Vegetariáni, vegáni, vitariánstva a čo ďalej? Bretariánství!

5 10. 06. 2023
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

vegetariánstvo je spôsob stravovania, kedy človek neje niektoré živočíšne produkty, hlavne teda mäso (vrátane rýb a kurčiat), masť a alebo želatínu. Presne povedané vegetariáni neje jatočné produkty, teda nič, kvôli čomu býva zviera zabíjaných. Hovorovo sa zjednodušene hovorí, že vegetariáni sú tí, čo neje mäso.

Dôvodov prečo sa človek rozhodne jesť bezmasitou stravu je niekoľko a často sa prelínajú alebo prechádza v čase jedna do druhej:

  • Zdravotné: Človek dôjde na základe nejaké informácie k záveru, že jeho zdravotné problémy (prípadne ako preventívne opatrenie) by sa dali vyriešiť prechodom na vegetariánsku stravu.
  • etické: Súcit so zvieratami. Láska ku všetkým zvieratám bez rozdielu rasy, pohlavia, podnebie, kontinentu.
  • ekologické: Človek dôjde na základe vonkajšej informácie alebo vlastným myšlienkovým procesom k záveru, že svojím nejedením mäsa pomôže k ochrane životného prostredia či planéty. Väčšina rastlinnej výroby totiž slúžia ako surovina na "výrobu" živočíšnych produktov, a produkcie mäsa a iných živočíšnych produktov je teda výrazne neefektívne (až 7: 1 u hovädzieho mäsa napríklad) a je veľkou záťažou pre životné prostredie.
  • Psychologické a spoločenské: Človek vníma stres zvierat tesne pred ich smrťou. Cíti potom väčšie sklony k podráždenosti a agresivite.
  • únava: Po konzumácii mäsa sa človek cíti výrazne viac unavený, pretože pre jeho spracovanie je potrebné viac energie. Niektoré štúdie uvádzajú, že ide o veľkú záťaž na biele krvinky.

vegánstvo sa zrieka konzumácia nielen mäsa, ale aj vajec a mliečnych výrobkov, niekedy aj medu. Mnoho vegánov z presvedčenia tiež nesúhlasí s rybárčením, poľovníctvom, kožušinovým priemyslom, cirkusy či zoo; dôsledne brané vegánstvo v užšom slova zmysle odmieta používanie výrobkov z kože, vlny a hodvábu alebo kozmetiky testované na zvieratách či živočíšne zložky obsahujúce.

Hoci motivácia jednotlivých vegánov k prijatiu tohto spôsobu stravovania môžu byť rôzne, najčastejším dôvodom je utrpenie zvierat spojené s produkciou živočíšnych potravín v priemyselných veľkochovoch či pri rybolove. Mnoho vegánov však principiálne odmieta akékoľvek využívanie a zabíjanie zvierat pre potravu, a to predovšetkým s argumentom, že konzumácia živočíšnych produktov už v dnešnej dobe vôbec nie je potrebná (pozri. Ekologické dôvody vegetariánov a neefektivita získavania energie)

Vitariánstvo je výživový smer založený na prijímanie výhradne tepelne neupravených potravín rastlinného pôvodu, medzi čo patrí zelenina, ovocie, orechy, semená, naklíčené obilie a strukoviny.

Vitariáni jedia tzv. Živé jedlo (RAW food), ktoré neprešlo tepelnou úpravou nad 42 ° C. Práve v tomto bode sa začínajú ničiť enzýmy, ktoré sú dôležitou súčasťou jedla človeka. Vitariáni totiž tvrdí, že enzýmy tvorí život. Akonáhle napríklad upražíme mandľu, už vám v krajine nevyklíčia, ale zhnije. Vitariáni odmietajú jesť tepelne upravované jedlo, pretože, rovnako ako mäso, v črevách zahníva, čo je podľa nich jedna z príčin civilizačných chorôb.

Breatharianismus je presvedčenie, že potraviny, a v niektorých prípadoch aj voda, nie sú nutné pre prežitie, a že ľudia môžu žiť len z prané, Vitálne životnej sily, o ktorej sa hovorí v hinduizme.  Podľa Ayurveda, slnečné svetlo je jedným z hlavných zdrojov prané.

U nás je bretharianismus najviac spojený s Henri Monfort, ktorý ho predstavil širšej slovenskej verejnosti. Rozhodne ale nie je jediným. Uvádza sa, že po celom svete žije minimálne na desiatky tisíc ľudí, ktorí sa stavujú obdobným spôsobom.

Určite tento smer nie je pre každého, ale je to rovnaké ako s predchádzajúcimi smermi. Človek k tomu musí dospieť a to ako duchovne tak fyzicky.

Pozrite sa na film o ľuďoch žijúcich z prány. Nájdete tu aj referencie na klinické štúdie:

Moje stravovacie preferencie

Zobraziť výsledky

Nahrávanie ... Nahrávanie ...

podobné články