Caracol: Vzdialené a veľkolepé mayské ruiny v Belize

21. 04. 2022

Caracol je veľké staroveké mayské archeologické nálezisko, ktoré sa nachádza na území dnešného okresu Cayo v Belize, približne 40 kilometrov južne od Xunantunichu a mesta San Ignacio a 15 km od rieky Macal. Leží na náhornej plošine Vaca, v nadmorskej výške 500 m na úpätí pohoria Maya.

Caracol, je niečo ako skrytý klenot. Je to jedna z najväčších mayských lokalít v Strednej Amerike. Rozkladá sa na ploche približne 200 kilometrov štvorcových a pokrýva tak oblasť väčšiu ako Belize City. Rozloha tejto lokality je ohromujúca a je dosť ťažké si ju len predstaviť. K jej zmapovaniu prispelo v roku 2018 skenovanie Guatemaly a belize s využitím technológie LiDAR, vďaka ktorému bolo navyše objavených asi 60 000 predtým neznámych štruktúr skrytých v lesnom poraste. Z toho čo bolo odhalené možno usudzovať, že túto oblasť kedysi obývala veľmi vyspelá a doteraz nedocenená civilizácia. Pôsobivé stavby, vypovedajú o prítomnosti vysoko usporiadanej a organizovanej spoločnosti. Jeden z najlepších príkladov mayskej sofistikovanosti sa nachádza práve v Caracol, najväčšom známom mieste na území dnešného Belize obývanom May.

Koncom 17. storočia španielsky mních Andres de Avendano y Loyola a jeho muži behali bosí a hladní po lesoch Strednej Ameriky. Tváre mali poškriabané od tŕňov a nohy rozrezané od pazúrikov rozhádzaných po bahenitej zemi. Títo muži utekali z mesta Tayasal, poslednej mayskej pevnosti, po tom, čo ich misijná práca zlyhala. Cestou narazili na obrovskú kamennú pyramídu, ktorá vyčnievala nad bujným lesným porastom. Boli to ruiny veľkého mesta Tikal. V čase, keď na ruiny narazili, bola mayská civilizácia len tieňom svojej bývalej slávy. Veľké mestá boli opustené už niekoľko desaťročí pred príchodom Španielov.

Caana, najväčšia stavba v Caracol, Belize. Predpokladá sa, že išlo o viacúčelovú stavbu, od palácovej rezidencie po ceremoniálnu.

Jedným z opustených mayských miest, bolo aj mesto Caracol nachádzajúce sa na západe centrálneho Belize iba 76 km (47 míľ) juhovýchodne od známejšieho guatemalského mayského mesta Tikal (najrozľahlejšie ruiny mayského mesta)

Mayovia sa objavili v Strednej Amerike pred 3000 rokmi a založili ríšu, ktorá sa rozkladala od Hondurasu až po južnú Mexiko. Boli jednou z najvyspelejších civilizácií, ktoré existovali v Mezoamerica, Podrobili si džungľu, stavali oslnivé a veľkolepé mestá, ktoré sa rozkladali po celej krajine. Mali rozvinutý obchod a dokonca spolupracovali s okolitými oblasťami.

Raná mayská kultúra rozkvitala vďaka prírodným zdrojom, ktoré sa v oblasti nachádzali, ale až v predklasickom období sa vyvinula spoločenská hierarchia. Od roku 1500 pnl do roku 250 nl sa malé kmeňové dediny premenili v spoločnosti náčelníckeho typu a potom na rané mayské štáty. Tie medzi sebou obchodovali a dokonca vytvárali aliancie, ktoré pomáhali ich ekonomikám prosperovať. Ďalšou zaujímavosťou bolo to, že mayské ženy zohrávali významnú úlohu v spoločnosti. Na kamenných stielach, kde panovníci oznamujú svoj pôvod, boli vedľa otcov zapísané aj matky, a v rade kráľovstiev sa ich meno spomína dokonca prednostne – z čoho možno usudzovať, že mohli stáť v sociálnom rebríčku veľmi vysoko. Muži a ženy tak boli v mayskom svete považovaní za rovnocenné.

Jedným z najväčších starovekých mayských miest sa stala osada Caracol, založená okolo roku 600 pnl Aj keď táto osada bola vzdialená od prírodných vodných zdrojov, existujú dôkazy o tom, že ľudia z Caracol boli schopní budovať a udržiavať vodné zásobárne, známe ako cenotes (rozsiahle mayské podzemné skalné priestory naplnené vodou).

Cenotes neboli iba ich hlavným vodným zdrojom, ale boli tiež považované za vchod do Xibalby (podzemnej ríše temnôt) a taktiež za miesto, kam chodili mayskí bohovia, najmä Chaac, mayský boh dažďa, bleskov a hromu. Cenoty boli tak dôležité, že väčšina chrámov a dedín bola postavená v ich blízkosti, alebo, ako dokazujú nedávne výskumy, na ich vrcholoch, ako je Chichén Itza (dnes zrúcanina mayského mesta).

