berčikul, ktoré sa rozkladá len šesť kilometrov od miesta nálezu sarkofágu, celé leto až do neskorej jesene v utajení prebiehali rozsiahle vykopávky. Pracovné miesto bolo obklopené vojakmi a políciou. Jeden z robotníkov zapojených do výkopu však v opitosti vyzradil, že na ostrovoch boli objavené nejaké staroveké cintoríny, snáď až z doby kamennej. Podeliť sa o detaily však rozhodne odmietol, ale ľudia videli ako výkopy, tak tehlovo sfarbený vrtuľník, ktorý niečo odvážal. Po dokončení prác na ostrovoch a pobreží Berčikulu zostali stovky vykopaných a následne starostlivo zasypaných jam ...

***

Informácie od veľkého učiteľa ľudstva MM

IN: Tisulská princezná Agalaida aj iránsky princ Radomír - To sú matričné ​​kópie (etalóny) Árijcov a slovanských národov?

MM: Tisulská princezná je žena, ktorá žila v epoche konca minerálneho a začiatku rastlinného kráľovstva (nájdená bola 5. Septembra 1969 v Kemerovskej oblasti). V tom čase sa na Zemi objavili predstavitelia Svetlé Hierarchia Slnečných bohov, ktorí pripravovali prírodný komplex na prijatie prvých ľudí. Kráľovná Agalaida bola jedným z predkov proárijců a bola veľmi rešpektovanou pramatkou všetkých predkov moderných Slovanov árijského plemena. Žila niekoľko tisíc rokov v podobe zhruba tridsaťročnej ženy. Zvláštnosťou slovanských predkov bolo, že mohli udržiavať svoje telá v neustálej mladosti a zdravia, tak ako bolo potrebné. Fyzická smrť tela Agalaidy nastala kvôli jej potrebe opustiť Zem a vrátiť sa na Slnečnej stranu, kde na ňu čakali iné úlohy. Opúšťajúci svoje fyzické telo, Agalaia požiadala o jeho uchovanie. Preto ich umiestnili do špeciálnej kvapaliny, ktorá bola syntetizovaná špeciálnym spôsobom na udržanie fyzikálnych parametrov telesnosti aj dlhší čas. Agalaida sa od tých čias vracala na Zem v množstve iných tiel, ale jej pôvodný telesný prejav bol zachovaný iba v danom hrobe.

IN: Kam sa dnes bolo telo Agalaidy?

MM: Agalaidino fyzické telo bolo umiestnené do špeciálneho kreaaktivního skladu, kde sa nachádza doteraz. Vzorky kvapaliny z rakvy boli odobraté do špeciálnych ampuliek a prevezení do rôznych laboratórií v Európe, Amerike, Číne a Taliansku. V Rusku sa žiadne výskumy nevykonávajú.

IN: V ktorej krajine sa nachádza telo Agalaidy?

MM: Telo Agalaidy je skladované v kriolaboratoři v Holandsku.

IN: Za akým účelom je toto telo držané?

MM: Matrica telesného prejavení Agalaidy je udržiavaná ako konštantná zdroj pre hlavné kolektívnej podoby slnečných národov. Prenos presné kópie - táto matrica je zdrojom pre dobíjanie v prípade regeneračných procesov ako účinkov porušenia v čase cudzorodého miešaní zo strany agresívnych cudzorodých pripojenia. ETALON svojho rodu bol založený a bol uložený v starovekom sarkofágu kráľovnej Árijcov a Slovanov - Agalaidy.

IN: Existuje aj mužský etalón?

MM: Mužský etalón dávnych Slnečných predkov Árijcov a Slovanov bol tiež nájdený, a to v Iráne a dostal meno Radomír. Aj jeho hrob bol rozkradnutý podobne ako mohyla Tusilské princeznej. Ale na rozdiel od nej existuje celý rad fotografií tohto nálezu, na ktorých je krásny muž slovanského vzhľadu, ohromného vzrastu a veľkolepé stavby tela. Jeho hrob bol posiaty nápisy a varovaniami, že neradno ho poškodiť. Napriek tomu boli oba tieto hroby v súčasnosti narušené a vyplienené, čo je obrovská strata pre všetky slovanské národy.

