Top 7 dôkazov o tom, že sme pristáli na Mesiaci. Ste si istí?

1 11. 04. 2019
4. medzinárodná konferencia Sueneé Universe

Deník.cz dňa 11.12.2018 zverejnil 7 dôkazov o tom, že Američania pristáli na Mesiaci ... Naozaj? Poďme si zhrnúť spomínaných 7 dôkazov:

TOP 7 dôkazov, že sme boli na Mesiaci

1) Priviezli sme na Zemi mesačnej horniny:

Analýzou tzv. Mesačných vzoriek hornín vykonané v nedávnej dobe bolo minimálne v dvoch prípadoch preukázané, že spomínané vzorky pochádza zo Zeme a nikdy neboli na Mesiaci. Nezávisle od toho si Rusko už skôr vyžiadalo štúdie hornín od NASA, aby mohlo vykonať porovnanie s dátami, ktoré získalo z vlastných automatizovaných sond. Dôvodom bol na prvý pohľad dosť zásadný rozdiel v nameraných hodnotách. NASA na žiadosť Ruských kolegov reagovala so slovami: Žiadna podrobné dáta vám dávať nebudeme. Naše merania sú jediná správna.

2) Môžeme vidieť miesto pristátia:

LRO ukazuje fotografie bohužiaľ vo veľmi nízkom rozlíšení. Na fotografiách sú navyše vidieť len dokresľovaný objekty - pixely. Fotografie dokonca pred pár rokmi používal moon.google.com ako ako mapové podklady. Ľudia sa ale začali smiať príliš nahlas, pretože si niekto spočítal meradlo vyznačených bodov. Stopy astronautov by boli dosť veľké, že by aj dinosaurus zapadol ... Základňa lunárneho modulu, ktorá má mať zhruba priemer niečo okolo 16-20 metrov, mala pomaly rovnakú veľkosť ako stopy, vlajka alebo stopy od vozítka ...

V spojitosti s mediálnym humbukom, ktoré uverejnenú oných dôkazov predchádzalo, to pôsobilo ako: Tieto pixely sú ono a ak s NASA nesúhlasíte, ste blázni! Pritom NASA v skutočnosti má fotografie s rozlíšením 7 cm na pixel a to už od misie Clementine. Tie neboli nikdy zverejnené. Dôvod? John Brandenburg vysvetľuje: Našli sme na odvrátenej strane Mesiaca stavby. Mesiac je obývaný - ale nie ľuďmi!

3) Povrch Mesiaca je reflexná:

Experimentálne bolo overené v laboratórnych podmienkach, že toto tvrdenie je nepárne. Pritom bol použitý regolitu (imitácia mesačného prachu, ktorý mal oveľa väčší faktor odrazivosti svetla). Napriek tomu to nefungovalo.

4) Hviezdy sú stále všade okolo:

Technológia 60. rokov možno mala právo na istú stagnáciu ľudských možností. Teda, že mohol byť problém vyfotiť hviezdy z povrchu Mesiaca. Dnes sme ale oveľa ďalej. Rozhodne technicky je uskutočniteľné umiestniť na obežnú dráhu Mesiaca sondu, ktorá bude fotografovať hviezdnu oblohu. Rovnako ako to vieme z obežnej dráhy Zeme. Podobne je určite technicky možné vziať fotoaparát alebo kameru a nastaviť ju tak, aby vyfotografovala hviezdnu oblohu priamo z povrchu. Problém s prepálením svetla od Slnka je opäť riešiteľný. Môžete fotiť aj počas Lunárny noci - teda v momente keď na Mesiac nedopadá svetlo zo Slnka.

Čína má teraz na Mesiaci sondu. Stačila by jediná fotografie hviezdnej oblohy a tento argument by bol raz navždy postavený do laty ... aneb opäť žiadam kohokoľvek z čitateľov, aby predložil aspoň jednu jedinú fotku hviezdnej oblohy z povrchu Mesiaca. Nepýtam sa, prečo to nejde! Napíšte mi (NASA), ako to urobiť, aby to šlo.

5) Mesačné sondy môžu vidieť to isté, čo astronauti:

Ak Japonská sonda fotila na rovnakom mieste, kde došlo k pristátie niektorej z misií Apollo, potom by bolo logické, že by odfotila zvyšky po pristátí Američanov na Mesiaci. Kde také fotky nájdem? Pripomeniem len, že Čína sa dostala do kontroverzné situácie, keď fotografie z prvých čínskych misií k Mesiacu, boli ukradnuté fotografie z prípravných misií Apollo pre let na Mesiac v 60. rokoch. :)

6) Vlajka sa pohybuje:

V knižke mimozemšťan, Dr. Steven M. Greer odkazuje dokument z archívov tajných služieb. Uvádza, že zábery s umiestňovaním vlajky boli Predtočenie vo zvukotesnom štúdiu, ktoré je umiestnené kdesi na predmestí New York. Tiež spomína minimálne jedného žijúceho svedka, ktorý bol priamym účastníkom podvodu. Vlajka sa pohybuje jednoducho preto, že to točili síce v uzavretej miestnosti ale v bežnej atmosfére Zeme.

7) Laserové reflektory sú na svojich miestach:

Tento argument je považovaný mainstream, za ten najzávažnejší. Inými slovami, že aj keby všetko naozaj bolo nepresvedčivé, potom toto je jasne nepriestrelné. Určite? Vedeli ste, že na vykonanie onoho experimentu tie reflektory nie sú vôbec potrebné? Čože? Naozaj! Ešte dávno pred tým než kedy človek s čímkoľvek (žiadna sonda ani LM Apollo) doletel k Mesiacu totiž na jednej prestížnej štátnej Americkej univerzite vykonali pokus s využitím laseru, ktorým merali vzdialenosť Zeme vs. Mesiac.

Mesiac má prirodzenú schopnosť odrážať svetlo. Je to logické, vďaka tejto vlastnosti ho vidíme na nočnej oblohe pokiaľ nie je v tieni Zeme. Pokus bol úspešný a bol vykonaný študentov opakovane. Treba tiež vznieti do úvahy, že spomínané odrazky majú mať plochu (odhadom) 1 × 1 meter. Laserový lúč s priemerom pár centimetrov na výstupe z laserového dela vyslaný zo Zeme má však pri dopade na povrch Mesiaca priemer niekoľko stoviek metrov. Je to inými slovami kužeľ, v ktorom tie odrazky majú rovnakú hodnotu ako, keby ste strieľali laserovým ukazovátkom na sto metrov po hrote špendlíka ... Inými slovami odrazky nie sú potrebné, čo ako som už písal, vyššie bolo aj experimentálne overené dávno pred ich umiestnením.

Ďalšie a ďalšie dôkazy

A to je všetko? Máme k dispozícii báze cez 80 priamych a nepriamych dôkazov o tom, že prezentované materiály, ktoré majú dokazovať pristátie človeka na Mesiaci sú jednoducho podvrh. V 50. a 60. rokoch išlo predovšetkým o dve veci:

a) mediálna kampaň, ktorá mala ukázať, že USA je na tom technologicky lepšie ako ZSSR ... (bola studená vojna)

b) zatieniť fakt, že nie sme vo vesmíre sami a že Mesiac obsahuje dosť problematické dôkazy, ktorých zverejnenie by podľa vtedajších sociologických štúdií, kt. sú dodnes vyhľadateľné, spôsobilo totálny rozpad spoločnosti na Zemi.

Viac sa môžete dozvedieť v knižke mimozemšťania, Ktorú si môžete zakúpiť v eshopu Sueneé Universe.

Steven Greer: Mimozemšťania

podobné články