vedomie

2141x 30. 10. 2019 1 čitateľ

Hovorí sa, že život začína počatím, teda podstatne skôr, než sa jeden narodí do tohto slzavého údolia. Nemám v úmysle to spochybňovať. Pre toho malého je do istej miery jedno, či je ešte TAM alebo už TU. Ba dokonca by sa dalo povedať, že po určitú dobu by radšej volil TAM, lebo to bolo pohodlnejšie a bezpečnejšie. Otázka však stojí inak. Kedy sa vlastne rodí človeka vedomia (ak chcete ľudská duša)? Kam až siaha späť a kam môže siahať dopredu?

Adam a jeho príbeh

Rád by som vám porozprával aspoň časť príbehu človeka, u ktorého časové relácie jeho fyzického života a jeho vedomia neboli a nie sú akosi v súlade - nepatria tak úplne presne do rovnakej doby. Tie odchýlky sú niekedy v minútach, inokedy v dňoch a snáď aj rokoch. Ťažko sa v tom orientovať. A vopred upozorňujem, že to príliš nechápe ani on sám. Jeho pravé meno prezradiť nemôžem. V našom príbehu mu budeme hovoriť Adam. Priezviskom treba Apríl. Pôvodom je Moravák z juhu, aj keď nemožno vylúčiť, že má v rodokmeni aj predkov až odniekiaľ z Blízkeho Východu.

Narodil sa v roku 1939 v rodine drobného poľnohospodárov v dedine P ...... ice na Južnej Morave. Nebol žiadne zázračné dieťa a v prvej triede všeobecnej školy mal dokonca spočiatku problémy s rozoznávaním písmeniek abecedy. Od malička však bol dobrým poslucháčom. Vtedy televízie nebola a za vojny a snáď aj po vojne bolo lepšie nemať ani rádio. Bolo zvykom držať čierne hodinky a pri nich aj pri rôznych domácich prácach sa rozprávalo. Príbehy skutočné, vymyslené či priamo strašidelné, podľa nálady a schopností rozprávačov. Všetky deti mali táto rozprávania rady. Adámek však bol poslucháčom priamo vzorným a trpezlivým.

Večer pred spaním, ale aj mnohokrát cez deň si sám pre seba mnohých z vypočutých príbehov znova rozprával, hocikedy aj upravoval a doplňoval o ďalšie zápletky a udalosti. Ani to by nebolo príliš zvláštne. Zvláštne bolo to, že ním pridanej epizódy neboli vymyslené, ale opierali sa o skutočné udalosti. Samozrejme, že to dlho nikto nevedel. Teda až do doby, kedy sa Adámek osmelil a tu a tam začal tiež rozprávať - ​​spočiatku len medzi súrodencami a kamarátmi. Rozprával pútavo natoľko, že sa pár detí zverilo rodičom. A tak sa stalo niečo veľmi neobvyklé. Už vo svojich siedmich rokoch dostal príležitosť rozprávať príbehy pri domácej čiernej hodinke, na ktorej okrem rodičov a súrodencov sa vo svetlici zišlo aj niekoľko susedov.

rozprávanie Adama

"Čo nám budeš rozprávať Adamko, spýtala sa ho mamička v snahe uľahčiť mu začiatok prvého vystúpenia v kruhu prevažne rodinnom."

"Ja by som vám chcel niečo povedať o vojne, mami."

"Prosím ťa, ty ao vojne. A navyše nie je tak dávno, čo skončila a máme jej ešte všetci plné zuby. "Odbil ho otec.

"Ale ja nemyslím túto vojnu, ja myslím tú, čo bola na tých poliach pod hranicami."

"Počkaj, to asi myslíš bitku na Moravskom poli, nie? Ale to budete mať v dejepise až v piatej alebo šiestej triede, čo ty o tom môžeš vedieť? "

"No, ja neviem, ale hovoril som s jedným rytierom, ktorý tam bol a ten mi to rozprával."

Mamička sa rýchlo zamiešala do hovoru: "To on Adámek iste myslí nejakú rozprávku, viď synček."