IN: Ako sa volá muž nájdený v Iráne?

MM: Svetozar, Svetopolk, Svetojar, Světomír, Svetoraz, Svetosotar, ... veľa mien. Avšak rovnako ako Agalaida prichádzal na Zem pod rôznymi menami.

IN: Sú ešte zachránené iné vzorky matríc tiel slovanských a iných národov?

MM: Slovania koexistovali s inými národmi po mnoho vekov, ale vždy si zachovali svoju pôvodnú podobu v prípade, keď boli v kontakte len s predstaviteľmi svojich klanov. Iné národy sa vždy snažili získať od Slovanov čistotu krvi, farbu očí a stavbu tela, a spravidla tak árijskej korene utrpeli straty, zatiaľ čo druhé národy tak svoje umierajúcej korene dobíjali. Takáto neekvivalentné výmena mohla byť užitočná len pre druhé národy, ale nie Slovanom. Vzhľadom k týmto zásahom iných národov sa značne oslabili ochranné vlastnosti potomkov Árijcov a len prítomnosť fyzických kópií štruktúry matrice pochovaných predkov pomôžu potomkom udržať v neporušenom stave Slovany - potomkov Arija. Existuje ešte 14 podobných hrobov, ktoré pomáhajú Slovanom udržať ich celistvosť. Dva otvorené hroby ovplyvňujú celistvosť kolektívnej éterické matrice Slovanov len málo.
Čo sa týka ostatných národov, možno povedať, že sidhi sediaci v strážených jaskyniach v stave hlbokej meditácie, sú tiež druhom matrice genofondu národov himalájskej oblasti. U démonických národov sú matričné ​​"hrdinovia" v podobe plazivých predkov.
Stručne povedané, každý národ má svoje vlastné korene a predkami, ktorí sú často spomínaný v ľudových slávnostiach v podobe totemov zvierat, Reptilia mimozemšťanov a ďalšie.

IN: Ako máme spolupôsobiť so zvyšnými matricami Slovanov, aby sme obnovili svoje skoršie telesné i duchovné schopnosti?

MM: Slovania sú nositeľmi svetlé matrice, majúce základ v plnom slnečnom spektre, ktoré chránia svet pred temnou inváziou. Solárne spektrálnej matrice v slnečnej sústave má základnú štruktúru pre akékoľvek vedomé nasledovanie zářného príkladu v prípade, že je nasmerovaný sledovať cestu Svetla. V súčasnej dobe vedomé spojenie so solárnou matricou môže úplne nahradiť matričnej pole vytvorené kedysi vašimi predkov - uchránená v telách predchodcov.
Teraz môžu byť Slovania priamo spojení s Hierarchiou Svetla v slnečnej sústave prostredníctvom obrátenia sa priamo bezprostredne k Vnútornému slnku, ktoré sa nachádza hneď vedľa Vonkajšieho - viditeľného slnko. Vnútorné slnko - to je sústredenie Sil Svetla v slnečnej sústave a priamy prístup k nim prostredníctvom modlitby potvrdenie svojej účasti na Hierarchii Svetla stáva sa podmienkami, ktoré maximálne spevňujú vznešené SPOJENIE s vašimi predkami aj potomkov.

