US Air Force WJPavelec: Čierne operácie, ET a čipová technológia

5 02. 07. 2017
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

William John Pavelec bol bývalý počítačový operátor a programátor u špeciálnych síl US Air Force, ktorý bol v službe počas šesťdesiatych rokov prvej Nike Air Force Base a tiež vo Vietname. Na jeho výslovné želanie jeho svedectvo bolo zverejnené až po jeho smrti.

Keď som sa prvýkrát v živote stretlo s UFO, prinútilo ma to k novému spôsobu myslenia. Bolo neskoro v noci, keď sme mladá dáma a ja boli v lese približne 50 km južne od Fayetteville (Severná Karolína). Tam sme prvýkrát zaznamenali prítomnosť TVS, ktoré spôsobilo úplné ticho. Prestali byť počuť žaby, cikády a iné zdroje lesného hluku, ako keď vypnete svetlo v izbe. Samotný objekt sa pred nami objavil o 20 až 30 sekúnd neskôr vo výške tak 70 až 100 metrov priamo pred nami vo vzdialenosti 15 metrov. Mieril od juhovýchodu k severozápadu. Bol večer okolo 23:25. Potom, čo zmizol cez malé jazierko, pokračovalo ešte chvíľu ticho - približne 20 až 30 sekúnd. Potom sa žaby, cikády a ďalšie ruch lesa zapol, ako keď zapnete vypínač svetla.

Tá udalosť bola dramatická skôr v mojej hlave, než v skutočnosti. Donútila ma klásť si otázky, čo sa to v skutočnosti na tom svete deje.

Po tom čo som opustil armádu, požiadali ma, či by som išiel vypomáhať do Rusco Electronics. V tom čase išlo o najväčšieho výrobcu a inštalatéra zabezpečovacej techniky na svete. Prešiel som z korporátnej úrovne v Denveri (ktorá v tom čase rástla ako huba po daždi) späť k práci pre armádu a štátnu správu. Získal som späť svoje bezpečnosťou previerky a bol znovu aktivovaný do služby. To viedlo k tomu, že som robil veľa práce pre štátnu správu. Počas tohto obdobia som vyvíjal bezpečnosťou systémy, ktoré boli mimo záujmy národnej bezpečnosti, a ktoré slúžili veľkým korporáciám.

V roku 1979 som prešiel k spoločnosti North Glen v Colorade, ktorá vyvíjala implantovateľné čipy pôvodne určené pre kone, pretože tam bol veľký problém so zámenou koní. Mohli ste mať dva kone, ktorí vyzerali úplne rovnako. Nemali ste istotu, či stávkujete na toho rýchlejšieho alebo proti nemu. ta pilulka, Ak to chcete tak nazývať, bola už v tom čase dosť malá na to, aby sa dala implantovať koňovi pod kožu pomocou hypodermické ihly. Bolo mi ukázané ako a fungovalo to. Dokázali sme čip prečítať z 2 až 3 metrov vďaka ručnej čítačke.

Toto bola ešte stále primitívne technológie. V tej dobe ale sa v bezpečnostnom priemysle veľa diskutovala otázka sledovanie a lokalizácia ľudí, ktorí boli unesení. Obzvlášť sa to týkalo našich námorných dôstojníkov a v jednom prípade aj premiéra Talianska, ktorí boli unesení. Títo ľudia boli pripravení o citlivé informácie alebo mučení alebo oboje. Jedným z cieľov tejto technológie bolo umožniť nám je sledovať a rýchlo ich lokalizovať.

Priniesol som túto technológiu na stretnutí scifi (Secure Comunication Inteligencia / Information Facility) vo Virgínii. Schôdzku dojednal kamarát zo CIA a môj dobrý kamarát Bob a ešte ďalší priatelia zo Štátnej správy, aby sme technológiu predstavili (ako sme si v tej dobe mysleli) tým správnym ľuďom, ktorí by ju mohli zodpovedne použiť.

Naše stretnutie bolo vo veľmi tesné miestnosti s mnohými ľuďmi, ktorí nám neboli vôbec predstavení. Nepovedali svoje mená, nieto odkiaľ sú. Musel som len veriť mojim dvom kontaktom, že pozvali tých správnych ľudí, aby boli v správny čas na tomto mieste, že všetci budú dostatočne zodpovednými osobami.

