utajované artefakty

2 17. 10. 2016
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Dávne artefakty sú pred ľudstvom utajované a skrývajú sa v slobodomurárskych depozitároch a v podzemí Vatikánu

Udalosti, o ktorých sme informovaní z domácich obrazoviek, tlače a iných dezinformačných prostriedkov, sa týkajú predovšetkým politiky a ekonomiky. Pozornosť súčasného človeka je sústreďovanie na tieto dve oblasti aby sa nevenoval iným, nemenej dôležitým veciam. O čo ide nám povie ruský historik Georgij Sidorov.

utajované artefakty

V súčasnosti je naša planéta zasiahnutá vlnou lokálnych vojen. Všetko začalo už po vyhlásení studenej vojny ZSSR. Najskôr Kórea, potom Vietnam, Afrika, Blízky východ a ďalšie. Dnes vidíme, ako sa vojny v Severnej Afrike pomaly posúvajú k našim hraniciam. Všetci chápu, že ak padne Sýria, bude ďalší Irán. A čo bude potom? To všetko je ale iba tzv. Špička ľadovca.

Čo sa teda skrýva za neviditeľnú oponou? Všade, kde prebiehali a prebiehajú vojnové operácie, a je jedno či na území Kórey, Vietnamu, Indonézie alebo v Afrike, nasleduje za armádou NATO "neviditeľné" vojsko; ktorého hlavnou úlohou je vyplieniť múzea a zaistiť najcennejšie artefakty. Zvyčajne po nich zostáva spúšť v podobe rozbitých a pohádzaných predmetov, chaos, ktorého uvedenie do poriadku je veľkým problémom aj pre skúseného odborníka. To všetko prebieha zámerne. Zároveň vzniká aj otázka kam všetky tie "zaistené" artefakty mizne. Je zaujímavé, že je nenájdeme ani v Britskom múzeu, či akomkoľvek inom európskom a ani v múzeách amerických alebo kanadských. Kde teda končí veci z múzeí v Bagdade, Egypta, Líbye a ďalších, kam vstúpila noha vojaka NATO alebo francúzskeho legionára?utajované artefakty

Je nepochybné, že všetky nakradnuté predmety končia buď v tajných depozitároch Slobodných slobodomurárov, alebo v podzemí Vatikánu. A vyvstáva ďalšia otázka: čo sa globalisti a ich prisluhovači snažia skryť pred verejnosťou.utajované artefakty

Podľa toho, čo sa nám zatiaľ podarilo objasniť, sa do utajených skrýšou Slobodných slobodomurárov dostávajú predmety, ktoré sa nejakým spôsobom vzťahujú k najdávnejšiu histórii ľudstva. Z Irackého národného múzea v Bagdade zmizla napríklad socha okrídleného démona Pazuzu, je spodobením tvorov, ktorí kedysi dávno prišli na Zem. Prečo by sme ju nemali vidieť? Mohlo by to niekoho priviesť na myšlienku, že ľudia nie sú výsledkom Darwinovej evolúcie, ale potomkov prichádzajúcich z vesmíru? Pazuzu a artefakty podobné povahy nás vedú k záveru, že zednářští hľadači istých predmetov sa snaží odstrániť objekty, ktoré by mohli vypovedať o skutočných dejinách ľudstva. A to isté sa deje aj na území Ruska.utajované artefakty

Tisulská princezná

Vo svojej knihe chronologicky-ezoterické analýzy som upozornil na prípad objavu Tisulské princeznej. V roku 1972 boli spod uhoľné sloje, z hĺbky 70 metrov, vyzdvihnuté mramorové sarkofágy, naplnené neznámou kvapalinou, a v nich ľudia bielej rasy. Podľa očitých svedkov vyzerali presne ako my alebo Nemci, či Škandinávci. O tomto objave som sa dozvedel náhodou od jednej babičky z dediny Ržavčik, ktorá mi rozprávala, ako bolo miesto nálezu obkľúčené armádou a sarkofágy boli odvezené. V priebehu dvoch rokov zomreli všetci očití svedkovia tejto udalosti z neznámych príčin.