aktualizácia:
Prišlo od Vlabi:
Bleskovo som našla úryvok z Levašova:
A ešte jeden málo známy fakt by som chcel uviesť pre dokreslenie "mozaiky". Nezostáva než dúfať, že to, čo bolo nájdené v roku 1969 neďaleko obce Ržavčik Tisulského kraja Kemerovskej oblasti, nebolo v tajných skladoch SSST zničené! Pri odstraňovaní nadložia uhoľnej bane bol objavený dvojmetrový mramorový kváder, ktorý sa ukázal byť sarkofágom a vnútri bolo objavené telo prek Řásná neznámej ženy. Neznáma vyzerala, akoby zaspala len nedávno a len sa prebudiť. Ale spiace kráske nebolo súdené prebudiť sa a žiadny bozk udatného princa jej v tom nepomôže. Bola veľmi dávno mŕtva, hoci sa jej telo uchovalo do tej miery, ako by zomrela pred pár minútami. Mala na sebe šaty vyrobené z neznámeho materiálu a neznámu technológií. Spolu s ňou bola v sarkofágu čierna pravouhlá krabička, ktorej význam nebol nikým objasnený. Ale to nie je to hlavné, hlavné je to, že keď bola vykonaná genetická analýza nájdené spiace krásky, ukázalo sa, že jej genetika je totožná s genetikou SÚČASNÉHO RUSKÉHO ČLOVEKA!

A ešte jeden zaujímavý fakt! Keremovská oblasť sa nachádza na juhu západnej Sibíri, práve v tých oblastiach, kde sa usadili naši predkovia potom, čo opustili potápajúcu sa Daarii! Nie je to až príliš veľa "náhodných" zhôd okolností aj pre tie najväčšie "neveriaci Tomáša"? Ale sociálnym parazitom sa nijako nechce priznať fakt toho, že civilizácia na Midgard-zemi bola vytvorená bielou rasou, ľuďmi, ktorí hovorili ruským jazykom a mali ruskú genetiku! ..

Nedobrovoľne pri čítaní riadok o náleze sarkofágu s telom krásne cudzinky prichádza na myseľ rozprávka o "Šípkovej Ruženke" (po rusky - "O spiace krásavicu") ... za deviatimi horami, leží spiace kráska, len v rozprávke je sklenená rakva av skutočnosti - mramorový sarkofág ! Ale zvyšok je totožný. Rakva-sarkofág sa nachádzal v hrobe. Zaujímavé je, že všetci očití svedkovia, ktorí tú reálnu "spiace krásku" videli, vypovedali, že by prisahali, že nie je mŕtva, ale spí! A telo v takom stave uchovala priezračná ružovkastá tekutina, mimo ktoré jej telo rýchlo začal o strácať svoju formu. Niekto, kto telo neobyčajne krásne mladé ženy do tej tekutiny umiestnil, tým sledoval nejaký cieľ, pokúšajúc sa ochrániť jej telo aj od najmenšieho rozkladu, čo znamená ochrániť bunky tela pred hnilobnými procesmi, zachovať je kvaziživými (neodumrela bunky, ktorých proces rozkladu je plne zastavený ). Niekto umiestnil jej telo do stavu medzi svetom živých a svetom mŕtvych.

Je celkom možné, že ten niekto sa chcel neskôr vrátiť a vrátiť tú ženu k životu, ale z tých či oných príčin sa to nestalo a medzi ľuďmi vznikla povesť o Spiace kráske, ktorá čaká dobrého mládenca, ktorý ju svojím bozkom - silou svojej lásky - vráti k životu! Je pravdepodobné, že to v tej dobe možné bolo, ak nedošlo k žiadnemu rozkladu tkanív! A hľa ... zrodila sa nemenej krásna legenda, ktorá sa dochovala až do dneška, a koho by napadlo, že je v nej obsiahnutý reálny základ !?

Je celkom možné, že aj v jadre mnohých iných legiend, skazek a rozprávok leží reálne udalosti ďalekej alebo nie tak ďalekej minulosti. A dúfajme, že sa niekde ešte nájdu skutočné dôkazy týchto legiend, samozrejme, ak sa o ne sociálnej parazity už "nepostarali"! ..

Tisulská princezná a Iránsky princ

Ďalšie diely zo seriálu