Bol to omyl. Po stretnutí som sa dozvedel, že dvaja ľudia tu vôbec nemali byť. Oni o tom stretnutí dávno vedeli. Vedeli o čom to stretnutie je. Dokonca vedeli, kto má na tom stretnutí byť. Neskoršom skúmaním som zistil, že jeden pracoval pre Oddelenie poľnohospodárstva a druhý pre Oddelenie financií. To čo nás viedlo k tomu pátrať po pôvode týchto dvoch ľudí, boli ich otázky, ktoré kládli alebo skôr to, čo sa skrývalo za týmito otázkami a za rečou tela ... všetko totiž nasvedčovalo tomu, že majú dôvody využiť našu technológiu iným spôsobom, než bolo pôvodne na stretnutie predstavené. V skutočnosti ich najväčší koncern bol natoľko rýchly, že dokázal vyrobiť miliardy čipov s úplne unikátnym číslom. Táto konkrétna pilulka [ako pilulka vyzerajúce zariadenie - čip] bola naozaj miniatúrne. Mala veľké rezervy v možnostiach využitia. Bol to vlastne prenášač [informácií]. Mohli ste do neho poslať signál a dostať z neho odpoveď s unikátnym číslom, ktoré nešlo od výroby zmeniť. Bolo tu veľa možností, čo by sa dalo do čipu pridať, ako napríklad meranie teploty, tlak, pulz alebo mozgové vlny. V tej dobe to ale bolo ešte len vo vývoji.

O mnoho rokov neskôr som čítal článok o tom, ako si žena z východu nechala odstrániť čip zo svojho tela - písal sa rok 1999. Objavilo sa to na internetových stránkach. Bol to nepatrne pozmenená verzia čipu z Denveru s nejakými zlepšeniami. Žena uviedla, že verí, že jej to dali niekedy medzi rokmi 1980 až 1981.

Spoznal som toho chlapíka, ktorý ten čip vytvoril. Už nikdy sa nemusel strachovať o peniaze. Bohužiaľ niekto, koho sme vôbec nepoznali, si ticho vzal podstatnú časť z tej technológie, ktorú on vymyslel. Pravdepodobne v tom hralo rolu moje stretnutia vo Washingtone DC, pretože inak sme s tým nikam nechodili. Proste niekto iný si to vzal - rozvíjal ďalej a my sme sa nikdy nedozvedeli, kto to bol.

V roku 1984 som sa stretol s profesorom na univerzite v Novom Južnom Walese, ktorý objavil spôsob, ako vytvoriť mikroskopický čip z kovovej zliatiny lítia a nióbu ... Mal tam vysokofrekvenčný vysielač a prijímač. Zistil, že na niektorých frekvenciách je schopný poslať lúč energie do toho čipu, a že z toho dostane odpoveď vo forme unikátneho čísla.

Vzali sme ho k nám do Denveru do našej spoločnosti, Systems Groups v Colorade. Urobili sme zopár testov. Mal sebou pár naozaj jednoduchých verzií, ktoré boli veľa malé - približne 3 milimetre a len niekoľko stotín milimetra hrubé. Leptaním bolo možné ich upraviť tak, že každý mal vlastný špecifický signál.

Sueneé: Môže byť zavádzajúcim hovoriť o tej veci ako o čipu. Máme totiž tendenciu si predstavovať niečo na princípe integrovaných obvodov, ktoré v sebe skrývajú rad súčiastok. Tá vec môže byť naozaj veľmi jednoduchá a pri dostatočnom zväčšení by ste o nej povedali, že je to vlastne len kus kovu, ktorý ale má fyzickej úrovni dostatočne špecifické vlastnosti, vďaka ktorým ho možno použiť ako jednoznačný identifikátor.

A táto vec mohla mať teoreticky, v závislosti na veľkosti a spôsobu leptanie, unikátne číslo v poriadku miliardy na druhú. V skutočnosti test, ktorý sme urobili, potvrdil, že sme zostavili vysielač a prijímač, ktorý bol schopný pracovať s obyčajnou anténou zo strechy. Boli sme schopní prečítať tú vec prilepenú na kuse kartónu vzdialenú od nás na stovky metrov tým najprimitívnejším spôsobom. Netušili sme akú frekvenciu zvoliť, takže sme použili bežnú anténu, ktorá prejde [vyšle / zachytí signál] skrz bežné veci ako je potrebné preglejka.

Sueneé: Väčšina bežných amerických domov sú drevostavby.
Boli sme tým znovu úplne fascinovaní. Cítil som, že toto bola technológia, ktorá skutočne mala nejakú hodnotu. Znovu som vzal túto vec (a tentoraz s ešte väčšou ostražitosťou) na stretnutí vo Virgínii do našej subdodávateľské spoločnosti, ktorá robila veľa pre tajné služby.