V rámci mayskej kultúry boli za bohov považovaní aj králi alebo vládcovia miest. Oficiálna kráľovská dynastia Caracol bola založená v roku 331 nl, pričlenením menších miest ku Caracol. Dynastiu pravdepodobne založil Te' K'ab Chaak (Boh dažďa na vetvách stromu) a boli to najskôr jeho potomkovia, ktorí z Caracol urobili superveľmoc. Informácie o bezprostrednom nástupníctve sú neúplné. Z neskorších kráľov patrili k najvýznamnejším panovníkom Yajaw Te' K'inich II a jeho syn K'an II.

Yajaw Te' K'inich II nastúpil na trón v roku 553 nl a stély z obdobia jeho vlády poskytujú oveľa jasnejší obraz o politickom vplyve Caracol.

Prvé roky vlády Te' K'ab Chaak boli v znamení diplomatického a vojenského chaosu, čo viedlo k tomu, že sa Caracol vymanil z vplyvu mocnejšieho mesta Tikalu a pridal sa na stranu jeho rivala Calakmul. Obdobie vlády Yajaw Te' K'inicha II sa vyznačovalo prosperitou, ktorá prispela k tomu, že sa z malého mesta, ktoré zdedil, stala postupne metropola.

V období 550-900 nl bol Caracol na vrchole svojej slávy a rozprestieral sa na území približne 177 kilometrov štvorcových, na ktorom vznikli veľkolepé stavebné projekty, ktoré úplne premenili starobylú krajinu. Bohužiaľ to všetko náhle skončilo.

V roku 1050 nl rovnako ako všetky ostatné mayské mestá bol Caracol opustený svojimi obyvateľmi. Skutočné dôvody sú predmetom skúmania a špekulácií, ale sucha a hladomor pravdepodobne viedli k tomu, že ľudia urobili ťažké rozhodnutie a opustili svoje domovy, aby našli oblasť so zdrojmi obživy.

Staroveké civilizácie sa snažili zmieriť Bohov obetovaním cenných predmetov, zvierat alebo aj ľudí. Väčšinou tieto rituály boli v Mezoamerike spájané s Aztékmi a Mayovia boli dlho považovaní za mierumilovné tvory. Archeológovia vykonávajúci výskumy v mayských lokalitách, vrátane Caracolu však objavili v cenotách ľudské pozostatky spolu s nefritom, keramikou, zlatom a kadidlom. To by mohlo nasvedčovať tomu, že sa aj Mayovia snažili obetovaním zmierovať rozhnevaných Bohov. Jedným z miest, kde sa obete konali, boli cenotes, a to kvôli ich spojenie s podsvetím. Avšak absencia masových hrobov by mohla nasvedčovať tomu, že Mayovia neprinášali ľudské obete.

Mayovia zvyčajne vykonávali krviprelievanie tak, že sa nakvapkali trochu krvi na papier a ten spálili. Pre Maya znamenala krv život a verili, že Bohovia stvorili ľudí svojou vlastnou krvou a preto bolo ich povinnosťou prinášať im krvavé obete.

Mesto Caracol postupom času pohltila džungľa a len náhoda pomohla k jeho znovuzrodeniu. Zaslúžil sa o to domorodý drevorubač, ktorý pri hľadaní vhodného stromu, v roku 1937, narazil na neobvyklé stavby. Správa sa dostala k archeologickej komisii A. Hemiltona pre britský Honduras, dnes Belize. Spočiatku nebol Caracol príliš známy a chýbal aj v záznamoch venovaných histórii Mayov. Svoj podiel na tom mali nepochybne španielski dobyvatelia, ktorí zničili veľké množstvo dokumentov.

Archeológovia v súčasnej dobe túto oblasť systematicky skúmajú a hľadajú nejaké artefakty, ktoré by nám pomohli pochopiť históriu a kultúru Mayov a umožnili tak prepísať a rozšíriť poznatky, ktoré sme doteraz o tejto vyspelej civilizácii mali. Dedičstvo, ktoré po sebe Mayovia zanechali, nemá napriek všetkým prekážkam – vojnám, hladomoru, suchu a príchodu Španielov – obdoby. Mayská populácia ale nezmizla. V tejto lokalite doteraz žije takmer šesť miliónov potomkov Mayov, ktorí si udržujú svoju zdedenú kultúru a pokračujú v tradíciách, aj keď nie vždy v ich pôvodnej podobe.  Niektorí sa takmer integrovali a prispôsobili súčasnému spôsobu života a kultúre, ktorá ich obklopuje. Archeológovia pokračujú vo výskume mayských lokalít s najnovšou technológiou a neustále prinášajú nové informácie. Mayská ríša však stále aj v súčasnej dobe zostáva najzáhadnejšou civilizáciou.

 

Eshop

podobné články