"Kdeže mami, to nebola žiadna rozprávka, tam zomrel český kráľ, ten čo ho potom odviezli do Znojma. On mi to ten pán rytier všetko povedal. "

"No a čože ti ešte ten rytier hovoril", zachraňovala mamička situáciu, pretože rodinní príslušníci i hostia sa už začínali nespokojne vrtieť.

"On mi hovoril, ako to vtedy bolo, že toho nášho kráľa nejako podviedli a on na to potom doplatil. A tiež hovoril, že u nás v Čechách sa to stáva celkom často. Hovoril tiež o Bielej Hore, o Mníchove a taky o februári. "

"To je celý dejepis hochu, a aký február by to mal byť, na žiadny významný si zo školy nepamätám. Október to jo, ale február? "To sa otecko za súhlasného pokyvování susedov vrátil do hovoru.

"Ale tati, to je predsa jasné. To je február, čo bude teraz po Novom roku, vieš? "

"Preboha, ty si snáď fantika. A čo ako má byť s tým budúcom februárom. To by nás myslím všetky moc zaujímalo. Teda ak ti to povedal. "Dodal tatko napoly posmešne.

"Otecko, ja som tomu veľmi nerozumel, ale malo to byť niečo ako, že sa zmení vláda, že vyženú pána prezidenta, že nám všetkým vezmú poľa, že budeme žiť za drôtom a vôbec že bude dosť zle."

"Ako to tak všetko môžeš dopodrobna vykladať a vôbec ako si s tým chm .. rytierom hovoril?"

Adámek bol viditeľne na rozpakoch. Nevedel, ako by najlepšie vysvetlil, odkiaľ tie informácie má. "Otecko, ja som toho rytiera vlastne nevidel, ale počul tady (ukázal si na hlavu), a tiež som to nejako všetko videl. Ale tiež len tu (a zase ruka na hlave). "

"Preboha, to dieťa snáď má horúčku a fantastickým, budeme musieť k doktorovi. Len aby to nebolo navždy. Panenko Maria pomôž nám. "A mamička sa začala modliť.

nepochopenie

Adámek sa zamračení a stiahol sa do ústrania. Polohlasom ešte vzdorovito dodal. "Ale ja som to všetko videl, a videl som aj šibenicu a drôtené ploty okolo. A naši stodolu zbúrali a postavili namiesto nej veľkú stajňa pre teľatá. A zavreli pána Šmergla z konzumu do väzenia .... A..aa ...... aby ste vedeli, tak naša Stracený si ráno zlomí nohu o koryto. "Dodal nakoniec a utiekol spať.

Splnilo sa úplne všetko. Aj s tou kravou. Niektorí susedia na neho neskôr pozerali s nedôverou, akoby za tie neblahé udalosti tiež trochu mohol.

Adam po ďalších štyridsať rokov už radšej nič nepredvídal. A o minulosti sa našťastie veľmi hovoriť nesmelo (leda podľa príručiek). Vyštudoval poľnohospodársku priemyslovku a stal sa agronómov. Pravdou však je, že JRD kde pracoval, bolo v rastlinnej výrobe pravidelne vyhodnocované ako najlepší v celom kraji.

Keď som sa s ním zoznámil, bolo mu už vyše päťdesiat. Rozprával mi svoj príbeh z detstva, ale o súčasnom živote veľmi hovoriť nechcel. Z náznakov som pochopil, že schopnosť jeho vedomia pohybovať sa v čase mu priniesla viac strastí ako úžitku. Mal problém založiť rodinu a aj iné problémy. Bez toho aby som sa pýtal, tak ma uistil, že svoje schopnosti úplne nemôže ovládať. Nemôže ľuďom ani sebe podľa potreby predpovedať budúcnosť, nemôže na istotu vsádzať Sportka. Obrazy z minula aj budúcna prichádzajú a odchádzajú, ako sa im zapáči. Vlastne si ani nemôže byť vôbec istý, či každý z tých obrazov bude pravdivý.

Po niekoľkých rokoch sa u mňa zastavil doma. V podstate mi prišiel povedať, že už sa to lepší. Ako starne, tej budúcnosti sa mu ukazuje stále menej a menej. A minulosť, tá našťastie nikoho nezaujíma. Tú si každý vykladá podľa svojho. A tak má reálnu nádej dočkať sa aspoň pokojného starobe.

podobné články

Nechaj odpoveď