Tentoraz na schôdzku prišiel riaditeľ bezpečnosti všetkých štátnych oddelení spoločne s Bobom a mojím dobrým priateľom zo CIA.

Opäť sa stalo, že na poslednú chvíľu do miestnosti vstúpili ľudia, ktorí mali správne poverenia. Ľudia, o ktorých sme nevedeli, čo presne sú zač. Mali veľmi dobrá poverenia, ale neboli nikdy pozvaní mojimi dvoma kontakty. Opäť vedeli o našich telefonátoch; vedeli presne aký čas, aké miesto ao čom si budeme hovoriť. Domnieval som sa, že moje telefónne hovory boli vedené cez bezpečné telefónnej linky ...

Snažili sme sa zistiť, kto boli tí dvaja páni [na poslednom stretnutí]. Čo ma ale naozaj dostalo, bol ten profesor na univerzite v Novom južnom Walese, ktorý náhle dostal obrovský grant. Jeho technológia bola presunutá a on už do konca svojho života nemusel pracovať.

Jeden z mojich blízkych priateľov zo San Francisca (ktorému som sa nenápadne zmienil o tejto technológii, pretože sa zaoberal inými aspektmi národnej bezpečnosti a sledovaním ľudí) Mi povedal, že dostal za úlohu projekt na bezpečnostné zámky a kamery - všetko to malo pracovať dohromady. hlavné divízie Európske spoločnosti Siemens bola umiestnená v Silicon Valley (oblasť San Francisca). Povedal mi, že vyrábali miliardy čipov, ktoré vyzerali takmer ako tie, ktoré som mu opísal.

O rok neskôr sa môjho kamaráta spýtali, či si chce svoj bezpečnostný systém odkúpiť späť, pretože spoločnosť rušila výrobu. Čo ma na tom dostalo, bol fakt, že oni mali miliardy čipov a nikto z nás nevedel, čo sa s nimi stane - proste zmizli.

Medzi tým sa Bob nevzdával nádeje a skúšal zistiť, kto boli tí dvaja chlapíci, čo nás zmieroval; pre koho pracovali a aká bola ich agenda. Ja aj on sme spolu viedli dlhé debaty o tom, čo sa to v tej vláde deje, kto kontroloval koho, aké mal záujmy. Jemu sa podarilo nadviazať niekoľko kontaktov o tom, čo sa tu vlastne deje. Kontaktoval nášho spoločného priateľa v CIA. Ten mi povedal: "Bob našiel niečo horúceho. Vracia sa späť do biznisu v štátoch. Dohodneme stretnutie. ".

O niekoľko dní neskôr - po tom, čo odviezol svoje dva chlapcov na súkromnú školu v Nairobi, zrazilo ho na svetelnej križovatke auto. Išlo o bočný náraz Land Roverom so zvýšeným výkonom. Bol na mieste mŕtvy. Brit, ktorý mal byť v sedem hodín ráno údajne opitý, bol odvezený do nemocnice, odkiaľ okamžite zmizol. Všetky informácie, ktoré uviedol do zdravotnej dokumentácie, boli falošné. bol to úmyselný zásah.

Čo ma vždy znepokojovalo, bol fakt, že Bob sa pravdepodobne dostal veľa k pravde - kto stál v pozadí ďalšieho vývoja týchto implantovateľných čipov. Snažili sme sa zistiť, kto na tom robí bez vedomia našej vlády. Pretože nech už to bol ktokoľvek, mal schopnosť sa dostať kedykoľvek, kamkoľvek a mať o všetkom detailný prehľad.

Skúmal som tú záležitosť od začiatku 80. rokov a verím, že sú tu vo svete minimálne štyri silové [vládnucej] skupiny. Majú k dispozícii bohatstvu presahujúcej našu predstavivosť. Majú kontrolu nad najrôznejšími programy - najmä nad čiernymi programy (black ops.) Vrátane Ruskej vlády a v Číne taky. Ich chápanie politiky nie je rovnaké ako u väčšiny ľudí. Ich agendy sú úplne odlišné od tých vládnych. Majú veľmi podrobný prehľad nad tým, čo sa okolo nich deje.