Otázka: kam sa podeli ľudia zo sarkofágov? Podľa odhadov geológov boli pochovaní zhruba pred 800 miliónmi rokov. Vedecké kruhy ale o Tisulském náleze nič nevie. Čo znamená, že v sovietskych časoch na území ZSSR pôsobili rovnaké tajnej organizácie ako aj na Západe a ich úlohou bolo utajovanie informácií. Niet pochýb o tom, že vo svojej činnosti pokračujú dodnes. Mali sme možnosť presvedčiť sa o takomto spôsobe rokovaní celkom nedávno.

podivní ozbrojenci

Pred niekoľkými rokmi sme sa v Tomskej oblasti začali zaoberať prieskumom odkazu našich predkov. V priebehu prvého roka sme objavili dve svätyne a štyri hradisko, prakticky všetko na jednom mieste. Keď sme sa ale ďalší rok vrátili, stretli sme sa u vykopávok s "podivnými" ľuďmi. Boli ozbrojení a správali sa arogantne. Zhruba za mesiac po tejto udalosti nám zavolal jeden miestny známy a oznámil, že na nami odkrytých Hradišti a svätyniach sa vyskytujú neznámi ľudia a nie je jasné, čím sa tam vlastne zaoberajú. Prečo sa vôbec vyskytovali v miestach našich nálezov? Odpoveď je jednoduchá: vo svätyniach i Hradišti sme objavili tenkostennú keramiku sa starovekými sumerskými ornamentmi a správu sme odovzdali aj Ruskej geografickej spoločnosti (RGO) Tomskej oblasti.

Vysvetlenie je v podstate prosté, ak naša malá prieskumná expedície vlastivědců narazila na dôkazy o tom, že pravlasť Sumerov mohla byť na Sibíri, čo odporuje biblickej verzii, že najstaršími nositeľmi kultúry sú len múdri Semiti, a v žiadnom prípade to nemôžu byť príslušníci bielej rasy zo severu Európy, na Sibíri. Ak by pravlasť Sumerov bola naozaj v Chantymansijském kraji, znamenalo by to, že Sumeri sú výsledkom etnického "kotla" pravlasti bielej rasy. Preto by každý Nemec alebo Slovan bol blízkym príbuzným najstaršieho národa na Zemi.

V skutočnosti by bolo nutné prepísať dejiny od základov, a to by predsa nešlo! Čím sa zaoberali neznámi ľudia na našich vykopávkach zatiaľ nevieme. Možno sa snažili zničiť keramiku, prípadne aj iné artefakty. Ale fakt, že zvláštni ozbrojenci prišli z Moskvy, hovorí o mnohom. Avšak pravdou je, že všetci títo ničitelia dôkazov o tom, že ľudstvo pochádza z vesmíru, nemôžu odstrániť všetky dôkazy, ktoré sú všade, ako v horách, tak aj pod vodou. S múzeami je to ďaleko jednoduchšie, tam sú ucelené zbierky, stačí zobrať veci a odniesť. Hlavné je obsadiť tento štát a potom už je možné všetko.

U nás v Rusku, na Sibíri aj na Urale, sa nachádza také rozvaliny miest a stavieb, ktoré nemožno zničiť ani tou najmodernejšou zbraní. Jediné, čo môžu títo zástupcovia temných síl a manipulátori s ľudským vedomím urobiť, je mlčať o objavoch a prinútiť vedu hrať ich hru, čo sa už dávno deje. Preto naši vedci, hlavne historici a etnografi, nevidí absolútne zrejmé veci. A ak je aj vidia, snaží sa na ne rýchlo zabudnúť. Je to pochopiteľné, stačí otvoriť ústa a človek príde o svoje teplé miestečko, reputáciu a niekedy aj o život. Pretože my ale nie sme závislí ani na diktátu vedy ani na slobodomurárskych lóžach naše bádania zastaviť nemôžu.

