Spánková paralýza, stretnutie s neznámym svetom a alebo pokus o únos do UFO?

6 26. 01. 2019
6. medzinárodná konferencia exopolitiky, histórie a spirituality

Keď som bola dieťa, dosť často som bola námesačná. Až neskôr som začínala prežívať stav, ktorému sa hovorí spánková paralýza. Ležala som sama v posteli a nemohla sa pohnúť. Napriek tomu som vnímala realitu, oči mala otvorené, počula zvuky. Mala som intenzívny pocit, že nemôžem chvíľami chytiť dych.

Bohužiaľ to nebolo to jediné čo sa odohrávalo. V miestnosti sa často zjavovala čierna postava, ktorá ma ťahala za nohu. Počula som rôzne rany a divné nepozemské zvuky, ktoré sa podobali niečomu vrzajícímu. Postupne som prišla na to, že z tohto stavu sa dokážem dostať, keď sa pokúsim hýbať čeľustí. Bolo to jediné miesto na tele, ktoré som dokázala ovládať. Pomohlo mi to sa z toho divného stavu dostať. Počas jednej noci sa mi to stávalo opakovane i napríklad desaťkrát po sebe: Zobudím sa nemôžem sa, nemôžem sa pohnúť, skúsim sa uvoľniť a znova zaspím.

Sueneé: V astrálnom svete nefungujú fyzikálne princípy tohto sveta. Jediný princíp, ktorý je zachovaný ich akcie a reakcie, pričom ale platí, že tieto udalosti nemusia byť radené z nášho pohľadu chronologicky. Cestovateľ má veľkú slobodu v tom, aké pravidlá si nastaví. Môže lietať, alebo proskakovat časopriestorom ... prechádzať pevnými objekty.
Po prečítaní niekoľkých kníh a surfovanie po internete, som sa dozvedela, že nie som sama komu sa to deje a že vedci tomu práve hovoria spánková paralýza. Ale čo to presne je a prečo sa to deje? Na to veda odpoveď nepozná. Ďalším hľadaním a skúmaním som zistila, že tento stav môže byť bránou do jemnohmotného sveta, a keď v tom stave vydržím a nebudem sa pokúšať prebudiť, mužov tam astrálne cestovať. Začala som to skúšať. Chcela som sa úplne uvoľniť zo svojho tela a astrálne vycestovať, ale ten pocit strachu a obava z tých zvukov mi nedovolil sa dostať do absolútneho pokoja. Snáď len raz sa mi naozaj podarilo dostať sa z tela von a to za pomocou niekoho či niečoho čo ma kopalo do chrbta a tým vykopol moje astrálne telo von. Lenže v tom svete sa nedá normálne chodiť, fyzicky to nejde a ja nemohla udržať akoby rovnováhu takže som sa kĺzala po podlahe ako keby fyzika a gravitácie vôbec neexistovali.

Od tej doby čo sa mi narodil syn, sa už tak často tieto stavy nedejú. Možno je to tým, že som fakt unavená a nepamätám si ani sny. Vždy, keď to niekomu poviem a rovnako mi neverí. Moja mama mi kedysi povedala, že je to len sen. Lenže sen nie je to isté ako film v kine. Viem, že je to skutočné! Som rada, že sa mi to deje, pretože ma to posúva ďalej: meditujem a snažím sa preniknúť do podvedomia a zistiť niečo o stvorení človeka, nášho vesmíru a hlavne seba samého.

Redakcia Sueneé Universe: Máte podobné zážitky, napíšte nám ...

podobné články