Vaše príbehy: Príbeh Antonína

08. 07. 2018
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Stálo sa to pred 25 rokmi, a vlastne aj teraz asi pred mesiacom. Nedávno som sa presťahoval k Českej Lípe, našiel som si tú priateľku. Bavili sme sa a zrazu sa ma spýtala: "Ty si tu kúsok odtiaľto slúžil na vojne?" A tým sa všetko spustilo ..

Nič som si nepamätal

Zrazu som si uvedomil, že si z toho obdobia skoro nič nepamätám. Bolo to v roku 1992. Prišiel som do Mimoně strážiť bývalý sovietsky areál, kde slúžili vojaci v Bělej pod Bezdězem. Pamätám si prvý kúsok pochôdzky zhruba 200 metrov lesom, s kolegom sme skúšali vysielačky RF-10. Rozdelili sme sa a každý šiel na svoj úsek.

Ja išiel kúsok a zrazu nič, vôbec nič som si nepamätal, len stožiar na elektrinu a jeden oblý strom, to bolo jediné z celej obchôdzky. Jazdili sme tam strážiť zhruba mesiac, ja si pamätám asi pol hodiny, inak totálny vymaz pamäti, dokonca si nepamätám ani kolegami s ktorými som tam slúžil.

Ani neviem, ako som odtiaľ odišiel, nepamätám si ani kde som spal, proste len zhruba pol hodiny z celého pobyt. Začalo mi to vŕtať v hlave ako je možné, že si nič nepamätám, druhý deň mi niečo povedalo: "Zatiahni sa tam pozrieť".

Návrat na miesto

Je to zhruba 15 km z miesta, kde teraz bývam. V pol druhej ráno som sa vydal na cestu, všade tma a hlboké lesy, dorazil som na miesto a okamžite spoznal to miesto, odkiaľ som vychádzal a kde sme sa vtedy rozdelili. Bola tma, nevyliezol som z auta, došiel som na miesto, ktoré som si pamätal. Stožiar a ohnutý strom. Zastavil som, ale strach mi nedovolil vystúpiť z auta, všade bola tma, uistil som sa, že je to to miesto a išiel ďalej po smere pochôdzky, dal som nič nespoznával.

Nikdy som sa ďalej nedostal, išiel som skoro kilometer a vrátil som sa späť na to miesto a potom odišiel domov.

Druhý deň som požiadal mojou priateľku, či by tam nemohla zájsť so mnou, má celkom dobre rozvinuté intuitívne cítenie. Súhlasila. Prišli sme na miesto, 20-30 m od tej cesty, išiel som k tomu miestu, kde bol oblý stromy.

Zrazu ma napadlo roztiahnuť ruky, ušiel som pár krokov a zrazu ma nejaká sila roztočila do ľava. Bolo to dosť silné, šlo to samo, bez mojej účasti, až som skoro spadol na zem. Skúšal som to ešte niekoľkokrát a rovnaký výsledok.

prijatie

Bol som aj na iných miestach v okolí a nič. Moja priateľka mi povedala, nech príjmu čo som si tam kedysi zanechal, vedome som požiadal a dialo sa, zdvihol som ruky. Cítil som tak silné energie, až mi vibrovali prsty na rukách a celej dlane. Donútilo ma to ľahnúť si na zem. Potom už som vedel, že môžeme odísť.

Mal som pocit, že mi tam niekto niečo zanechal. Tiež som mal v sebe pocit, že na horizonte vidím 3 svetla v tmavom pozadí v trojuholníku.

Máte tiež svoje vlastné príbehy a osobné skúsenosti? Neváhajte nám ich poslať na e-mail alebo prostredníctvom formulára, radi ich zverejníme!

pozorovanie ET

podobné články