megalitické stavby

V lete 2013 sa naša malá skupinka vypravila na juh Kemerovskej oblasti do Horské Soria Prečo sme si vybrali práve tento kraj? Pretože nám naši známi geológovia oznámili, že sa v horách, vo výške 1000 a viac metrov, nachádza zrúcaniny zanechané zmiznutú civilizácií. Ak budeme veriť legendám, jedná sa o kultúru našich predkov. A tak sme sa nakoniec v septembri tromi džípmi dopracovali až do samého "srdca" Horské Soria. Našimi sprievodcami boli práve tí geológovia, ktorí nás informovali o náleze, ľudia s veľmi dobrou znalosťou svojho kraja a odbornými vedomosťami ohľadom hornín. S ich pomocou sme dorazili k prvému megalitu, obrovské kamenné stene na vrcholku hory. Múr sa skladala z blokov, z ktorých niektoré boli dlhé až 20 metrov a vysoké 6 metrov. Z takýchto "tehál" boli postavené základy, vyššie potom boli menšie kamene, ale aj tie prekvapovali svojimi rozmermi. Keď sme bližšie preskúmali rozvaliny, zistili sme, že na niektorých miestach sú zreteľné stopy po tavenie. To nás priviedlo k záveru, že stavba bola zničená veľmi silným tepelným pôsobením.utajované artefakty

Geológovia sa domnievali, že budova bola rozborený výbuchom dávnej jadrovej bomby, ale dokonca ani jej energia nedokázala pohnúť sa základy a časťou steny starovekého megalitu. Keď sme si prezreli horu, bolo jasné, že žulové bloky váži zhruba 100 a viac ton. Výbuchom sa rozleteli do rôznych strán; je nimi zaplnená celá tiesňava a zavalené sú aj svahy. Ako ale mohli dávni ľudia dostať obrovské bloky do takej výšky a odkiaľ tie kamene pochádzali zostáva záhadou.

Na otázku, čo ďalšieho sa nachádza v okolí, odpovedali naši sprievodcovia, že objavili ešte niečo, čo pripomína obrovský kondenzátor. Je vybudovaný zo zvisle postavených žulových blokov a v niektorých miestach sú prekryté vodorovne položenými kamene. K čomu stavba slúžila, nebolo úplne jasné, že bola ale dielom ľudských rúk alebo iných rozumných bytostí, bolo zrejmé. Podarilo sa nám preskúmať aj tieto rozvaliny. Ako sa ukázalo neskôr, podobných ruín bolo v okolí veľa.

Agónie končiace epochy a to, čo by ľudstvo malo vedieť

Pochopiteľne sa ponúka otázka: ako je možné, že v priebehu toľkých rokov neboli tieto megality ani raz navštívené našimi vychvaľovaným vedci? Vari naozaj uverili akademikovi Millerovi, ktorý spísal dejiny Sibíri a tvrdil, že je to územie pre historikov absolútne nezaujímavé? A nebolo náhodou dôvodom k tvrdeniu murárov Millera to, že mali zostať stavby na Sibíri, vytvorené zaniknutú civilizácií našich dávnych predkov, utajené? Veľmi šikovne vymyslené, jedným ťahom pera škrtnúť dávnu minulosť nielen nášho národa, ale aj celé bielej rasy. Bude zaujímavé sledovať, čo opäť vymyslí naši "priatelia" v zahraničí a členovia ruských slobodomurárskych lóží aby pred verejnosťou tieto nálezy utajili.

V dobách ZSSR bolo v týchto končinách niekoľko gulagov, v súčasnosti tu už nič také nie je a ktokoľvek z novinárov alebo vedcov sa sem môže vypraviť. V podstate sa ponúka zachovať sa po americky: majú na to už dávno vypracovaný scenár, v oblastiach so starovekými ruinami zriaďujú vojenské základne. Ako to napríklad vykonali v Iraku, na mieste rozbombardovaného Babylone, alebo na Aljaške, kde na brehoch mora stojí obrovské a celé dochované kamenné mesto. Problémom je, že pozostatky dávnych civilizácií nie sú len v Horské Soria, vieme, že podobné ruiny sú aj na Altaji, na Urale, na území Evenkov a dokonca aj na Čukotke. "Zahltiť" celú krajinu vojenskými posádkami nie je možné a zničiť tieto megality tiež nie. Je teda načase skoncovať s biblickou koncepciou, jej doba sa chýli ku koncu a to, čím sa v súčasnosti zaoberajú prisluhovači slobodomurárskych organizácií, pripomína agóniu topiaceho, ktorý sa slamky chytá.

Ponúkame všetkým záujemcom presvedčiť sa na vlastné oči, čo sa skrýva v horách Sibíri, konkrétne v Horské Soria a Kuznecku Alatay.

utajované artefakty

podobné články