Stratené technológie staviteľov pyramíd

6 29. 11. 2022
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Ukážka z knihy Stratené technológie staviteľov pyramíd, Christopher Dunn, ISBN 978-80-7336-706-0:

Ak budeme předpok1ádat použitie nejakého ručného zariadenia, ktoré umožňuje rotáciu nástroje okolo vlastnej stredovej osi, čím sa docieli obrobenie krivky od guľového korunného uzla hore až k základni žulového objektu, nesmie nástroj od predpísanej krivky uhýbať, ak má byť dodržané pravidelného a symetrického tvaru. V tom prípade musí byť nástroj dostatočne masívne, inak bude nestabilná a bude uskakovať z dráhy. Akonáhle nástroj prejde celú krivku, treba jeho rotačný stred posunúť o určitý stupeň po presne stanovenej kruhovej dráhe. Na obrázku 1.12 (s. 35) si môžeme všimnúť, že stred krivky je v 45 stupňoch nižšie než v 90 stupňoch, čo znamená že dráha stredového bodu nástroja okolo žulového objektu neopisuje čistý kruh ale skôr vlnu. Aby sme si to vysvetlili bližšie, predpokladajme, že bokorys koruny predstavuje obrys výseku 270 stupňov kruhu. Za použitia polámať súradníc (obr. 1.30) začneme s nástrojom obrábať na 0 stupňoch a posúvame ho po smere hodinových ručičiek okolo koruny. Na 315 stupňoch bude stred nástroja nižšie než na úrovni 270 stupňov a to isté bude platiť o pozíciu na 225 stupňoch. Pri pohybe nástroja po tomto oblúku bude osa, po ktorej sa otáča, presné opisovať oblúk medzi dotyčnicou spojitého polomeru u korunného uzla a základne, zatiaľ čo polomer oblúka sa od 0 do 270 stupňov postupne zmenšuje. Následne sa od 270 do 180 stupňov bude postupne zväčšovať v rovnakom pomere ako predtým na náprotivnej strane.

Stupeň náročnosti, ktorý si žiada zhotovenie Ramsesova koruny, by bol vysoký v každej dobe. Ešte pred 50 rokmi by sme sa oprávnené pýtali, ak je vôbec nutné konštruovať tak zložité stroje na výrobu ozdoby, ktorá bude spočívať na hlave dvanásťmetrové sochy a ktoré si sotva niekto bližšie všimne. Keby sme dnes mali vyrobiť tucet takýchto korún na základe rovnakého konštrukčného zadania a len s drobnými rozdielmi, potom by sme zrejme vytvorili počítačový model a následné počítačový program. A potom by sme začali zisťovať, či vôbec niekto má tak veľký automatický obrábacie CNC stroj, na ktorom by sme tieto kusy vyrobili - pretože to rozhodné nie sú žiadne omrvinky.

To, čo môžeme dnes nájsť v Egypte, sú preto príkladmi mimoriadnej technickej vyspelosti starovekých inžinierov, ktoré dodnes nena1y v akademickom výklade egyptskej histórie svoje miesto. Navyše sa nám podarilo celý svet presvedčiť o tom, že starí Egypťania neboli technicky zďaleka tak vyspelí ako Gréci a Rimania, a rozhodné nie vyspelejšie ako súčasná západnej civilizácie, takže aj dnešný Egypťania tejto rozprávke veria a iným interpretáciám odmietajú dôverovať.

Už dlho sa má za to, že starí Egypťania používali jednoduché, ba priam primitívne nástroje a postupy, a tak sa revizionisti medzi historikmi rozhliadajú po iných kultúrach, ktorým by tieto diela pripísali. Nejakú dobu sa napríklad špekulovalo o tom, že pyramídy postavili Atlantíďania alebo dokonca mimozemšťania, pretože podľa prevládajúceho názoru by to Egypťania sami nezviedli. Ja týmto názorom príliš nefandím. Naopak som pevne presvedčený, že sú dielom Egypťanov - avšak takch Egypťanov, ktorí vládli oveľa vyspelejšími vedomosťami a nástrojmi, než aké sme im doteraz přiznáva1i. Uvedomme si skutočnosť, že tieto skryté symboly techniky, o nich sa v tejto knihe zmieňujem, mohli byť zaregistrované a pochopené iba vďaka modernej technike a jej požiadavkám na dodržanie presnosti.

Koncepcia, prevedenie a verifikácia sú tri fázy výrobného procesu. Starovekí Egypťania ich museli všetky dobre poznať, pričom v tej poslednej, verifikačné fáze si ověřova1i, ako úspešné boli tie dve predchádzajúce. Jediná fáza, ktorú dnes po nich môžeme študovať, je práve tá posledná. Z toho, čo sme zistili na prípade Ramsesových korún, môžeme bezpečne vyvodiť, že technická úroveň starovekých Egypťanov bola preukázateľné vyššia, ako dnes na základe svojich archeologických nálezov tvrdí akademici. Stale však zostáva nezodpovedaná jedna otázka: Akú technológiu používali? Kým dnes nám výs1edky starého egyptského řemes1a odhaľujú moderné prístroje, ako sú digitálne fotoaparáty a počítačový softvér, ťažko môžeme predpokladať, že by niečo podobné mali vtedajší stavitelia k dispozícii. U tohto bodu starovekej histórie zostáva stale veľký otáznik. Aby sme dôkladnejšie pochopili technológiu, ktorá vytvorila pozoruhodné žulové koruny, musíme svoje štúdium posunúť dal a pozrieť sa na to, ako bol vyrobený zvyšok sochy. V ďalšej kapitole otázku presnosti a s1ožitosti prenesieme na novú úroveň, kedy sa pozrieme do tváre ešte veštia výrobné výzve: Ramsesova hlave ...

podobné články