Vatikánska knižnica: Depozitár utajovaných vedomostí ľudstva

24. 01. 2018
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Vatikánska apoštolská knižnica strážia zhruba 1 600 000 neobyčajných textov a zväzkov, ako starovekých, tak i súčasných. 8 500 knižných prvotiskov (medzi nimi 65 diel natlačených na pergamene), 150 000 rukopisov, 300 000 mincí a medailí, viac ako 100 000 rytín a zhruba 20 000 umeleckých diel. Počet artefaktov nepoznáme.

Tvrdí sa, že sa v priestoroch knižnice rímskokatolíckej cirkvi nachádza tajné miestnosti, o ktorých vedia iba zasvätení. A hoci mnohí pápeži strávili vo Vatikáne značnú riadku rokov, nemali o týchto priestoroch ani tušenie. Práve v nich sú ale uložené vzácne rukopisy, Ktoré osvetľujú mnohé záhady.

Podľa oficiálnych údajov bola knižnica založená v roku 1475, keď pápež Sixtus IV. menoval prvého knihovníka, však to nezodpovedá skutočnosti. História pápežskej knižnice je naozaj bohatá a zhromažďovanie zbierky môžeme vysledovať až do 4. storočia za vlády pápeža Damas I. Dôstojným pokračovateľom bol Bonifác VIII., Ktorý nechal katalogizovať diela zahrnutá v tom čase (13. storočia) do vatikánskej knižnice. Za skutočného zakladateľa je považovaný pápež Mikuláš V., ktorý v roku 1448 zverejnil jej existenciu a po jeho smrti v nej zostalo viac než 1 500 rukopisov. Už v roku 1481 obsahovala knižnica 3 500 pôvodných rukopisov, ktoré "pozbierali" apoštolskí nunciovia po celej Európe.

Obsah mnohých kníh bol pre nasledujúce pokolenia uchovávaný nespočetnými pisári, zhotovujúcich ich kópie. V tom čase sa v nazhromaždené zbierke nachádzali nielen posvätné texty a teologická diela, ale aj klasická grécka, latinská, staroveká hebrejská, koptská a arabská literatúra. Jednalo sa ale aj práce z oblastí práva, dejín, umenia, architektúry a hudby. Vatikánska knižnica je priebežne dopĺňaná aj v súčasnosti.

Zbierka rímskokatolíckej cirkvi sa značne rozšírila vďaka darom. Vatikánu boli venované celej knižnice. Práve tak sa v jeho fondoch objavil rad najväčších európskych knižníc vrátane Palatínskej z Heidelbergu (Bibliotheca Palatina) v roku 1623, ktorá zahŕňala 3 500 rukopisov a 12 000 kníh, a kolekcie kráľovnej Kristíny I. švédskej (pozn. Prekl .: v ktorej sa čiastočne nachádzali aj rukopisy a knihy ulúpené na konci tridsaťročnej vojny na našom území). Ďalej to boli knižnice mnohých starobylých šľachtických rodov a zbierky, ktoré boli súčasťou chrámu sv. Petra, Sixtínskej kaplnky a ďalších miest vo Vatikáne. Nachádza sa tam tiež archívy, ktorých obsah nie je údajne dodnes preskúmaný. Jedná sa o najväčšiu pokladnicu vedomostí našej planéty. Nie vždy sú ale dostupné, napríklad niektoré rukopisy Leonarda da Vinciho sa nachádza v oddelení "za siedmymi pečaťami". Existuje verzia vysvetlenie, že by mohli ohroziť postavenie cirkvi.

Za veľmi mimoriadnej sú považované texty Toltékov, Ktoré sú tiež súčasťou knižnice, a vieme o nich len to, že existujú. Majú v nich byť obsiahnuté také údaje, ako sú informácie o stratenom zlate Inkov a že sú jediným dôveryhodným dokumentom, ktorý potvrdzuje návštevy našej planéty mimozemšťanmi v staroveku. Okrem toho majú vysvetľovať aj pôvod sôch na Veľkonočnom ostrove.

Vo Vatikánskej knižnici sa má nachádzať aj kópie jednej z prác grófa Cagliostro (Giuseppe Balsamo), tu je úryvok z textu, ktorý popisuje proces regenerácie, omladenie organizmu: " Keď človek vypije elixír, zostane po tri dni v bezvedomí a neschopný reči. Bude mať časté kŕče a na jeho tele bude vyvstávať hojný pot. Až po tomto stave, kedy necíti bolesť, príde k vedomiu na 36. dňu požije tretej a poslednej dávku červeného ľadu (elixíru), upadne do hlbokého a pokojného spánku, počas ktorého sa obnoví pokožka, vyzerajú zuby, vlasy a nechty a čistí sa črevá ... Všetko sa znova obnoví a vyrastie v priebehu niekoľkých dní. Na štyridsiaty deň je už novým človekom, ďaleko mladšieho vydanie ..."

Ako by sa nám vyššie uvedený popis nezdal fantastickým, absolútne zodpovedá málo známemu staroindickému spôsobe omladzovanie Kaja Kappa. Túto utajovanú metódu absolvoval dvakrát Ind Tapasvidži, ktorý sa dožil 185 rokov (1770 - 1955). Prvýkrát použil tento spôsob, keď mu bolo 90 rokov. Je zaujímavé, že proces trval tiež 40 dní, keď sa väčšinu času nachádzal v spánku. Po 40 dňoch mu vyrástli nové zuby a vlasy a telu sa vrátilo mladosti a obnovila sa energia ...

Podobnosť s textom Cagliostro zrejme nebude náhodná a historky o elixíru mladosti by mohli mať reálny základ. Vatikánska knižnica priťahuje ako magnet mnohé, problém je v prístupe, ktorý má prísne pravidlá. Oficiálne je pre vedecko-prieskumné práce knižnica otvorená, ale denne ju môže navštíviť iba 150 vedcov a odborníkov, čo znamená, že bádanie pri takejto frekvencii bude môcť byť dokončené za 1 250 rokov (a to nepočítame s ďalšími doplneniami zbierky a tým, čo sa nachádza za siedmymi pečaťami) ...

podobné články