Dali sme im mená, ale nemalo to nič spoločné s tým, ako sa volali naozaj. Hovorili sme im jednoducho štyri jazdci. Boli časy, keď títo štyria jazdci, pracovali spolu a boli tiež doby, kedy intrigovali jeden proti druhému. Išlo o neustálu bitku na najhlbšej úrovni v snahe byť tým najväčším psom na svete. Jednou vecou, ​​ktorú mali spoločnú, bola absolútna túžba po kontrole - všetkého a všetkých; a každý z nich mal svoju vlastnú filozofiu - podstata tejto filozofie, ktorá je pravdepodobne viedla k ich akciám. Verili sme, že to bola príčina toho, čo spôsobovalo veľa divných vecí, ktoré sa delia v Nevade [kde sme pracovali]. Tie podivnosti, ktoré sa diali aj v súvislosti s tou čipovou technológiou, Ktorú som osobne priniesol (ako sa na to dnes pozerám) zlým ľuďom vo vláde. Pretože my sme tu technológiu nikdy nevyužili na ten účel, na ktorý bola zamýšľaná.

Tí dvaja muži, ktorí prišli na posledné stretnutie ... oni mali NSA, NRO - poverenie toho druhu. Keď sme si ich neskôr preverovali - neexistovali. Ich oprávnenia boli nedostihnuteľný a to vrátane rôznych prístupových identifikačných zabezpečovacích systémov, ktoré sme mali. Či už išlo o biometrické údaje, odtlačky prstov, očnej sietnice, boli všade vrátane prístupových kódov. Vedeli všetko; mali všetko; mali to v lepšej kvalite, než väčšina agentúr mala k dispozícii. To osvetľovalo fakt, že mali neobmedzené rozpočty.

Spolupracoval som s väčšinou hlavných ropných spoločností; spolupracoval som s väčšinou hlavných počítačových spoločností; vyvíjal som vysoko sofistikované zabezpečovacie systémy. Žiadny z ľudí v komerčnej sfére mi nikdy nedal najmenší dôvod na znepokojenie, že majú nejaké skryté záujmy nad rámec alebo v pozadí toho, čo bol ich verejný korporátnej záujem. Boli to pravdiví ľudia z korporátneho prostredia. Ak tam boli nejakí ľudia, ktorí za sebou skrývali iné súkromné ​​osoby, ktoré stáli mimo hlavnej business, aby robili nejaké tajné veci, nevedel by som o tom.

Idú z oblastí, o ktoré by som povedal, že je absolútne divná, je vesmírny priemysel v našej krajine. Pracoval som pre mnoho spoločností zaoberajúcich priemyslom pre vesmírne programy. Či už išlo o fyzický dizajn alebo prinajmenšom konzultáciu. Občas sa mi dostali do cesty ľudia, na ktorých bolo vidieť, že vedia oveľa viac ako ja som vedel. Mnohí z nich boli veľmi dobrí v tom, ako kontrolovali svoju reč tela, ale neboli perfektné. Pracovali sme pre veľa spoločností. Najmä pre tých, ktoré boli v oblasti Kalifornie a Denveru a mali bežiaci projekty. Robili tajné veci, ktoré boli oveľa ďalej než čierne projekty, S ktorými som bol obligátne oboznámený, takže dokážem hovoriť o rozdieloch ...

[Hr]

Sueneé: Na internete môžete na tému podkožných čipov nájsť rad článkov aj v mainstream médiách. Posledným by mohol byť napríklad článok z Poľska, kde nejaký nadšenec platia týmto spôsobom za kafe vo vlaku alebo asi rok starý článok o približne 10 ajťáci zo SR, ktorí si nechali zo zvedavosti implantovať čip. Mainstream vytvára oblak prachu v tom smere, že táto technológia je zatiaľ takpovediac iba v plienkach a že jej masovému využitiu bráni veľkosť a spoločenská netolerancie. Opak je pravdou, čo dokazuje nielen vyššie prezentovaný preklad rozhovoru. Porovnajte napríklad bežne videnej RFID čipy na tovare v obchodoch (môžem mať tvar maličké samolepky) s rúrkovými čipy s veľkosťou do 1 cm. Ako píše WJP, toto všetko je zastaraná technológia, ktorú vyvíjali už v 70. rokoch minulého storočia. Súčasná miniaturizácia pracuje s nanotechnológiami a ako WJP uvádza, už v tej dobe hľadali spôsob, ako prinútiť čipy, aby boli aktívnymi prvkami v tele hostiteľa. O fenoménu tzv. Čipovej totality sa hovorí aj v súvislosti s pokusmi o plošné očkovanie, alebo chemtrails.

podobné články